Falšovanie peňazí
Kedysi sa bankovky falšovali ťažko. Keď ich chcel falšovateľ vytlačiť, musel najskôr zhotoviť štočok – kovovú platňu s vyrytým negatívom. Dnes existujú kopírovacie stroje a farebné tlačiarne, vďaka ktorým vzory na bankovke ľahko skopíruješ. Falšovanie peňazí je na celom svete trestné, v niektorých krajinách sa zaň kedysi dokonca popravovalo. Používanie nepravých peňazí vedie k rastu cien. Keď polícia falošné bankovky skonfiškuje, ľudia prídu o majetok.
Banky, ktoré tlačia bankovky pre vládu, používajú množstvo bezpečnostných prvkov. Papier má zvyčajne veľmi dobrú kvalitu. Vyrába sa z bavlny či ľanu, preto pôsobí tvrdo. Vďaka špeciálnemu spôsobu tlače atramentové čiary vystupujú nad povrch papiera a možno ich vnímať hmatom. Vzory na bankovkách bývajú veľmi zložité – ak sa prizrieš zbližša, uvidíš, že sa sčasti skladajú z drobných písmen a číslic.
Bankovky
Väčšina papierových peňazí sa tlačí na papier s vodotlačou. Ak ich natočíš k svetlu, zbadáš bledší vzor alebo obrázok.
Ten istý vzor uvidíš z oboch strán bankovky, pretože je votkaný do papiera, nie vytlačený na jeho povrchu.
Niektoré bankovky sa tlačia na papier, do ktorého sú votkané farebné vlákenká, prípadne na taký, ktorý pokrýva pásik kovovej fólie. Daktoré obsahujú hologramy – keď sa na ne pozeráš z rôznych uhlov, vidíš odlišné vzory. Pri tlači ďalších bankoviek sa používajú špeciálne atramenty, ktoré menia farby v závislosti od toho, pod akým uhlom na ne hľadíš, prípadne sú viditeľné len pod ultrafialovým (UV) svetlom.
Všetky tieto ochranné prvky sťažujú zločincom falšovanie bankoviek. Existujú aj ďalšie ochranné prvky, no banky ich taja, aby zločinci nevedeli, čo majú kopírovať. Banky pomocou nich kontrolujú série bankoviek, ak majú podozrenie, že sú falošné.
Presvedč sa sám
Pod lupou pozorne preskúmaj bankovku. Všimol si si niektorý z opísaných bezpečnostných prvkov?
Umelecké diela
Niektoré diela slávnych maliarov sa predávajú za vyše 100 miliónov dolárov. Ten, kto ich vie dobre napodobniť, môže zarobiť veľa peňazí. Falzifikáty možno odhaliť viacerými spôsobmi. Ak má ísť o maľbu umelca, ktorý žil v minulosti, vedci stanovia vek plátna. Ak nie je také staré, ako by malo byť, isto ide o napodobeninu.
V minulosti používali maliari farby vyrobené z prírodných materiálov, ako sú farebné hlinky či rastliny vrátane bobuľových plodov. Mnohé moderné farby pochádzajú z chemických tovární. Z diela možno odobrať vzorku farby a podrobiť ju testom. Ak „stará“ maľba obsahuje farby, ktoré sa používajú v súčasnosti, je to falzifikát.
Mnohí maliari používajú štetec a nanášajú farbu osobitým spôsobom. Odborník rozlíši, či je obraz namaľovaný správnym štýlom.
Kedy je kópia zločin?
Mnohým ľudom visia na stenách tlačené kópie slávnych malieb. Iní sú ochotní draho zaplatiť za kvalitnú maľovanú kópiu obrazu známeho umelca. Ak urobíš kópiu maľby, nie je na tom nič zlé, no nesmieš tvrdiť, že ide o originál. Navyše, ak pôvodný umelec ešte žije, na maľbu má autorské právo a zhotovenie kópií musí povoliť.
Kupované domáce úlohy
Je veľmi ľahké predstierať, že domácu úlohu si vypracoval sám. Na internete možno nájsť veľa informácií. Existujú dokonca aj webové stránky, kde si môžeš kúpiť esej a odovzdať ju ako vlastnú prácu. Asi si povieš, že na jednej domácej úlohe nezáleží, ale aj tak podvádzaš.
Ešte vážnejšia situácia nastane vtedy, ak vďaka cudzej práci dokončíš školu alebo ti na vysokej škole udelia titul. Vydávanie myšlienok iných ľudí za vlastné sa nazýva plagiátorstvo.
Ak si domácu úlohu skopíroval z webovej stránky, väčšina učiteľov to odhalí. Každý človek píše vlastným štýlom a pravdepodobnosť, že ten tvoj sa bude zhodovať so štýlom autora, je veľmi malá. Učiteľa sa zmocní podozrenie aj vtedy, ak práca bude nápadne dobrá. Mnohé univerzity používajú softvér, ktorý porovná tvoj text s informáciami dostupnými na internete a upozorní na možný prípad plagiátorstva.
Z knihy 50 úžasných vecí, ktoré by deti mali vedieť o vede, Fortuna Libri