Aký je to vták?

12.04.2010 07:00

Vtáka poznáš po perí a človeka po reči. Určite ste už počuli toto porekadlo. Je na ňom kus pravdy, ale okrem najnápadnejšieho znaku, sfarbenia peria, sú pri určovaní vtákov dôležité aj iné vlastnosti: veľkosť, vzhľad, pohyb a správanie. Pri stretnutí s neznámym vtákom často pomôže porovnanie so známym druhom.

Takmer všetky druhy vtákov sa dajú pozorovať v rozličnom operení. Tieto rozdiely sú často medzi samicami a samcami, ako aj medzi mladými a dospelými vtákmi. Okrem toho majú mnohé vtáky pestrý hniezdny šat a menej nápadný mimohniezdny šat. Mimohniezdny šat sa vyskytuje v zime, hniezdny šat v čase dvorenia a párenia je väčšinou viazaný na jar a leto. U kačíc sa začína obdobie dvorenia už v zime, takže samce sú oveľa skôr pestro sfarbené ako iné vtáky. Pozoruhodná je premena operenia počas preperovania, keď možno pozorovať prechodné štádiá. Niektoré vtáčie druhy nadobúdajú hniezdny šat bez výmeny peria – hniezdny šat získavajú vtedy, keď sa opotrebovaním stratia nevýrazne sfarbené konce peria.

Veľkosť

V prírode stretávame vtáky rozličnej veľkosti – od maličkého orieška hnedého a králička zlatohlavého až po veľkého žeriava popolavého a orliaka morského. Pri určovaní je dôležité poznať rozdiely medzi podobne vyzerajúcimi druhmi. Čierno-bielo operený vták s dlhými červenými nohami môže byť buď lastúrničiar strakatý, alebo bocian biely. Aj keď pri podrobnejšom skúmaní zistíme ďalšie rozdiely, najvýraznejší je rozdiel vo veľkosti tela. Väčšinou sa vyskytujú menšie rozdiely vo veľkosti tela, napr. medzi čierno-bielo sfarbeným ďatľom malým, prostredným a veľkým alebo medzi kolibkárikom čipčavým a kolibkárikom spevavým. Na jeseň sa dajú vidieť pri morských pobrežiach takmer rovnaké brodivé vtáky, ktoré sú skoro rovnako sivo až hnedo sfarbené, ale výrazne sa odlišujú veľkosťou počnúc najmenším pobrežníkom malým až po najväčšieho hvizdáka veľkého.

Presný odhad veľkosti je veľmi ťažký – spravidla sa nám zdá vták z diaľky väčší, ako je v skutočnosti. Pri určovaní môže pomôcť dĺžka vtáka (meraná od hlavy po chvost), najmä keď porovnávame veľkosť tela so známym druhom. Treba si uvedomiť, že schúlený vták alebo vták so zatiahnutým krkom môže pôsobiť menší. Pri lietajúcich vtákoch má väčšiu výpovednú hodnotu rozpätie krídel ako dĺžka tela.

Aký je to vták?  Bratislava 2009, IKAR
Aký je to vták? Bratislava 2009, IKAR Autor: Ikar

Vzhľad

Veľkostné pomery jednotlivých telesných častí spolu určujú vzhľad vtáka. Tvar tela môže byť štíhly až okrúhly, spoľahlivejšie je porovnať dĺžku krku, nôh a chvosta. Celkový dojem môže byť zvýraznený jemnejšími rozdielmi, ako je dĺžka zobáka a krídel. Napríklad močiarnica mekotavá s objemným bruchom a krátkym krkom pôsobí napriek dlhému zobáku dosť robustne. Oproti tomu vyzerá hvizdák veľký s dlhým krkom a dlhými nohami veľmi štíhlo – tento dojem je zosilnený dlhým a tenkým zobákom. Pri porovnávaní veľmi podobných druhov sa dá zistiť množstvo nenápadných rozdielov. Dlhé krídla čajky tmavej presahujúce chvost spôsobujú, že táto čajka vyzerá oveľa štíhlejšia ako krátkokrídla čajka morská. Pri určovaní môže v mnohých prípadoch pomôcť tvar chvosta a krídel. Pri podobnom tvare tela odlišuje jastraba od sokola zaokrúhlený tvar krídel – sokoly majú krídla zašpicatené. Haja červená a haja tmavá majú rozoklaný chvost, iné u nás žijúce dravce nie. Veľmi dobrým znakom pri určovaní je tvar zobáka. Medzi spevavcami sa dajú strnádky, pinky a vrabce dobre odlíšiť podľa silného zobáka uspôsobeného na požieranie semien. Hmyzožravé vtáky majú naproti tomu väčšinou tenší zobák. Pobrežníky majú rozličný tvar zobáka: pobrežník čiernozobý má jemne ohnutý zobák, pobrežník malý ma kratší a neohnutý zobák a pobrežník krivozobý má dlhý a silne ohnutý zobák.

Aký je to vták?  Bratislava 2009, IKAR
Aký je to vták? Bratislava 2009, IKAR Autor: Ikar
Aký je to vták?  Bratislava 2009, IKAR
Aký je to vták? Bratislava 2009, IKAR Autor: Ikar
Aký je to vták?  Bratislava 2009, IKAR
Aký je to vták? Bratislava 2009, IKAR Autor: Ikar

Farby a vzory

Pestré vtáky, ako napr. rybárik riečny, slávik modrák a vlha hájová, sa dajú ľahko určiť podľa nápadného sfarbenia peria. Mnoho iných druhov môžeme určiť na základe sfarbenia najdôležitejších partií tela, predovšetkým hlavy, vrchnej strany (chrbta a krídel) a spodnej strany (hrude a brucha). Malý spevavec so žltým bruchom, matne sivozeleným chrbtom a čierno-bielou hlavou môže byť bez problémov označený ako sýkorka bielolíca. Mnoho vtákov má však nenápadné sfarbenie – ich základná farba je hnedá alebo zelená. Tieto vtáky sú dobre maskované a ťažko sa určujú. V tomto prípade je potrebné všímať si detaily, ako sú vzory alebo niektoré nápadné časti. Vrabec domový a vrabec poľný sú celkove veľmi podobné, ale vrabec poľný sa dá rozlíšiť aj podľa čiernej škvrny na lícach, ktorú vrabec domový nemá. Dôležitými znakmi pri určovaní podľa operenia sú pásky na hlave a na krídlach a škvrny alebo pásky na spodnej strane tela. Počas letu by ste si mali všímať sfarbenie chvosta (niektoré druhy majú biele vonkajšie okraje) a krídel. Pri určovaní môže pomôcť aj sfarbenie trtáča. Napríklad letiaca pinka severská je nápadná bielym trtáčom, zatiaľ čo pinka lesná má trtáč nenápadne zelený. Okrem sfarbenia peria je dôležité aj sfarbenie zobáka a nôh.

Aký je to vták?  Bratislava 2009, IKAR
Aký je to vták? Bratislava 2009, IKAR Autor: Ikar
Aký je to vták?  Bratislava 2009, IKAR
Aký je to vták? Bratislava 2009, IKAR Autor: Ikar

Let

Všetky európske vtáky vedia lietať, takže sa dajú odlíšiť aj podľa spôsobu letu. Kačice a brodivé vtáky počas letu stále mávajú krídlami, preto majú priamu letovú dráhu a sú veľmi rýchle. Spevavce striedajú krátke trepotanie s prestávkou, takže ich letová dráha je často vlnkovitá, rýchlosť letu je zvyčajne menšia. Mnohé vtáky vedia lietať na dlhé vzdialenosti aj bez mávania krídel. Dravce a bociany sa často dostávajú do výšky pomocou vzostupných prúdov vzduchu. Víchrovníky a mnohé iné morské vtáky využívajú prúdenie vzduchu medzi morskými vlnami, čo im umožňuje dlhé hodiny plachtiť vo vzduchu bez mávania krídel. Už z veľkej diaľky sa dajú podľa letu poznať tiahnuce žeriavy – striedajú nepravidelné fázy pomalého trepotania krídel s fázami kĺzavého letu. Husi vytvárajú podobné formácie, no oproti žeriavom mávajú krídlami neprestajne a rýchlejšie. Pri určovaní belorítky domovej a dážďovníka tmavého pomáha spôsob letu vysoko na oblohe. Dážďovník tmavý lieta veľmi rýchlo, energicky máva krídlami a často strieda aktívny let s pomerne dlhými úsekmi kĺzavého letu, zatiaľ čo belorítka domová lieta hladšie a kĺzavé fázy má oveľa kratšie. Zvláštnym letom sa vyznačujú dravce, hlavne sokol myšiar, aby mal výhľad na korisť, zostáva vo vzduchu na jednom mieste, pričom rýchlo trepoce krídlami. Takýto trepotavý let je známy aj u rybárov.

Aký je to vták?  Bratislava 2009, IKAR
Aký je to vták? Bratislava 2009, IKAR Autor: Ikar
Aký je to vták?  Bratislava 2009, IKAR
Aký je to vták? Bratislava 2009, IKAR Autor: Ikar
Aký je to vták?  Bratislava 2009, IKAR
Aký je to vták? Bratislava 2009, IKAR Autor: Ikar

Správanie

Určovanie vtákov uľahčí, ak poznáme spôsob ich pohybu a správanie. Často môžeme pozorovať vtáky pri vyhľadávaní potravy. Na základe poznania potravy a spôsobu jej získavania ľahšie určíme príslušný druh vtáka. Existuje len málo druhov vtákov, ktoré sa šplhajú nahor po kmeňoch stromov a vyberajú z kôry hmyz. Okrem ďatľov sú to kôrovníky a brhlíky. Kačice hľadajú potravu väčšinou vo vode, niektoré ju zbierajú z hladiny alebo sa potápajú len prednou časťou tela (kačica divá), iné sa potápajú až na dno a unikajú tak pozornosti (napr. chochlačky).

Ďalšie spôsoby správania, ktoré poskytujú informácie na určovanie vtákov, sú napr. hniezdenie alebo tokanie a pri sťahovaní tvar kŕdľa. Počas aktívneho letu alebo aj počas odpočinku tvoria niektoré druhy obrovské kŕdle, iné vtáky sú naproti tomu osamelí pútnici alebo sa združujú len do malých kŕdľov.

Aký je to vták?  Bratislava 2009, IKAR
Aký je to vták? Bratislava 2009, IKAR Autor: Ikar
Aký je to vták?  Bratislava 2009, IKAR
Aký je to vták? Bratislava 2009, IKAR Autor: Ikar

Spev

Aký je to vták?  Bratislava 2009, IKAR
Aký je to vták? Bratislava 2009, IKAR Autor: Ikar

Ľudia majú radi vtáky pre ich pestré operenie a spev. Vzhľadom na to, že takmer každý vtáčí druh má vlastný repertoár volaní a popevkov, patrí spev k podstatným pomôckam pri určovaní vtákov. Vtáčí spev je rozmanitý a môže obsahovať nielen melodické strofy, ale aj tóny, ktoré našim ušiam nelahodia. V prípade mnohých druhov spieva len samec, u niektorých druhov aj samica. Vták spravidla sleduje spevom dva ciele: zvukové ohraničenie hniezdneho teritória voči ostatným jedincom toho istého druhu a vábenie samice. Samce často vyspevujú sediac na vrchole kríka alebo stromu a tak vystavujú na obdiv svoj pestrý šat. Niektoré druhy spievajú počas letu, vznášajúc sa vysoko na oblohe. Iné zas spievajú skryté v hustom kroví, takže ich nemožno pozorovať zrakom. Vtáky jedného druhu udržujú kontakt medzi sebou rôznymi hlasovými prejavmi. Letiace vtáky sa mnohokrát ohlasujú už z diaľky. Neraz vysielajú varovné volanie pri zahliadnutí predátora, ako je dravý vták alebo mačka, alebo vyháňajú vtáčieho suseda, ktorý prenikol do ich okrsku.

Zdroj:
Volker, Dierschke: Nový sprievodca prírodou. Aký je to vták? Bratislava 2009, IKAR

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk