Rastie na každú chorobu niekde bylinka?

13.06.2017 08:00

Zatiaľ čo alchymisti usilovne hľadali panaceu – univerzálny liek na všetky choroby - , ľudové liečiteľstvo uznávalo množstvo liečivých rastlín.

Jaroslava Bednářová - Herbár alebo od...
Jaroslava Bednářová - Herbár alebo od alchemilky po žindavu Autor: Fortuna Libri

V stredoeurópskom prostredí sa ich využívalo asi 600, české ľudové liečiteľstvo bežne pracuje s viac než dvoma stovkami liečivých rastlín, pričom v mnohých prípadoch na jeho poznatky a postupy nadviazala aj oficiálna moderná medicína. Najviac sa cenili tzv. silné byliny, ktoré dokázali zahnať úctyhodný počet chorôb, napríklad baza čierna údajne vylieči deväťdesiatdeväť neduhov, šalvia a ľubovník uzdravia zo desať chorôb, palina či rozmarín zasa zaženú dvanásť.

V ľudovom liečiteľstve sa prelínali overené poznatky s poverami a mágiou. Množstvo povier bez racionálneho jadra sa miešalo s praktickými skúsenosťami bylinkárov, podľa ktorých napríklad veľmi záleží aj na okolnostiach a čase zberu liečivých rastlín.

O čase zberu rozhodovali niektoré dátumy v kalendári. Za najvhodnejší čas sa považovalo obdobie do sviatku Jána Krstiteľa (24. jún). Múdrosť z Valašska o tom vraví: „Každá zelina je před Jánem na něco dobrá, a teprve Jan naleje do zelin jedu.“ Na zber neskorších byliniek je vhodné obdobie medzi tzv. Matkami Božími (15. august – 8. september). Na sviatok Nanebovzatia Panny Márie (15. august) sa natrhané bylinky svätili v kostole. Na sviatok Troch kráľov (6. január) sa zase posväcoval cesnak používaný na liečbu aj na magickú ochranu.

Ľudová skúsenosť uznávala vplyv mesačných fáz a odporúčala vyrážať na zber byliniek najlepšie počas splnu. Koreň sa mal zbierať pri ubúdajúcom mesiaci, keď sa liečivá sila sťahuje pod zem, nadzemné časti sa, naopak, trhali pri dorastajúcom mesiaci. Tradícia rešpektovala, že na zber jednotlivých bylín sú vhodné rozličné časti dňa, napríklad obsah voňavých látok – éterických olejov (silíc) – býva najvyšší za slnečného počasia, slizové látky sú najvýraznejšie hneď ráno. Dnešné výskumy potvrdzujú oprávnenosť týchto odporúčaní. Obsah účinných látok v rastline v priebehu dňa aj mesačného cyklu skutočne kolíše, závisí od počasia, od času a spôsobu skladovania. Toto kolísanie je v súčasnosti najväčší nedostatok zelenej medicíny, keďže nie je jednoduché dávkovať presné množstvo účinných látok, čo môže byť pri niektorých rastlinách problém, najmä pri tých jedovatých, ktoré dokonca môžu ohroziť život. Preto sa bylinky ďalej spracúvajú a vyrábajú sa z nich rozmanité prípravky, ktoré sa potom dávkujú s väčšou presnosťou, napríklad liehové výťažky (tinktúry), prášky či oleje. Múdre je aj užívanie byliniek v zmesiach, kde sa ich prospešnosť môže vzájomne dopĺňať a kompenzovať.

Cesnak medvedí

Cesnak medvedí je trvácna cibuľovitá rastlina, dosahujúca výšku 20 až 40 cm. Z úzkej valcovitej cibule vyrastajú 2 až 3 stopkaté listy kopijovitého tvaru a vzpriamená, takmer oblá byľ. Kvety sú drobné, biele, po 6 až 20 v pologuľovitom paokolíku. Kvitne od apríla do júna, plod je tobolka.

Cesnak medvedí
Cesnak medvedí Autor: Fortuna Libri

Výskyt: Cesnak medvedí je európska bylina, na východe zasahuje až na Kaukaz. Obľubuje vlhké pôdy, preto najčastejšie rastie v lužných a listnatých lesoch, pozdĺž potokov a na úpätí svahov. U nás sa miestami vyskytuje hojne, inde zriedkavo, preto treba pri jeho zbere postupovať zodpovedne a šetrne.

Čo, kedy a ako zbierame: Zbierajú sa listy, vňať aj cibule. Na zber nadzemných častí sa treba vydať v apríli až v júni, teda v období vegetačného rastu cesnaku. Rastlina pučí ešte pred olistením stromov, zakvitne, vytvorí plody a nadzemná časť odumrie. V lete by sme ju hľadali zbytočne. Cibule zbierame v júli, a to iba z pestovaných rastlín. Cesnak medvedí sa používa čerstvý, sušením sa jeho účinné látky strácajú. Na dlhodobejšie skladovanie sa pripravuje tinktúra.

Ľudové liečiteľstvo: Cesnak medvedí patrí medzi skoré jarné byliny, teda také, ktoré medveďom po prebudení zo zimného spánku slúžia ako prvá potrava. Tak ako medveďom, aj ľuďom poskytuje vitamíny a minerálne látky, dezinfikuje tráviacu sústavu a zvyšuje chuť do jedla. V ľudovom liečiteľstve je cesnak právom vysoko hodnotený, odporúča sa najmä na zníženie krvného tlaku, proti artérioskleróze, na poruchy trávenia, zníženie hladiny cukru v krvi a na posilnenie imunity. Zabíja črevné parazity, ako prírodné antibiotikum likviduje baktérie, poradí si aj s plesňami. Podporuje činnosť žlčníka a pečene, potláča málokrvnosť. Celkovo optimalizuje látkovú premenu a omladzuje organizmus.

Upozornenie: Cesnakové éterické oleje môžu vyvolávať vážne alergické reakcie, ktoré sa po požití prejavujú opuchnutím hrdla a dýchacími ťažkosťami. Šťava z rastliny môže podráždiť pokožku až po začervenanie a vytvorenie vyrážok. Nadmerné užívanie cesnaku môže spôsobiť hnačku a plynatosť, dokonca aj zápaly obličiek.

Recept

Víno z cesnaku medvedieho
za hrsť čerstvých listov
¼ l bieleho vína

Očistené a umyté listy nakrájame nadrobno, zalejeme bielym vínom a krátko povaríme. Scedíme, podľa chuti osladíme medom a pomaly, po dúškoch, popíjame. Užívame každý druhý deň, napríklad proti črevným parazitom, pri poruchách trávenia, vysokom tlaku alebo na posilnenie imunity.

Zo starého herbára

Cesnak medvedí usuš, rozdrv na prach a za jednu štvrtku (1 štvrtka = asi 4,5g) z neho uvar vo víne. Ak to víno budeš piť, otvorí ti pečeň a slezinu.
Juraj Fándly, Zelinkár, Trnava 1973 (prepracované vydanie Martin 1980)

Púpavy

Púpavy sú trvácne byliny s vretenovitým kolovitým koreňom roniacim mlieko. Listy sú hlboko delené, zubaté, s výraznou strednou žilou, vytvárajú prízemnú ružicu. Zo stredu ružice vyrastajú holé stvoly dlhé 10 až 50 cm, zakončené žltým úborom. Úbor sa skladá z asi dvoch stoviek jazykovitých kvetov natlačených na kvetnom lôžku. Kvitnú od apríla do júna. Plody sú nažky s chocholcom. Po poranení celá rastlina roní mlieko.

Púpava lekárska
Púpava lekárska Autor: Fortuna Libri

Výskyt: Pod súborné označenie púpava zahŕňame asi 250 druhov rastlín, ktoré majú takmer kozmopolitné rozšírenie a s výnimkou Antarktídy rastú na všetkých kontinentoch. U nás sa im darí od nížin až po horské oblasti na lúkach a medziach, v trávnikoch, parkoch a záhradách bývajú nevítanou, veľmi úpornou burinou.

Čo, kedy a ako zbierame: Koreň zbierame v marci alebo v apríli pred rozkvitnutím rastliny, prípadne v októbri a v novembri po odkvitnutí. Býva až pol metra dlhý, 2 cm hrubý a pomerne krehký, preto ho musíme vykopávať opatrne. Čo najrýchlejšie ho umyjeme pod tečúcou vodou, otrasieme a pred sušením pozdĺžne rozkrojíme. Koreň je na povrchu čiernohnedý, na reze svetlý. Zjari sa s koreňom niekedy zbiera aj vňať a na priamu konzumáciu stvoly alebo mladé listy do šalátov. Z rozkvitnutých úborov sa vyrába púpavový med alebo púpavové víno.

Ľudové liečiteľstvo: Najliečivejšou časťou rastliny je koreň, ktorý podporuje trávenie, pôsobí močopudne a žlčopudne a priaznivo ovplyvňuje metabolizmus. Účinné látky podporujú funkciu pečene, žalúdka, pankreasu, čriev, obličiek aj krvotvorných orgánov. Púpavu možno použiť pri liečbe močových kameňov, pri chronickej únave, liečbe cukrovky a lymfatických uzlín, pri zväčšení sleziny, proti degenerácii kostí a chrupaviek, na vyvolanie menštruácie. Zvonka slúži na omývanie vyrážok a hemoroidov.

Upozornenie: Púpava sa neodporúča osobám, ktoré majú vážnejšie problémy s obličkami, pretože je výrazne močopudná. Bez odborného dohľadu by ju nemali užívať ani ľudia so žlčníkovými kameňmi či s obštrukciou žlčových ciest, alebo so žalúdkovými vredmi. Mliečny latex v stonke a v listoch púpavy môže u niektorých ľudí vyvolať alergické vyrážky.

Recept

Výťažok z púpavových koreňov
2 kávové lyžičky pokrájaných usušených koreňov
½ l studenej vody

Korene lúhujeme 12 hodín, najlepšie cez noc. Potom všetko ohrejeme na 60 až 80 °C (nevaríme!), precedíme a nalačno 30 minút pred raňajkami vypijeme za hrnček teplého výťažku. Druhý vypijeme 30 minút po raňajkách. Čoskoro sa prejavia jeho silné močopudné účinky. Výťažok intenzívne detoxikuje organizmus, zlepšuje látkovú premenu, pomáha pri borelióze, jarnej únave a čistí pleť od akné.

Zo starého herbára

Šťava z púpavy zmiešaná s kašou z jačmenných krúp mierni žranie (bolesť) v žalúdku a zvyšuje ženám množstvo mlieka. Odvar z vňate púpavy dá deťom dobrú farbu v tvári. Ženy sa umývajú vodou z púpavy, mysliac, že budú mať jasnú tvár a že z nej odstránia všetky škvrny a vyrážky. Kto na postihnuté miesta prikladá čerstvú púpavu alebo do vody z nej namočenú šatku, vyháňa všetku horúčosť čiernych, pálčivých vredov, pľuzgierov, vyrážok na prsiach, v lone a kdekoľvek na tele aj na nohách. Púpava je dobrá medicína aj proti kĺbovej chorobe čiže úsadu.
Juraj Fándly, Zelinkár, Trnava 1973 (prepracované vydanie Martin 1980)

Šalvia lekárska

Šalvia je poloker s výškou 20 až 70 cm. Drevnaté sú iba dolné časti rastliny, horné časti stonky sú bylinné. Stopkaté, podlhovasto vajcovité listy majú jemne vráskavý povrch, sú zelené až striebristosivé a plstnaté. Pyskaté kvety sú usporiadané v papraslenoch a väčšinou sú červenofialové, vzácne rúžové či biele. Kvitne od mája do júla. Plody sú tvrdky.

Šalvia lekárska
Šalvia lekárska Autor: Fortuna Libri

Výskyt: Druh je pôvodný iba v časti Stredozemia, napriek tomu sa na juhu Európy často vyskytuje aj vo voľnej prírode, pretože sa tu hojne pestuje a splanieva. V strednej Európe sa pestuje už od 9. storočia ako liečivá rastlina. U nás sa šalvia vysádza v záhradách na teplých slnečných miestach, najlepšie sa jej darí na vápencovom podklade. Splanieva iba zriedka.

Čo, kedy a ako zbierame: Na zber šalvie (nezdrevnatej vňate alebo iba listov) sa vyberáme v máji až v júli za suchého počasia krátko pred úplným rozkvitnutím, najlepšie okolo poludnia. Sušíme ju v tieni v tenkých vrstvách pri teplote do 35 °C, aby droga nezhnedla a zachovala si zelenkastú až striebristosivú farbu. Listy niekedy získavame aj odtrhnutím zo stonky až po usušení. Čerstvú vňať možno spracovať na veľmi obľúbenú a účinnú šalviovú tinktúru či šalviové víno.

Ľudové liečiteľstvo: Listy a vňať šalvie majú mnohoraké využitie – účinné látky pôsobia protizápalovo, baktericídne, mierne močopudne, zvieravo, likvidujú hlísty a znižujú sekréciu potných žliaz. Šalvia znižuje tvorbu mlieka, preto sa odporúča matkám, ktoré prestávajú dojčiť. Vhodná je pri gynekologických ťažkostiach spojených s menštruáciou a s prechodom, antibiotické účinky sa využívajú na liečbu gynekologických zápalov, ale aj zápalov močových ciest či tráviacej sústavy. Zvonka sa ňou omývajú nehojace sa rany, no pomáha aj ako kloktadlo pri bolesti v hrdle, angíne a ďalších zápaloch v ústnej dutine, po vytrhnutí zuba alebo pri krvácaní ďasien. Je neoddeliteľnou súčasťou mnohých zubných pást a ústnych vôd, antiperspirantov, pleťových vôd, mydiel, a kúpeľových prísad.

Upozornenie: Éterický olej obsahu jedovatý tujón, preto by sa šalvia nikdy nemala užívať vo veľkých dávkach. Varom sa jedovaté éterické oleje odparia.

Recept

Šalviový čaj
1 – 2 polievkové lyžice sušenej šalvie
po štipke ľubovníka, mäty priepornej a medovky

Do pol litra vriacej vody vložíme šalviu a 3 minúty povaríme. Potom odstavíme, ešte do vriaceho čaju pridáme po štipke ostatných byliniek a 10 minút lúhujeme. Už nevaríme. Šalvia obsahuje značné množstvo éterického oleja, čo je vhodné na kloktanie nie však na pitie. Prevarením sa nežiaduce oleje odstránia a navyše sa uvoľní ferment, ktorý je dôležitý pre všetky žľazy, miechu a platničky. Precedíme cez sitko a popíjame vlažný. Takto pripravený šalviový čaj veľmi prospieva ľudskému zdraviu.

Zo starého herbára

Uvarená vo víne alebo vo vode je zvnútra celému telu na osoh. Rozháňa jed, francúchy (syfilitické fredy), spavú chorobu, vykašlávanie krvi, trasenie údov a zápach z úst, čistí žalúdok a prináša chuť na jedlo. Kto prežúva jej listy, čistia mu krv, vyťahujú hlien a hoja hnisavé rany v ústach. Ak sa odvarom z nej umyje hlava, sčernejú vlasy.
Juraj Fándly, Zelinkár, Trnava 1973 (prepracované vydanie Martin 1980)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#šalvia #púpava #medvedí cesnak #liečivé rastliny
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk