Zvieracia olympiáda: kto sú najlepší plavci, bežci, letci či skokani?

21.09.2009 11:26
Sup
Sup. Autor:

Každé štyri roky sledujeme najlepších športovcov sveta a ich rekordy. Najúžasnejší rekordmani sveta sú však vo voľnej prírode. S neuveriteľnou výdržou NAJ plavci, potápači, bežci, skokani, letci. Kto sú a ako to robia?

Mečúň obyčajný

Zlatá medaila v plávaní: 110 km/hodina

Mečúň obyčajný.
Mečúň obyčajný. Autor: SHUTTERSTOCK

Mečúň má dokonalú aerodynamiku torpéda, meč, ktorým rozráža vodu a aby sa vyhol turbulenciám spôsobeným vodnými prúdmi, je schopný sklopiť plutvy. Jeho svaly pracujú bez prestávky. Silný chvost v tvare kosy mu zasa umožňuje dosiahnuť vysokú rýchlosť. Na rozdiel od väčšiny rýb má mečúň, podobne ako jeho príbuzný tuniak, stabilnú teplotu tela, čo mu dovoľuje vyvíjať maximálnu telesnú aktivitu bez ohľadu na teplotu prostredia. Pri svojich dlhých putovaniach sú tieto až 400-kilogramové ryby schopné dosiahnuť rýchlosť až 110 kilometrov za hodinu a sú tak najrýchlejšími známymi plavcami.

Vorvaň

Zlatá medaila v potápaní: 3 000 metrov

Vorvaň.
Vorvaň. Autor: SHUTTERSTOCK

Tento obrovský cicavec sa ponára do obrovských hĺbok, pričom už v hĺbke 40 – 60 metrov sa kyslík a dusík, ktorý dýchame zo vzduchu, stáva jedovatým. Vo veľmi hlbokých oceánoch (1 km) je tlak sto atmosfér. Dosť na to, aby praskla každá kostička, každý orgán v tele. Vorvaň sa ale dokáže potopiť až do hĺbky troch kilometrov! Ako to robí? Má veľmi flexibilné rebrá, ktoré si dokážu poradiť s výpadkami pľúc. Aby si uchoval zásobu kyslíka, znižuje si srdcovú frekvenciu. Kyslík si ukladá v krvi, a tak sa tento tvor dokáže potopiť na 90 minút bez potreby vyplávať a nadýchnuť sa vzduchu. Rýchle vynorenie sa z hĺbky mora spojené s dekompresiou by mohlo byť smrteľné. Vorvane sa preto snažia potápať s čo najmenším objemom vzduchu v pľúcach a k hladine stúpajú pomaly. Napriek tomu sa aj ony niekedy stanú obeťami problémov spojených s dekompresiou, ktorých sa obávajú potápači.

Morský had

Zlatá medaila v zadržaní dychu: 6 hodín

Morský had.
Morský had. Autor: SHUTTERSTOCK

Dýchanie je životnou potrebou všetkých živočíchov; srdce a mozog musia byť neustále okysličované. Napriek tomu morské hady dokážu pri pobyte pod hladinou mora zadržať dych až na šesť hodín. Potrebný vzduch nazhromažďujú vo veľkom množstve v krvi, ktorá ho potom privádza k životne dôležitým orgánom. To im umožňuje byť aktívnymi pod hladinou vody až dve hodiny bez potreby nadýchnutia sa, alebo až šesť hodín, ak nemusia vyvíjať zvýšenú telesnú aktivitu.

Gepard

Zlatá medaila v behu: 100 km/h

Gepard.
Gepard. Autor: SHUTTERSTOCK

Za niekoľko sekúnd je schopný dosiahnuť rýchlosť  70 km/h. Keď je už rozbehnutý, beží nrýchlosťou až 100 km/h. Táto mačkovitá šelma je stavaná na to, aby bola bezkonkurenčným šprintérom. Má objemné pľúca a veľmi silné srdce. Chrbtica geparda je veľmi flexibilná, končatinám  dovoľuje veľké rozpätie. Aj keď skoky geparda majú rovnakú dĺžku ako skoky cválajúceho koňa, 6–8 m, dokáže ich urobiť za menej ako 0,3 sekundy, kým  kôň na 0,45 sekundy. Takže kôň neprekročí rýchlosť 60 km/h..

Pštros

Strieborná medaila v rýchlosti: 70 km/hodina

Pštros.
Pštros. Autor: SHUTTERSTOCK

Najrýchlejšie bežiaci vták na svete, ktorý dokáže nárazovo dosiahnuť až rýchlosť 70 kilometrov za hodinu, úplne stratil schopnosť používať krídla na lietanie. Zostala mu však ľahká štruktúra kostry typická pre vtáky. Vyvinuli sa mu dlhé nohy s pevnými kosťami, na ktorých má silné svaly, zakončené iba dvoma prstami. Vďaka tejto zvláštnosti je trenie o podklad pri behu minimálny. Na prstoch má pevné nechty, ktoré slúžia ako háky. Nimi sa zachytáva o zem, a tak sa mu pri behu neprešmykávajú nohy. Okrem vysokej rýchlosti, ktorú je schopný dosiahnuť, je pštros aj vytrvalým maratóncom: rýchlosťou 40 kilometrov za hodinu dokáže bežať až pol hodiny.

Rybár dlhochvostý

Zlatá medaila v diaľkových letoch: 40 000 km ročne

Rybár dlhochvostý.
Rybár dlhochvostý. Autor: SHUTTERSTOCK

Títo vtáci sa rozmnožujú v blízkosti severného pólu, na zimu odlietajú na druhý koniec planéty, k južnému pólu vzdialenému 20 000 kilometrov. Dosiahnu ho po troch mesiacoch letu. Keď na južnú pologuľu príde zima, vracajú sa na sever, aby využili tamojšie leto. Počas migračného obdobia tak prekonajú aj viac ako 40-tisíc kilometrov. Jeden vtáčik pritom neváži viac ako 120 gramov. Keďže sa dožívajú približne 30 rokov, za život nalietajú až 1,2 milióna kilometrov.

Sup

Zlatá medaila za výšku letu: 11 000 metrov

Sup.
Sup. Autor: SHUTTERSTOCK

Sup jarabý lieta v rovnakých výškach ako linkové lietadlá. Práve zrážky s lietadlami preukázali, do akej výšky sú vtáky schopné vzlietnuť. V roku 1973 sa dopravné lietadlo zrazilo so supom jarabým vo výške 11 277 metrov nad Pobrežím Slonoviny.
Pomocou krídel, ktoré majú rozpätie až 2,5 metra, dokáže perfektne využiť vzduchové prúdenie a vyletieť tak do mnohokilometrových výšok bez toho, aby sa príliš unavil. Vzdialenosť piatich kilometrov tak zvládne za šesť minúť a denne preletí až 150 kilometrov.

Kolibrík

Zlatá medaila vo frekvencii krídel: 60 úderov za sekundu

Kolibrík.
Kolibrík. Autor: SHUTTERSTOCK

Najmenší vtáčik vie letieť všetkými smermi, aj pospiatky, a dokáže sa aj udržať vo vzduchu na jednom mieste. Jeho superrýchle krídla vydávajú pri lete zvuk podobný hmyzu. Tento vzdušný akrobat je skutočným klbkom svalov, za sekundu je schopný mávnuť krídlami až 60-krát. Niektoré druhy pritom pri každoročnej migrácii z Aliašky do Mexika prekonajú až 3500 kilometrov. Pre tento výkon potrebuje obrovské množstvo energie, ktorú čerpá z nektáru zbieraného z kvetov.

Blcha

Zlatá madaila v skoku do výšky: 100 násobok jej veľkosti

Blcha.
Blcha. Autor: SHUTTERSTOCK

Keď sa pripravuje na skok, stláča v svojom tele zvláštnu "skákaciu hmotu” – resilín. Tento proteín má podobné vlastnosti ako guma, len je pružnejší a elastickejší. Vypustenie tejto hmoty vymrští blchu do vzduchu. Vďaka tomuto zvláštnemu pulznému pohonu, silným nohám a aerodynamickému tvaru je schopná vyskočiť až do výšky 30 centimertov. Keďže sama meria dva až tri milimetre, jej skok je stokrát väčší než je jej dĺžka tela.

Puma

Strieborná medaila v skoku do výšky: 5 metrov

Puma.
Puma. Autor: SHUTTERSTOCK

Hoci je rovnako veľká ako panter, je oveľa silnejšia. Dokáže uloviť zvieratá, ktoré sú až päťkrát ťažšie, než je ona sama. Vďaka silným zadným nohám, ktoré sú dlhšie, než u iných mačkovitých šeliem, vie veľmi dobre skákať. Keď si chce oddýchnuť, vyskočí na konár stromu, ktorý môže byť až v päťmetrovej výške. Žiaľ, kvôli zvyku odpočívať na konároch, kde je dobre viditeľná, býva puma ľahkou korisťou ľudí, ktorí ju obviňujú zo zabíjania dobytka.

Kengura

Zlatá medaila v skoku do diaľky: 10 m

kengura.
kengura. Autor: SHUTTERSTOCK

Sila jej zadných nôh nenechá nikoho na pochybnostiach o ich kapacite odrážať sa. Jej pätová kosť funguje ako páka na rovnako dlhých Achillových šľachách. Navyše medzi vláknami svalov a šliach sú ďalšie vlákna, ktoré uvoľňujú nahromadenú energiu podobne ako guma. Čím rýchlejšie sa pohybuje, tým viac sa naťahujú a tým ďalej doskočí. Okrem toho, že doskočí až do 10 m diaľky, vie vyskočiť aj veľmi vysoko. Z miesta preskočí až dvojmetrovú bariéru.

Chameleón

Zlatá medaila vo vyplazovaní jazyka: 1/25 sekundy

Chameleón.
Chameleón. Autor: SHUTTERSTOCK

Na svoju obeť dokáže vystreliť jazyk za 0,04 sekundy! Jeho jazyk má rovnakú dĺžku ako jeho telo. A na jeho povrchu má lepkavú látku. Aj keď na prvý raz svoju obeť netrafí, dokáže ju chytiť na druhý raz. Je taký rýchly, že hmyz nestačí ani zareagovať. V priebehu troch sekúnd chameleón uloví štyri letiace muchy.

Striakač lapavý

Zlatá medaila v pľutí: 2 m

Striekač lapavý.
Striekač lapavý. Autor: SHUTTERSTOCK

Táto ryba ja schopná dosiahnuť svoju obeť až do vzdialenosti dvoch metrov. Na hmyz, ktorý chce uloviť, vypľuje taký silný prúd vody, že obeť destabilizuje a tá padne do vody. Fascinujúce je, že táto ryba pri zameriavaní obete dokáže vziať do úvahy aj lom svetla na hladine vody, ktorý spôsobuje, že objekt je inde, ako ho ryba vidí.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk