Správny druh
Párenie s iným živočíšnym druhom je vážnou chybou- znamená mrhanie reprodukčným potenciálom živočícha. Preto majú samce a samice vyvinuté metódy vysielania určitých signálov tak, aby ich prípadný partner rozoznal a odlíšil od iných živočíšnych druhov. Napríklad samce rôznych druhov vtákov majú špecifické sfarbenie a „piesne“, žabie samčeky vábia samičky charakteristickým kvákaním a cicavce vylučujú chemické pachy zvané feromóny. Samičky musia byť opatrnejšie pri výbere partnera, pretože môžu mať len jednu možnosť na rozmnoženie a zlým výberom strácajú viac.
Foto: Uhlenbroek, Charlotte: Život zvierat, Ikar
Rozlíšenie opačného pohlavia
Rozlíšiť príslušníka opačného pohlavia je jednoduchšie, keď je príslušník jedného pohlavia výrazne väčší alebo farebnejší než jedinec opačného pohlavia. Mnoho živočíchov vysiela špeciálne signály, ktorými dávajú najavo svoju pohlavnú príslušnosť. Samce niektorých žiab nedokážu dobre odlišovať opačné pohlavie, a preto dvoria ako samcom, tak samičkám. V niektorých prípadoch, napríklad u pavúkov, je pohlavná odlišnosť taká výrazná, že sa zo samčeka môže stať obeť.
Výber partnera
Zvieratám môže k úspešnému páreniu pomôcť stratégia uprednostňovania určitých partnerov pred ostatnými. Mnoho samčekov rýb a obojživelníkov si vyberá väčšie samice, pretože produkujú viac vajíčok. U druhov, kde sa na starostlivosti o mláďatá podieľajú aj samčeky, samičky dávajú prednosť tým, ktoré sú lepšie v budovaní hniezda a jeho ochrane. Keď samček samičku iba oplodní, samička si partnera vyberá na základe vzhľadu a správania, ktoré jej signalizujú dobré gény.
Pravý čas
U mnohých živočíšnych druhov slúži vábenie na zosúladenie aktivít samčekov a samičiek tak, aby párenie prebehlo v pravý čas. Pre samice cicavcov je charakteristické, že ich vajíčko môže byť oplodnené len počas krátkeho obdobia. Správanie v priebehu vábenia signalizuje jednak vhodný čas na oplodnenie a jednak je stimulované samotnou produkciou vajíčok. Pre druhy žijúce v skupinách je výhodnejšie klásť vajíčka alebo rodiť mláďatá v rovnakom čase, pretože to znižuje riziko napadnutia predátorom. Takéto vzájomné ovplyvňovanie párenia sa označuje ako synchronizácia. U druhov s externým oplodnením je precízna koordinácia dôležitá preto, aby ich spermie a vajíčka nevyšli nazmar.
Foto: Uhlenbroek, Charlotte: Život zvierat, Ikar
Presviedčanie
Účelom niektorých prejavov dvorenia je zvýšiť sexuálnu motiváciu partnera a zároveň utlmiť správanie nezlučiteľné s párením, akým je napríklad agresivita. Obzvlášť to platí o živočíchoch žijúcich samotársky, ako sú napríklad medvede biele, pre ktoré každý iný tvor predstavuje nepriateľa. Pre zvieratá žijúce v skupinách, napríklad paviány, je typické súperenie o potravu, a preto musia svoju prirodzenú agresivitu v období párenia potlačiť. Samica často úmyselne necháva samce dvoriť dlhšiu dobu, pretože ich trpezlivosť považuje za známku kvalitnejších génov.
Príklady párenia
Ruka v ruke – škorpión žltý
Dvorenie môže byť pre samca škorpióna nebezpečné. Je síce imúnny proti jedu samice, ale tá je väčšia a mohla by ho jednoducho premôcť a zožrať. Po tom, čo sa samec identifikuje vibrujúcim volaním a špecifickým pachom, uchopí svojimi klepetami klepetá samice, čiastočne preto, aby ich znehybnil, ale aj preto, aby ju „viedol v tanci“, ktorý končí prijatím jeho spermií.
Hryzavé objatie – kajmanka dravá
Kajmanka dravá, známa svojím bolestivým uhryznutím, predovšetkým v prípade obrany, je vyslovene vodná korytnačka, ktorá sa zahrabáva do bahna na dne vodných nádrží a tokov, kde číha na korisť. Zvyčajne žije samotársky, ale v období párenia si samec a samica temperamentne dvoria – dvorenie zahŕňa vzájomné hryzenie a vypúšťanie bublín. V záverečnom štádiu samec vylezie na samicu, prichytávajúc sa pazúrmi jej panciera. Samec zvinie svoj chvost pod jej telo tak, aby sa ich pohlavné otvory spojili a mohlo dôjsť k oplodneniu vajíčok.
Kotrmelce – panda veľká
Panda veľká sa stala symbolom ohrozeného živočíšneho druhu, pretože je veľmi vzácna. V zajatí sa často odmieta rozmnožovať, takže sa predpokladalo, že je tomu tak aj vo voľnej prírode. Ukázalo sa však, že ak sú pandy ponechané voľne, samce a samice žijú v prekrývajúcich sa areáloch, hoci sú v zásade samotárske, v jarnom období sa vzájomne vystopujú podľa pachu za účelom párenia. Samce niekedy súťažia o priazeň samice, ktorá cúvne k vybranému samcovi so zdvihnutým chvostom, aby ho dráždila. Samica si môže ľahnúť na chrbát, skrútiť sa do klbka a naťahovať k samcovi predné tlapy. Takýto prejav nabáda samca na párenie, po ktorom sa samica vráti k svojmu samotárskemu spôsobu života až do pôrodu mláďaťa.
Otvorené „oči“ – páv korunkatý
Foto: Uhlenbroek, Charlotte: Život zvierat, Ikar
Páv korunkatý, povestný svojím rozprestretým chvostom, sa často považuje za symbol mužskej parádivosti. Samica je na svoju materskú rolu vybavená nenápadným sfarbením, zatiaľ čo samec hýri žiarivými farbami od modrofialovej až po dúhovozelenú. Jeho predĺžené krovky ukrývajú výrazné tvary pripomínajúce oči. Samec obvykle ťahá túto časť chvosta za sebou, ale dokáže ho roztiahnuť a napriamiť ako nádherný, jemne šuštiaci vejár. V priebehu dvorenia samec často kolísavo cúva k samici, aby jej predviedol svoju parádu, potom urobí niekoľko krokov dozadu a ukloní sa. Ak toto predstavenie samicu zaujme, stane sa súčasťou jeho háremu, pretože pávy, rovnako ako ďalšie vtáctvo s výrazne ozdobným operením, sú polygamné. Samec sa o mláďatá nestará, a pretože je nápadný, bolo by to skôr na príťaž.
Zdroj: Uhlenbroek, Charlotte: Život zvierat, Ikar, 2008, ISBN 978–80–551–2050–8, str. 352–365