Ako sa hýbu hady, keď nemajú nohy?

03.04.2012 21:48
had
Hlavným zmyslom hadov je čuch, pričom pachy nevnímajú cez nozdry, ale rozoklaným jazykom zachytávajú chemické látky priamo zo vzduchu. Autor:

Prvé plazy sa vyvinuli z obojživelníkov pred viac ako 295 miliónmi rokov. Sú predkami nielen súčasných plazov, ale aj cicavcov a vtákov.

Počas druhohôr ovládli Zem plazy ako dinosaury, vodné ichtyosaury a pleiziosaury aj lietajúce pterosaury. Skupina plazov existujúcich v súčasnosti sa v spomínanom období vyvíjala a prežila aj hromadné vymieranie, ktoré vyhubilo dinosaury pred 65 miliónmi rokov. Všetky plazy majú spoločné znaky, ako je šupinatá koža a behaviorálna termoragulácia – využívanie vonkajších zdrojov na udržanie trvalej telesnej teploty, napríklad vyhrievaním na slnku.

Zmija je jediný jedovatý had na Slovensku.
Zmija je jediný jedovatý had na Slovensku.

Jednotlivé skupiny sa však značne odlišujú. Vodné a suchozemské korytnačky chráni unikátny pancier. Jaštery, krokodíly a hatérie majú štyri končatiny a dlhý chvost. Mnohé šupináče – jaštery, hady a obrúčkovce – nemajú končatiny. Horúce púštne ekosystémy sú typickou doménou jašterou a hadov, pričom v tropických a subtropických habitatoch sa vyskytujú všetky typy plazov. V rámci každého ekosystému sú plazy dôležité nielen ako predátori, ale aj ako korisť. Väčšina je mäsožravá a živí sa rozličnými živočíchmi. Iba zopár veľkých jašterov a korytnačiek e vyslovene rastlinožravých, ale veľa druhov patrí medzi oportunistických všežravcov.

Správanie a prežitie
Niektoré druhy sú solitérne, kým nie sú vysoko sociálne. Hoci plazy sú v chladných podmienkach pomalé a málo aktívne, keď dosiahnu potrebnú teplotu vyhrievaním na slnku alebo pritlačením sa k teplej skale, bývajú veľmi čulé. Reprodukčné správanie môže byť zložité, samce aktívne bránia svoje teritórium aj samičie partnerky. Hoci niektoré šupináče rodia živé mláďatá, vo väčšine prípadov samec oplodní samicu, ktorá nakladie vajcia do podzemného hniezda. Všetky plazy sú celkom nezávislé, aj potravovo, už od narodenia, hoci niektoré krokodíly sa starajú o svoje mláďatá dva roky či viac. Plazy človek loví pre kožu alebo ako potravu. Nielen to, ale aj strata habitatu, znečistenie a zmena podnebia ohrozuje prežitie mnohých druhov.

Hady

Hady sú predátori s predĺženým telom a s kožou pokrytou prekrývajúcimi sa šupinami. Zmenené zuby, čiže tesáky, používajú mnohé druhy na vpichnutie jedu.

Kobra je rozšírená najmä v Ázii. Keď je...
Kobra je rozšírená najmä v Ázii. Keď je ohrozená, zdvihne sa a roztiahne "kapucňu" na krku.

Hoci najviac hadov žije v tropických oblastiach, adaptovali sa na život v chladnejších zemepisných šírkach a výškach a vyskytujú sa na všetkých kontinentoch s výnimkou Antarktídy. Zvyčajne žijú na súši, mnohé na stromoch, niektoré druhy sa zahrabávajú, iné sú napoly vodnými živočíchmi a ďalšie žijú výhradne v mori. Najmenšie nie sú hrubšie ako nitky, kým najväčšie môžu byť dlhé až 10 metrov. Dĺžka väčšiny z nich sa pohybuje v rozmedzí od 30 cm do 2 m.

Štrkáč je had zo stredozápadu USA loviaci na...
Štrkáč je had zo stredozápadu USA loviaci na svitaní a za súmraku cicavce. Cez deň sa skrýva v štrbinách.

Unikátne zmysly
Niektoré hady majú vonkajšie zvyšky po zadných končatinách, ale pohybujú sa sťahovaním svalov, čím vzniká trenie medzi šupinami na spodnej strane tela a povrchom zeme pod nimi. Veľký počet ohybne pospájaných rebier umožňuje ohýbanie tela a skrúcanie sa v akomkoľvek smere. Aby hady mohli rásť, musia pravidelne zvliekať kožu. Veľa hadov dýcha iba jedným predĺženým pľúcnym lalokom, kým tráviacu sústavu tvorí jednoduchá trubica s veľkým svalnatým žalúdkom. Oči sú namiesto otvárajúcich sa a zatvárajúcich sa mihalníc chránené priehľadnou ochrannou šupinou. Zrak mávajú zvyčajne dobrý, ale je variabilný podľa štýlu života. Hoci hadom chýbajú vonkajšie uši, zvuk vnímajú ako vibrácie a podkladu aj vzduchu. Ich hlavným zmyslom je čuch, pričom pachy nevnímajú cez nozdry, ale rozoklaným jazykom zachytávajú chemické látky priamo zo vzduchu. Niektoré druhy vnímajú aj telesnú teplotu cicavcov a vtákov.

Rodí sa malý pytón.
Rodí sa malý pytón. Autor: SHUTTERSTOCK

Zabíjanie nevyhnutné pre život
Všetky hady sú mäsožravé. Ich ostré zuby sú zahnuté dozadu, aby sa nimi dala schmatnúť a udržať korisť. Bez ohľadu na to, či hady požierajú korisť zaživa, alebo po usmrtení jedom, svoju korisť konzumujú v celku. Majú mimoriadne pružné čeľuste, ktoré im umožňujú prehltnúť korisť oveľa väčšiu, ako je ich hlava. Druhy z chladnejších habitov zväčša rodia živé mláďatá, kým druhy žijúce v teplejších oblastiach kladú vajcia. Oplodnenie je vnútorné. Samec zavádza spermie pomocou jedného zo svojich párových pohlavných orgánov, nazývaných hemipenisy.

Veľhad kráľovský

Veľhad kráľovský je veľký pozemný had s Trópov Strednej a Južnej Ameriky. Hoci často sa vyskytuje v lese a buši, ľahko sa prispôsobí rozličným habitatom. Nehybne ležiac na zemi, číha na korisť spomedzi cicavcov – schmatne ju čeľusťami, obkrúti sa okolo nej, nedovolí jej dýchať a pomaly ju uškrtí. Potom ju zhltne v celku. Pravá a ľavá strana jeho sánky sa môže vpredu oddeliť, takže čeľuste sa roztvoria natoľko, že cez ne prejde aj prekvapujúco veľká korisť.

Veľhad kráľovský loví pomocou zraku a čuchu,...
Veľhad kráľovský loví pomocou zraku a čuchu, preto mu oči aj nozdry vyčnievajú z trojuholníkovej hlavy. Autor: SHUTTERSTOCK

Samec tohto zvyčajne solitérneho druhu v období rozmnožovania aktívne vyhľadáva samicu, láka ho jej pach. Samice, ktoré sú väčšie ako samce, rodia 30 – 50 živých potomkov, z ktorých každý je dlhý približne 30cm. Tento druh je často chovaný v zajatí, je to však nepredvídateľné zviera, ktoré hryzie.

Poriadny nepriateľ
Veľhad kráľovský loví pomocou zraku a čuchu, preto mu oči aj nozdry vyčnievajú z trojuholníkovej hlavy. Prijímanie potravy však nebýva časté – trávenie malej koristi mu trvá dva až tri týždne. Veľký exemplár, ktorý uloví nejakú srnčiu zver, nepotrebuje ďalšiu potravu aj pol roka.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk