Kosti - čo všetko má človek spoločné so zvieratami?

23.12.2013 17:29

Naša kostra tvorená kosťami nám vystužuje a chráni telo. Bez kostí by sme sa zosypali na zem ako rôsol. Kosti sú navzájom spojené kĺbmi a upínajú sa na ne svaly, vďaka čomu sa môžeme pohybovať. Množstvo rôznych zvierat má kostru tak ako my. Niektorým z týchto tvorov sa dostaneme pod kožu.

Ukážeme si nákres kostry, na nej uvidíš, ako sú jednotlivé kosti spojené dohromady. Nakoniec si obzrieme kostru človeka a sám sa presvedčíš, koľko toho máme so zvieratami okolo nás spoločného.

Úžasné fakty o kostiach

Najväčšia kosť
Najväčšia kosť v ríši zvierat je čeľusť vráskavca obrovského. Je dlhá 6 metrov a váži asi 600 kg. Je ťažká ako malé auto.

Dlhý krk
Krk žirafy je dlhý 2 m. tvorí ho rovnaký počet stavcov ako krk človeka, ale kosti žirafy sú oveľa dlhšie. Každý stavec je dlhý takmer 30 cm.

Továreň na krv
Kosti sú tvrdé a pevné, ale sú aj živé. Prechádzajú cez ne nervy a krvné cievy. V strede mnohých kostí je mäkké tkanivo nazývané kostná dreň. Jedna z funkcií kostnej drene je vytvárať červené krvinky. Každú sekundu vytvoria kosti v tvojom tele 2 milióny nových krviniek!

Kosti a kostry - živočíchy
Kosti a kostry - živočíchy
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: Ikar

Žraločie zuby
Veľký žralok modrý má asi 300 zubov ostrých ako žiletky a usporiadaných a siedmich radoch. Keď zub vypadne, ďalší rastie v rade za ním. Zub má pílkovitý okraj na krájanie mäsa.

Lámanie kostí
Jašterice môžu svojvoľne odlomiť časť svojej kostry. Aby unikli čeľustiam predátora, náročky strácajú chvosty. Nový chvost im dorastie o niekoľko týždňov.

Ušné kostičky
Najmenšie kosti v ľudskom tele sú tri drobné kostičky v uchu nazývané kladivko, nákovka a strmienok. Tieto kosti prenášajú vibrácie z ušného bubienka vnútorného ucha, kde sú vnímané ako zvuky.

Dlhé stehno
Najdlhšia kosť v ľudskom tele je stehenná kosť (femur). Tvorí takmer tretinu dĺžky celého tela.

Plávajúca kosť
Jediná kosť v ľudskom tele, ktorá nie je spojená s inou kosťou, je jazylka v krku.

Ruky a chodidlá
Viac ako polovica kostí v ľudskom tele sa nachádza na rukách a chodidlách.

Kaloň

Kalone sú najväčším typom netopierov na svete. Ich charakteristické hlavy sú domovom superzmyslov, ktoré používajú pri lete na vyňuchanie potravy – ovocia, nektáru a peľu. Keď nájdu šťavnatý kus ovocia, spustia sa medzi vetvy a schmatnú ho ostrými pazúrmi.

Kaloň - kostra.
Kaloň - kostra.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: Kosti a kostry, Ikar

Nočné videnie
Kalone sa niekedy označujú za lietajúce líšky. Je ľahké rozoznať ich, pretože majú dlhý, psovitý ňufák. Ide o vysoko citlivý orgán, ktorým netopier vyňucháva chutné ovocie, prežúva ho alebo vylizuje kvety plné nektáru. Na rozdiel od iných netopierov kalone na hľadanie potravy nepoužívajú echolokáciu a musia sa spoliehať na svoj vyvinutý čuch.

„Palec“
„Palec“ mnohých netopierov vytŕča ponad krídlo a tvorí pazúr, ktorý používajú na uchopenie a premiestňovanie.

Kaloň.
Kaloň. Autor: SHUTTERSTOCK

Najväčšie kalone majú rozpätie krídel okolo 1,7 m, ale dĺžka tela nepresahuje 40 cm. Rozpätie krídel kaloňa dosahuje výšku dospelého človeka.

Najťažšie kalone vážia do 2 kg,t.j. asi ako dve vrecká cukru.

Prsty netopierov sú veľmi dlhé. Medzi nimi sú natiahnuté tenké záhyby kože vytvárajúce krídla.

Obyvateľ trópov
Kalone sa vyskytujú v teplejších tropických oblastiach sveta, kde je veľa ovocných stromov a kvetov. Vyskytujú sa dokonca aj na niektorých odľahlých ostrovov Tichého oceána.

Netopiere
Netopiere sú jediné cicavce schopné aktívneho letu, pričom používajú krídla na brázdenie vzduchu.

Krídla
Krídla netopiera sú také tenké, že cievy, ktoré cez ne prechádzajú, sú jasne viditeľné.

Lietajúci lovec
Zatiaľ čo kalone sa živia ovocím a kvetmi, veľa netopierom aktívne loví korisť. Na lov v tme sú tak dobre prispôsobené, že dokážu vo vzduchu chytiť hmyz a pochutnať si na ňom bez toho, aby zosadli. Iné netopiere sa živia chmúrnejším spôsobom. Upíry pristávajú na veľkých cicacov, prehryzú ich kožu a pijú ich krv!

Ostré zuby
Niektoré netopiere majú veľmi ostré zuby. Slúžia im na jedenie hmyzu, ktorý chytia vo vzduchu.

Večernica
Najmenšie netopiere na svete majú telo dlhé iba 4cm.

Výborný sluch
Veľa netopierov má veľmi dobrý sluch a na lokalizovanie koristi a vnímanie okolia používa zvuk. Ide o echolokáciu. Netopiere vytvárajú sériu vysokých cvakavých zvukov (takých vysokých, že ľudské ucho ich nedokáže vnímať) a počúvajú ozveny tvoriace sa pri odraze zvukových vĺn od predmetov alebo blízkej koristi.

Poletušky
Ďalším cicavcom, ktorý sa dostal do vzduchu, je poletuška. Medzi nohami má natiahnutú kožnú blanu, ktorá sa rozprestrie ako krídla. Poletušky však nie sú schopné aktívneho letu a používajú svoje „krídla“ na plachtenie zo stromu na strom.

Kaloň.
Kaloň. Autor: SHUTTERSTOCK

Netopiere, ktoré využívajú echolokáciu, majú veľké uši na zachytávanie ozveny.

Dlhé prsty sú natiahnuté a tvoria krídlo.

Niektoré netopiere majú výborný sluch, iné zasa majú veľké oči a spoliehajú sa na svoj zrak.

Vráskavec

Vráskavec obrovský je najväčšie zviera, aké kedy žilo na Zemi. Iba jeho srdce má veľkosť malého auta. Tento ozrutný živočích sa živý drobným krilom dlhým iba niekoľko centimetrov. V jednom chode ich však môže skonzumovať niekoľko miliónov.

Kostra vráskavca.
Kostra vráskavca.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: Kosti a kostry, Ikar

Hlboký nádych
Vráskavec obrovský dokáže na jediný raz zadržať v pľúcach 5000 litrov vzduchu. Vďaka tomu vie zadržať dych na vyše 30 minút.

V chladných vodách
Vráskavec obrovský trávi väčšinu roka v Severnom ľadovom oceáne a južnom oceáne, kde je veľa potravy – krilu. Do teplých vôd sa sťahuje počas rozmnožovania.

Ľahko stavaný
Keďže telo veľryby nadľahčuje voda, jej kostra je na svoju veľkosť pomerne ľahko stavaná.

Kosti chvosta
Veľryba sa vo vode pohybuje mávaním chvosta nahor a nadol. Veľké svaly sa upínajú na výbežky chvostových stavcov.

Keď sa začne potápať, chvost dvíha na hladinu.

Dospelý vráskavec obrovský je dlhý asi 30 metrov a váži asi 170 ton.

Krk je krátky takže telo je hydrodinamické.

Panvové kosti
Drobné kosti panvy nie sú spojené so zvyškom kostry.
Predné plutvy majú po päť „prstov“.

Chránený
Kým ľudia začali loviť veľryby, žili stovky tisíc vráskavcov obrovských. V súčasnosti ich prežíva iba asi 10 000. Dnes sú chránené a viac sa nelovia.

Veľryby a delfíny
Veľryby a delfíny sú cicavce, ktoré celý život prežijú vo vode. Niektoré majú zuby, zatiaľ čo iné majú kostice.

Veľrybia pieseň
Vráskavec dlhoplutvý spieva pieseň, ktorú iné veľryby začujú do vzdialenosti stoviek kilometrov.

Filtrátory
Kosticové veľryby, ako je vráskavec obrovský a veľrybovec sivý, sa živia preciedzaním drobných tvorov z vody. Naplnia si papuľu vodou a potom ju precedia cez kosticové platne. Tie zachytia všetky ryby alebo kril.

Oceánsky pútnik Veľrybovce sivé každoročne plávajú zo Severného ľadového oceánu na pobrežie Mexika a naspäť do Arktídy – okružná cesta je dlhá 20 000km.

Akrobatické delfíny
Delfíny vytrvalé sú o niečo väčšie než ľudia. Vedia plávať rýchlosťou 60 km/hod. a vyskakujú vysoko nad vodu.

Vráskavec ja najväčšie zviera, aké kedy žilo na...
Vráskavec ja najväčšie zviera, aké kedy žilo na Zemi. Autor: SHUTTERSTOCK

Bystrá veľryba
Kosatky si vyvinuli veľa rôznych spôsobov chytania koristi. Niektoré lovia ryby, zatiaľ čo iné uprednostňujú tulene a delfíny. Táto kosatka sa vyhodila na pláž, aby chytila tuleňa teraz sa čo najskôr odplaziť naspäť do vody, aby neuviazla.

Hlbokomorský lovec Vorvaň tuponosý sa ponára do hĺbky až 3km, aby si tam pochutila na obľúbenom jedle – kalmarovi obrovskom. Veľa rýb má po súbojoch s kalmarmi na tele jazvy.

Kostice sú tvrdé vlasovité platne v tlame veľrybovca sivého.

Dýchacie otvory majú veľryby na vrchnej strane hlavy.

Kôň

Kone sú veľké cicavce živiace sa trávou. Väčšina koní sú domestikované zvieratá, čo znamená, že žijú s ľuďmi. Kone používame na prepravu, na ťahanie farmárskych strojov a na šport.

Kôň - kostra.
Kôň - kostra.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: Kosti a kostry, Ikar

Domestikácia
Ľudia prvý krát skrotili alebo domestikovali kone asi pred 6 000 rokmi.

Ľahký krok
Kone majú na každej nohe jediný dlhý prst. Koniec každého prsta chráni rohovinové kopyto. Chodidlá koňa sú úzke a ľahké a veľmi rýchlo dvíha nohy, pričom vysokou rýchlosťou cvála.

Stádovité zvieratá
Kone žijú spolu v stádach. Každé stádo má svojho vodcu, ktorý rozhoduje, čo by malo stádo urobiť.

Kone - ilustračné foto.
Kone - ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

Divý kôň
Jediný skutočne divý kôň na svete je kôň Przewalského, ktorý žije v Strednej Ázii.

Kone sú v kohútiku vysoké medzi 1,4 až 1,8m.

Dlhé čeľuste obsahujú rady stoličiek na prežúvanie trávy.

Široký hrudný kôš chráni veľké pľúca.

Chvost
Kone švihajú chvostom pomocou svalov upnutých k výbežkom na vrchu chvosta.

Kone, zebry a somáre
Zebry sú divé zvieratá, ktoré žijú na pláňach a v horách Afriky. Kone a somáre sú väčšinou domestikované zvieratá, ktoré žijú a pracujú s ľuďmi.

Zrodené na beh
Kone a zebry sa pohybujú cvalom. Dostihové kone dokážu cválať rýchlosťou vyše 60km/hod. na vzdialenosť vyše kilometra.

Ťažné zvieratá
Mul je potomok samca somára a kobyly. Je rýchlejší ako somár, ale vydrží pracovať dlhšie ako kôň. Muly sa používajú v horských oblastiach na nosenie nákladu po drsnom teréne.

Híkajúce somáre
Somáre vytvárajú hlasný híkavý zvuk. Ich veľké uši dokážu začuť híkanie iného somára až na vzdialenosť 3km.

Močiarne poníky
Poníky sú malé kone. Tieto dartmoorske poníky musia byť veľmi húževnaté, aby prežili na vlhkých a vetristých vresoviskách.

Vykopávanie
Keď zebry a kone v úzkych, majú silnú zbraň. Postavia sa na predné nohy a zadnými nohami silno vykopnú smerom na útočníka.

Zebra - ilustračné foto.
Zebra - ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

Konské kopytá sú na väčšiu ochranu často podkuté podkovami.

Človek

Sme jediné ľudoopy, ktoré celý život kráčajú na dvoch končatinách. To nám oslobodzuje ruky a dovoľuje skúmať svet. Aby sme úplne využili svoje ruky, vyvinul sa u nás veľmi veľký mozog – vďaka nemu premýšľame a riešime problémy.

Kostra človeka
Kostra človeka Autor: SHUTTERSTOCK

Všestranný atléti
Ľudia dokážu behať, skákať, plávať, liezť a hádzať. Tieto všestranné schopnosti nám umožňujú prežiť v rôznych prostrediach.

Hrudný kôš Hrudný kôš je sústava kostí chrániacich naše pľúca a srdce. Pri nadýchnutí svaly hrudný kôš zväčšia, aby sa doň pľúca vyplnené vzduchom zmestili.

Ohybné palce
Naše palce majú ohybné kĺby, vďaka čomu sa môžu dotknúť každého prsta. To nám umožňuje rukou dvíhať predmety, otáčať nimi a skúmať ich.

Okrúhla lebka chráni náš veľký mozog. Lebka pozostáva z 2l pevne spojených kostí, tvoriacich pevnú schránku, a kĺbom spojených čeľustí.

Ploché chodidlá s krátkymi prstami poskytujú pri chôdzi pevnú oporu.

Stehnové kosti sú nasadené pod uhlom tak, aby sme ich mali presne pod telom. Vďaka tomu sa nám na dvoch nohách pohybuje oveľa ľahšie.

Každá ruka má 27 kostí

Chodidlo má 26 kostí

Kosti bábätka Kostra novorodenca je tvorená viac ako 300 kosťami. Ako bábätko rastie, niektoré z týchto kostí zrastajú a dospelý človek ich má nakoniec iba 206.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#kaloň #kosti #kostra #človek #vráskavec #kôň
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk