Kto prežil a kto nie najväčšiu katastrofu Zeme?

31.12.2010 12:10

Trias bol rozhodujúcim obdobím v evolúcii stavovcov. Považuje sa zrod súčasných ekosystémov a úspešných skupín, ako sú cicavce, korytnačky a archosaury. Tieto skupiny sa vynorili po vymieraní na hranici permu a triasu, ktoré vyhubilo veľa primitívnych skupín plazov a obojživelníkov.

Tyrannosaurus Rex - jeho kostra v jednom z múzeí
Tyrannosaurus Rex - jeho kostra v jednom z múzeí Autor: SHUTTERSTOCK

Zoznam stavovcov, ktoré vznikli počas triasu, je ohromujúci: dinosaury, krokodílotvaré, pterosaury, cicavce, korytnačky, ichtyosaury a žaby. Trias bol obdobím prechodu, ktoré trvalo pred 250 až 200 miliónmi rokov. Archaické skupiny, ktoré panovali v permskom ekosystéme, napríklad mnohé cicavcovité plazy, zanikli počas vymierania. Aridná krajina triasovej Pangey bola dokonalým miestom na vývin celkom nových skupín stavovcov, z ktorých mnohé sú úspešné aj dnes.

Obnova po vymieraní

Permsko-triasové vymieranie bolo najväčšou katastrofou v histórii Zeme – po sopečných erupciách, ktoré otrávili atmosféru, vymrelo do 95 percent všetkých druhov. Medzi vymretými bolo niekoľko skupín suchozemských stavovcov, najmä synapsidov (cicavcivitých plazov), hmyzožravých plazov a rybožravých obojživelníkov. Následkom tohto vymierania bolo, že mnohé svetové ekosystémy sa stali nehostinnými pustinami. Evolučné hodiny boli vynulované a nové skupiny mali príležitosť vyvíjať sa, šíriť sa a vládnuť. V priebehu prvých miliónov rokov vymierania boli ekosystémy v zmätku a po zemeguli sa šírilo iba zopár stavovcov. Tieto „katastrofické taxóny“, ako napríklad Lystrosaurus boli dobre vybavené na vzdorovanie toxickému prostrediu – boli ekologickými generalistami (nešpecialistami), takže mohli prežívať v rozmanitých klimatických pásmach. S tým, ako sa atmosféra vrátila do normálu, ekosystémy sa ustálili a objavili sa veľké skupiny živočíchov, medzi ktoré patrili aj dinosaury.

Ničím výnimočný, ošípaným podobný zavalitý Lystrosaurus, príbuzný raným cicavcom úspešne žil v skorom triase po celom svete. Je klasickým príkladom „katastrofického taxónu“.

Vládnuce plazy

Archosaury („vládnuce plazy“) je skupina, ktorá zahŕňa dnes žijúce vtáky a krokodíly spolu s paletou vyhynutých mezoických skupín, ako boli napríklad dinosaury. Archosaury sa vyvinuli približne pred 245 miliónmi rokov a rýchlo sa šírili po celej Zemi, diverzifikovali sa do zoskupení rôznych druhov, ktoré možno rozdeliť do dvoch skupín na základe anatómie členka. Vtákom podobné archosaury, medzi ktoré patria dinosaury, majú priame kĺbové spojenie medzi kosťami členka a chodidlom (mezotarzálny členok), ktoré umožňuje rýchlejší pohyb. Krokodília línia archosaurov má medzi členkovou a pätovou kosťou guľovitý kĺb (krurotarzálny členok). Takéto kĺbové spojenie umožňuje otáčanie kostí medzi sebou, čo znamená istý stupeň manévrovateľnosti, ale zároveň zabraňuje väčšine príslušníkov krokodílej línie archosaurov dosahovať vyššiu rýchlosť.

Dakosaurus bol najväčším a najdravejším...
Dakosaurus bol najväčším a najdravejším zástupcom skupiny morských plazov, vzdialene príbuzných súčasným krokodílom. Autor: Predhistória, Ikar

Dinosaury

Dinosaury sú najznámejšou skupinou vyhynutých archosaurov a sú blízko príbuzné lietajúcim pterosaurom. Najranejšie dinosaury sa objavili na začiatku neskorého triasu, približne pred 230 miliónmi rokov. Dinosaury sa rýchlo vyvíjali so skupín rôznych telesných foriem, ale trvalo dosť dlho, kým sa rozrástli do početnejšej skupiny väčšieho množstva druhov a stali sa v jednotlivých ekosystémoch mimoriadne hojnými. Najprimitívnejšie dinosaury ako Herrerasaurus a Eoraptor boli štíhle, dvojnohé predátori s arzenálom vrúbkovaných zubov a ostrými pazúrmi.

Z týchto malých mäsožravých predkov dinosaurov sa vyvinuli dve skupiny: plazopanvé a vtákopanvé. Medzi plazopanvé dinosaury patrili patrili teropódne predátori a dlhokrké sauropódotvaré dinosaury; mali „plaziu panvu“, v ktorej lonová kosť smerovala dopredu. Vtákopanvé dinosaury mali panvu zostavenú tak, že lonová kosť smerovala dozadu ako u súčasných vtákov. Jedným z najväčších paradoxných zistení paleontológie je to, že vtáky sa vyvinuli z plazopanvých teropódov.

Herrerasaurus je jeden z najstarších,...
Herrerasaurus je jeden z najstarších, najprimitívnejších dinosaurov, aký bol doteraz objavený. Autor: Predhistória, Ikar

Jurské stavovce

V jure sa stali dominantnými dinosaury. Hoci sa objavili okolo 30 miliónov rokov skôr, celosvetovo prevládajúcimi suchozemskými stavovcami sa stali až po triasovo-jurskom vymieraní pred 200 miliónmi rokov. V moriach sa rozmohli obrovské plazovité predátori.

Hlavné podskupiny dinosaurov – teropódy, sauropódotvaré a vtákopanvé – vznikli v období neskorého triasu. Počas prvých 30 miliónov rokov svojej existencie boli dinosaury vedľajšími hráčmi na svetovej scéne, v mnohých ekosystémoch ich počtom a silou prevyšovali krurotarzály (krokodília línia archosaurov). Pred približne 200 miliónmi rokov všetky krurotarzály okrem krokodílotvarých náhle zmizli uprostred environmentálneho virvaru, keď sopky chrlili toxické plyny do atmosféry a globálne teploty vystrelili nahor. Toto vymieranie bolo jedným z veľkej päťky hromadných vymieraní v dejinách Zeme a bez neho by dinosaury nikdy neboli dosiahli vedúce postavenie.

Postosochus ostrými vrúbkovanými zubami, veľkým...
Postosochus ostrými vrúbkovanými zubami, veľkým telom a silnými čeľusťami pripomínal menšieho tyranosaura, ale na rozdiel od neho sa nepohyboval tak svižne. Autor: Predhistória, Ikar

Vek obrov

Stredná a neskorá jura sú často označované ako „vek obrích dinosaurov“. Táto charakteristika vystihuje úžasnú evolúciu niekoľkých mimoriadnych skupín obrovských dinosaurov, ktoré vládli v suchozemských ekosystémoch na celej planéte. Medzi týmito gigantmi vynikali dlhokrké bylinožravé sauropódy ako napríklad Brachiosaurus a Diplodocus. Neskorá jura bola vrcholom evolúcie sauropódov. V žiadnom inom čase neboli tieto ohromné zvieratá také diverzifikované a rozšírené.

V Severnej Amerike počas neskorej jury vedľa seba žilo až 25 rôznych sauropódnych druhov – dnes sú ich fosílie často objavované v známom morrisonskom súvrství. Iné obrovské sauropódy sú známe z Afriky, Číny a Portugalska. Niektoré z týchto tvorov patrili medzi najväčšie zvieratá, aké kedy chodili po Zemi, zem sa pod ich krokmi doslova chvela. Súčasne s týmito bylinožravcami žili strašné teropódne mäsožravce, ktoré ich pravdepodobne aj lovili. Typickým predstaviteľom jurských teropódov je Allosaurus, lovec so sekerovitou lebkou, ktorý mohol dosahovať dĺžku do 12 m a hmotnosť do 1 800 kg. Medzi ďalšie hrôzu vyvolávajúce tvory žijúce po jeho boku patrili rody Ceratosaurus a Torvosaurus. Jura bola skutočne vekom obrov.

Neskorojurský Brachiosaurus je pravdepodobne...
Neskorojurský Brachiosaurus je pravdepodobne najznámejší zo všetkých dlhokrkých sauropódov s masívnym trupom. Tento "hromový jašter" bol jedným z najväčších zvierat, aké kedy chodili po Zemi. Dosahoval dĺžku do 25 metrov a hmotnosť do 50 ton. Autor: Predhistória, Ikar

Hrôzostrašný predátor

Silný lovec Allosaurus bol najobávanejším dinosaurom v neskorej jure. Žil v celej Severnej Amerike a v dnešnom Portugalsku, svoju veľkosť a silu využíval na zdolanie veľkej koristi, ako boli gigantické sauropódy. Hromový jašter

Neskorojurský Brachiosaurus je pravdepodobne najznámejší zo všetkých dlhokrkých sauropódov s masívnym trupom. Tento „hromový jašter“ bol jedným z najväčších zvierat, aké kedy chodili po Zemi. Dosahoval dĺžku do 25m a hmotnosť do 500 ton.

Predhistória.
Predhistória. Autor: Ikar

Koniec dinosaurov

Jednou z najväčších záhad v histórii Zeme je vyhynutie dinosaurov. Čo mohlo zapríčiniť vyhynutie takej úspešnej skupiny? Pred 65 miliónmi rokmi dopadol na dnešný mexický polostrov Yucatán obrovský asteroid.

Väčšina vedcov si myslí, že tento dopad uviedol do pohybu reťazovú reakciu porúch v prostredí, napríklad cunami, kyslé dažde, ktoré prispeli k zániku dinosaurov.

Zdroj: Predhistória, Úplná história vývoja života na Zemi v obrazoch, Ikar 2010

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk