Ako rozlúsknuť kód?

28.03.2017 16:39
šifrovanie, algoritmus, bezpečnosť, IT, binárna...
Ilustračné foto Autor:

Odkedy ľudia píšu tajné správy, iní ľudia sa usilujú dešifrovať kódy. Keďže matematici majú vyvinuté logické myslenie, počas vojen dešifrujú správy práve oni.

Jednoduché kódy

Najľahšie sa odhaľujú substitučné kódy, pri ktorých sa jedno písmeno či symbol nahrádza iným. Najjednoduchšie sú tie, pri ktorých je správa posunutá o niekoľko písmen abecedy dopredu či dozadu. Substitučný kód rozlúskneš, aj ak používa náhodné písmená alebo symboly. Pozri si túto správu:

NCB R PZ *MNCB IYJGRS IR XROSMG Q KZQRKSM

Pri lúštení kódu ti pomôžu vedomosti zo slovenčiny. V správe sú dve jednopísmenové slová – R a Q. Najčastejšie jednopísmenové slová v slovenčine sú a – v. Predpokladajme, že R je a alebo v a Q že je druhé slovo. Teraz prejdime k ďalším slovám. Z dvojpísmenových slov sa najčastejšie vyskytujú na, sa, on a že. Pokiaľ ide o trojpísmenové slová, jazykovedci považujú za najpoužívanejšie byť a ten. Slovo NBC sa v správe vyskytuje dva razy – raz samostatne, druhý raz ako súčasť iného slova. Nemal by to byť ten, lebo päťpísmenových slov, ktoré sa končia na ten, je málo a navyše tieto slová nie sú časté. Predpokladajme, že to je byť a získame ďalšie tri písmená. N = b, C = y a B = ť. Keď ich vložíme do správy, dostaneme:

BYŤ A PZ *MBYŤ IYJGAS IA XAOSMG V KZVAKSM
alebo
BYŤ V PZ *MBYŤ IYJGVS IV XVOSMG A KZAVKSM

IA môže byť na, sa ta a pod., no najčastejšie sa vyskytuje sa. Preto ho vyskúšame prvé. Keďže už vieme, že posledné tri písmená štvrtého slova sú byť, skúsime ho doplniť na dobyť a nebyť. Najpravdepodob­nejšia je druhá možnosť.

BYŤ A PZ NEBYŤ SYJGAS SA XAOSEG V KZVAKSE

Pribudli nám ďalšie tri znaky: I = s, * = n a M = e.

Slová zložené z dvoch spoluhlások v slovenčine nie sú časté, preto PZ asi bude bežné slovo zakončené na samohlásku.

Ako často

V každom jazyku sa niektoré písmená používajú častejšie než iné. Vďaka vedomostiam o najčastejších jedno-, dvoj- a troj- písmenových slovách (frekvenčná analýza) sme urobili veľký krok vpred:

BYŤ A ČI NEBYŤ SYJGAS SA XAOSEG V KIVAKSE

Teraz už môžeš začať tipovať a skúšať ostatné písmená. Čím je správa dlhšia, tým ľahšie ju rozlúskneš, lebo môžeš objaviť viac pravidelností.

Riešenie: nájdete ho TU

Strojové kódy

Cez druhú svetovú vojnu nemecké ozbrojené sily kódovali správy pomocou strojov. Jedným z nich bola Enigma, ktorá sa ponášala na písací stroj. Mala množstvo rozličných nastavení, ktoré sa každý deň menili. Určovali, ktoré písmená bude správa obsahovať. Ak druhá strana nastavenia nepoznala, správu mohla rozlúštiť iba ťažko. Aj tá najjednoduchšia Enigma totiž disponovala asi 15 triliónmi (15 000 000 0­00 000 000 000) nastavení.

Prvý programovateľný počítač vyvinuli v Bletchley Parku v Anglicku. Jeho zmyslom bolo rozlúsknuť kódy Enigmy, ktoré počas druhej svetovej vojny používala nemecká armáda. Ak by ich mal moderný počítač dešifrovať skúšaním jednej kombinácie písmen za druhou, trvalo by mu to celé mesiace. Počítač v Bletchley Parku preto hľadal pravidelnosti, na základe ktorých odhaľoval páry či skupiny písmen, ktoré sa často vyskytujú v slovách (tentoraz, pravdaže, nemeckých).

Ako porozumieť starým jazykom

Dešifrovacie metódy nenachádzajú uplatnenie iba pri čítaní tajných správ. Umožňujú porozumieť aj jazykom, ktorými dnes už nikto nehovorí. Staroveké jazyky sa dešifrujú veľmi ťažko. Bez prekladu do iného jazyka netušíme, kde začať. Rozlúsknuť staré zapisovacie systémy sa pokúšali tí najtalentovanejší dešifrátori.

Starovekí Egypťania písali systémom obrázkov – hieroglyfov. Nikto netušil, čo znamenajú, až kým v roku 1799 neobjavili Rosettskú dosku. Na tomto kameni bola vytesaná tá istá správa v troch jazykoch vrátane hieroglyfov a starovekej gréčtiny, ktorú ľudia vedeli prečítať. Práve pomocou gréčtiny preložili hieroglyfy a rozlúskli starý kód.

Nerozlúštiteľné počítačové kódy

Autor: Fortuna Teen

Moderné počítače šifrujú tajné údaje, napríklad podrobnosti bankových operácií. Pri tvorbe kódu používajú veľmi veľké prvočísla, čiže čísla, ktoré nie sú deliteľné nijakým číslom okrem samého seba a 1. Príkladmi malých prvočísel sú 7, 11 a 13.

Základom kódu býva súčin dvoch veľkých prvočísel, ktoré sú potrebné na dekódovanie správy. Ak majú prvočísla 5 číslic, existuje asi 1,1 bilióna možných výsledkov šifrovania. V prípade, že majú 16 cifier, moderný superpočítač by všetky možnosti skúšal asi 11 biliárd rokov. Tak dlho však väčšina ľudí nie je ochotná čakať.

Z knihy Anne Rooneyová – 50 úžasných vecí, ktoré by deti mali vedieť o matematike, Fortuna Teen

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#tajné správy #šifrovanie #šifra #kód
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk