Prečo vedci skúmajú praveké umenie a kde sa našlo najstaršie?

11.11.2009 23:36
Venuša z mamutoviny
"Venuša" z mamutoviny, ktorá sa našla v jaskyni Hohle Fels. Je najstaršia svojho druhu s doloženým datovaním. Autor:

Kosti odhaľujú stavbu tela praľudí. DNA vyťažená z kostí stavbu genómu praľudí, hlavného genetického materiálu v jadre bunky. Veľkosť lebky a jej vnútorný povrch zasa objem mozgu a sčasti jeho stavbu. Nič z toho nám však veľa nepovie o ich myšlienkach.

A tie nás zaujímajú najviac. Chceme vedieť, ako sa zrodila myseľ, základ ľudskosti. Ako hovorí hlavná postava románu francúzskeho spisovateľa Vercorsa: „Všetky naše nešťastia pochádzajú z toho, že ľudia nevedia, čo sú, a tak sa im ani nedarí dohodnúť, čím chcú byť.“

Nástroje nestačia

Istý náhľad do intelektuálnych schopností poskytujú nástroje. Ich typy a zložitosť – teda či sa skladajú z jedného, alebo z viacerých kusov, respektíve či z toho istého, alebo z rôznych materiálov – odrážajú nielen zručnosť pri výrobe, ale aj predstavivosť a plánovanie.

To isté platí o iných úžitkových predmetoch. Časti odevu, košíky, popruhy a podobne neboli z trvanlivých materiálov. Niektoré sa však predsa len zachovali, ako nedávno ukázali zafarbené ľanové motúziky z gruzínskej jaskyne, staré azda až vyše 30-tisíc rokov.

No najlepšími sondami do myslí praľudí sú umelecké výtvory. Jedno, či mali praktický účel, rituálny, alebo vznikli „len“ pre potešenie. Názorne ukazujú, kým už ich tvorcovia boli.

Poklad spred pätnástich rokov

Pred Vianocami roku 1994 trojica francúzskych jaskyniarov po prekopaní závalu v známej skalnej dutine prenikla do komôr, pospájaných šachtami a galériami. Zistili krasovú výzdobu a zvieracie kosti. Jediná zástupkyňa nežného pohlavia náhle osvetlila maľbu mamuta.

Panel levov" z jaskyne Chauvet. Levia...
Panel levov" z jaskyne Chauvet. Levia svorka naháňa pri love čriedu bizónov. Autor: Ministere de la Culture et communication

Tak sa začal príbeh takmer 400 skalných malieb a reliéfov 13 druhov zvierat, pokladu pravekého umenia. A ohnísk, odtlačkov nôh i dlaní dospelých a adolescentov či žien. Jaskyňa sa volá podľa vedúceho trojice, Jeana-Marie Chauveta. Plným menom Chauvet-Pont-d´Arc, lebo leží pri dedinke Vallon-Pont-d´Arc nad riekou Ard?che v južnom Francúzsku.

Obrazová učebnica

Vynikajú maľby, občas zvýraznené reliéfmi častí zvierat. Tvorcov bolo iba zopár. Netradične popri bežnej loveckej koristi zachytili zvieratá, od ktorých sa praľudia iste držali bokom, ako levy, pantery, hyeny, sovy, nosorožce – a jaskynné medvede. Veľa kostí v jaskyni patrilo medveďom, ktoré sú aj na 15 maľbách. Asi sa s praľuďmi v jaskyni „striedali“.

Unikátne sú dve maľby: koní medzi divými turmi i nosorožcami a levov, naháňajúcich bizóny. Akoby sa na nich ktosi učil o nebezpečných zvieratách, vrátane techniky lovu.

Vyspelý štýl malieb, perspektíva, tieňovanie, jemné detaily, znázornenie pohybu a pohľady na zviera z rôznych strán, to všetko budilo dojem magdalenienskej kultúry Homo sapiens spred 17-tisíc až 12-tisíc rokov. Vtedy vznikli slávne maľby v jaskyniach Lascaux a Altamira.

Vedcov preto prekvapilo, že opakované rádiouhlíkové datovanie priamo malieb, kôpok drevného uhlia pred nimi a medvedích kostí v jaskyni Chauvet ukázalo vek až vyše 32-tisíc rokov. To zasahuje do aurignacienu, prvej kultúry nášho druhu v Európe.

Príchod s kompletnou mentalitou?

Homo sapiens prišiel do Európy z Afriky pred asi 40-tisíc rokmi. Stretol sa tu s jej pôvodnými obyvateľmi, neandertálcami. Tí potom pred asi 22-tisíc rokmi zmizli.

O presnosti rádiohlíkového datovania Chauvet beží spor. Aj preto, že v ovzduší ľadovej doby kolísal obsah oxidu uhličitého. No aurignacienský vek je presvedčivý. A z uránovo-tóriového datovania vyplýva, že zával vstupu do jaskyne má 19-tisíc rokov, je predmagdalenienský.

Ak ďalšie datovania potvrdia, že maľby vznikli v aurignaciene, podporí to názor, že Homo sapiens prišli do Európy plne mentálne vyspelí. Teda nie, že sa v nej mentálne dlhé tisícročia vyvíjali, kým napokon svoje novozískané schopnosti nepredviedli v Lascaux a Altamire.

Tak či onak, nástenné maľby a reliéfy zvierat v jaskyni Chauvet dnes väčšina odborníkov považuje za najstaršiu známu ukážku tohto druhu umenia Homo sapiens. Na primát sú však aj ďalší kandidáti, ako jaskyňa Fumane v severnom Taliansku. Dokonca aj u nás, Ardovská jaskyňa pri Plešivci. Datovanie je však vo všetkých takých prípadoch predbežné.

Počiatky sochárstva a hudby

Rôzne pohľady na flautu zo supej kosti,...
Rôzne pohľady na flautu zo supej kosti, objavenú v jaskyni Hohle Fels. Autor: Hilde Jensen, Universität Tübingen

Aurignacienské sú aj najstaršie solídne datované ukážky figuratívneho umenia z jaskýň Hohle Fels, Vogelherd, Hohlestein-Stadel a Geissenklösterle na juhozápade Nemecka: zvieratá ako kôň a vták, človek-lev či panter a „venuša“, štylizovaná ženská postava z mamutoviny.

V tých istých jaskyniach sa našli aj flauty z vtáčích kostí a mamutoviny. Na ich verných reprodukciách sa dá dobre hrať. Vek figúrok a fláut bol určený až na vyše 35-tisíc rokov.

Na neistejšej pôde sú „venuše“ z izraelského Berekhat Ram – tu sa vek odhaduje na 250-tisíc rokov, ale môže to byť až 800-tisíc, a z marockého Tan-Tanu, stará tiež odhadom azda 400-tisíc rokov. Nie je jasné, či sú to ľudské výtvory, alebo prírodou vyformovaný kus horniny.

Náhoda, ľudská ruka – či oboje?

Z jaskyne v južnej Afrike je známa ľuďmi dotvorená skala v podobe pytóna, stará 70-tisíc rokov. A z Európy dve zbierky sugestívnych kameňov: tá z Mníchova sa stratila, česká je na zámku v Libochoviciach. Podľa odborných komentárov zväčša ide o akési kamenné samorasty. Časti z nich však pomohli nadobudnúť konečný tvar ľudské ruky.

Pri nálezoch nad 200-tisíc rokov tvorcami sotva boli praľudia nášho druhu Homo sapiens, ktorého najstaršie známe fosílne kosti (našli sa v africkej Etiópii) majú práve toľko. Na druhej strane možno umelecké vlohy vznikli v ľudskom rode skôr a zdedili ich nielen Homo sapiens, ale aj neandertálci i iní potomkovia človeka vzpriameného, Homo erectus, naši bratanci.

Väčšina odborníkov na evolúciu človeka sa však prikláňa k názoru, že skutočné umenie, ako v Chauvet, dokázal vyprodukovať až mozog Homo sapiens. Avšak odkedy?

Hlboké korene zdobenia tela

V Afrike, kolíske nášho druhu, južnej, východnej a severnej, sa našli dôkazy, že Homo sapiens si pred vyše 70 000 a možno pred vyše 100 000, ba až pred vyše 160 000 rokmi, často zdobili telá. Náhrdelníkmi z prevŕtaných mušličiek a škrupín pštrosích vajec.

Neraz to sprevádzajú stopy červeného okru, ktorým sa asi mazali, ako to dodnes robia kmene lovcov-zberačov. Od zdobenia tela náhrdelníkmi či okrom je k umeniu blízko.

Vek prevŕtaných pštrosích škrupiniek poukazuje na úsvit Homo sapiens, azda aj na skorších potomkov človeka vzpriameného. Umenie či mentalita v jeho základe asi predchádzalo Homo sapiens. Objemom mozgu sa od nás človek vzpriamený veľmi nelíšil – a čo stavbou?

Na predaurignacienský zrod abstraktných predstáv poukazujú kusy okru s vyrytými líniami, akoby obrazcami. Pochádzajú z juhoafrickej jaskyne, kde sa našli aj prevŕtané mušličky. Majú vyše 70 000, azda vyše 100 000 rokov. Niektorí vedci ich ale považujú za náhodné.

Zdeněk Urban

Je novinár, publicista a prevažne knižný prekladateľ. Píše o vede, technike a všeobecne civilizačných otázkach. V súčasnosti je na neziskovej báze aj kontaktom výskumnej infraštruktúry EÚ Europlanet pre médiá a verejnosť v Česku a na Slovensku.

Zdeněk Urban
Publicista Zdeněk Urban. Autor: archív Zdeňka Urbana
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk