Foto: Príroda
Hrad Hajnáčka
V strede obce Hajnáčka v Cerovej vrchovine sa týči vrch s dokonale súmerným tvarom. Kužeľ hajnáčskeho hradného vrchu je zakončený zoskupením bizarných skalných veží, v ktorých sú sotva rozpoznateľné nepatrné zvyšky stredovekého hradu z 13. storočia. Podľa svedectva, ktoré v druhej polovici 16. storočia podal šľachtic Šimon Forgáč, bol tento hrad silný a schopný brániť sa útoku Turkov. Priamy boj o hrad mal zaujímavú predohru. Jeden z tureckých veliteľov vyzval vznešeného Juraja Bubeka (Bebek) na súboj. Došlo k nemu priamo pod hradbami Hajnáčky. Divadlo sa skončilo masovou šarvátkou s množstvom zranených. Napriek dôvere v pevnosť hradieb hrad Hajnáčka v roku 1556 Turci obsadili a držali až do roku 1593. Hrad prežil tureckú okupáciu, ale nie posledné zo stavovských povstaní. V roku 1703 vyhorel. Jeho následná devastácia bola taká intenzívna, že dnešné predstavy sú len hypotetické. Ak nie pre hrad, nuž aspoň pre sopečné skaly sa oplatí vystúpiť na vrch nad Hajnáčkou. Skalný útvar na vrchole je vypreparovanou výplňou sopečného komína dnes už nejestvujúceho čadičového vulkánu z treťohôr.
Hrad Dobrá Niva
Hrad Dobrá Niva netreba hľadať pri rovnomennej obci v Pliešovskej kotline. Vypína sa na vŕšku nad susedným Podzámčokom, ležiacim viac na sever. Hrad vznikol v 13. storočí na obranu obchodnej cesty z Krupiny do Zvolena. V 15. storočí sa stal majetkom kráľovských manželiek. V časoch tureckých vojen mal hrad dôležitú úlohu predsunutej obrany zvolenského zámku. Začiatkom 16. storočia sa správca panstva presťahoval do novej budovy v podhradí a na hrade zostala už len vojenská posádka. V roku 1614 sa hrad stal majetkom Esterháziovcov (Eszterházy). Od konca 18. storočia pustol a postupne sa menil na zrúcaninu. Hrad Dobrá Niva je vzorom, ako by mohli vyzerať aj iné slovenské hrady. Z pôvodnej stavby sa síce zachovala len časť, ale je dobre zakonzervovaná a jej okolie starostlivo upravené.
Foto: caesar.flog
Hrad Zniev
Podľa nadmorskej výšky 988 m patrí Hrad Zniev medzi najvyššie položené na Slovensku. Opevnenie, v minulosti označované ako Castrum Turucz (Pevnosť Turiec), jestvovalo podľa historických prameňov už v 11. storočí. V polovici 13. storočia dostalo podobu kamenného hradu, z ktorého sa zachovala štvorhranná veža. Do 14. storočia tu bolo sídlo Turčianskej župy. Po prenesení na hrad Sklabiňa význam hradu klesol. Patril premonštrátom z Kláštora pod Znievom, ktorí tu zachovávali archív Turčianskeho konventu. Aj ten ako predtým župný úrad koncom 17. storočia putoval na hrad Sklabiňa. Ruinu z hradu urobili kuruckí vojaci, ktorí ho dvakrát (v rokoch 1681 a 1705) vyplienili a vypálili. Namáhavý výstup na hrad Zniev kompenzuje nádherný výhľad takmer na celý Turiec.
Foto: azjulk.flog
Turniansky hrad
Zrúcaniny hradu stoja pri Turni nad Bodvou na vrchole kopca so symetrickým kužeľovitým tvarom. Dal ho postaviť Ján Turniansky v roku 1357 na svojom panstve, ktoré získali jeho predkovia za zásluhy v boji proti Tatárom. Po vymretí rodu často menil majiteľa a trpel početnými konfliktami medzi šľachtou. Blížiace sa turecké vojská iniciovali prestavbu hradu na renesančnú pevnosť. V roku 1652 ho však Turci dobyli a spolu s podhradským mestečkom vypálili. V roku 1685 počas Tököliho (Thököly) povstania Turniansky hrad zbúrali cisárski vojaci. Posledná obývateľná časť zhorela v roku 1848.
Foto: krasy-mojho-okolia.flog
Markušovský hrad
V roku 1284 si markušovský zemepán Mikuláš vymohol od kráľa Ladislava IV. povolenie postaviť hrad. Ten sa stal rodovým sídlom rodiny Mariášiovcov (Máriássy), ktorí boli v stálom konflikte s mestom Levoča. Spory vyvrcholili v roku 1527, keď Levočania Markušovský hrad napadli a dobyli. Svoj útok odôvodňovali podporou budúceho panovníka Ferdinanda Habsburského, zatiaľ čo Mariášiovci obhajovali záujmy neúspešného kandidáta na uhorskú korunu Štefana Zápoľského. Po jedenástich rokoch sa hrad podarilo obnoviť, ale doba si už žiadala kaštiele.
Hrad v Skýcove
Uprostred horskej obce Skýcov v pohorí Tribeč stojí romantický pôsobiaca stavba, pripomínajúca stredoveký hrad. Vznikla pred mnohými stáročiami ako gotický hrádok, ale s celkom iným vzhľadom. V roku 1663 na mieste tejto pevnosti vznikol renesančný kaštieľ s opevnením, ktoré malo chrániť obyvateľov pred prípadným útokom Turkov. V roku 1813 rozpadnutú stavbu odkúpil knieža Arthur Odescalchi, ktorý ju obnovil v duchu moderného romantizmu. Z kaštieľa sa postupne stala replika románskeho hradu s vežou typu donžon, priekopou a padacím mostom. Za druhej svetovej vojny hrad poškodili Nemci počas vojenských operácií proti miestnym partizánom. Po vojne došlo k jeho čiastočnej obnove.
Foto: prionus.flog
Hrad Lietava
Hrad na zlepencovej skale južne od Žiliny sa nazýva Lietava, údajne podľa slovanskej bohyne Lietavy. Hrad vznikol až po Tatárskom vpáde v druhej polovici 13. storočia. Najstaršie dejiny hradu sa spájajú s rodinou Bubekovcov (Bebek), ktorí boli zemepánmi rozsiahleho panstva v Rajčianskej doline. Začiatkom 17. storočia ho získali vplyvný Turzovci, uhorský palatín Juraj Turzo sa na hrade dokonca narodil. Mnoho slovenských hradov doplatilo na to, že sa ich majitelia pridali k povstalcom proti Habsburgovcom. V prípade Lietavy k tomu pristúpili aj dedičské spory. Ako sporný majetok nemal hrad poriadneho správcu a v 18. storočí spustol. Podstata hradu Lietava je gotická, posledné úpravy boli renesančné. Práve ony, najmä atraktívna oblúková atika, dodáva hradu romantické čaro. Dnes sa uskutočňuje jeho rozsiahla obnova.
Foto: degeee.flog
Hrad Šášov
Podľa povesti dal Šášov postaviť pán Zvolenského hradu pre dvorného šaša, čo ho počas poľovačky zachránil pred medveďom. Poloha hradu na skale na okraji Štiavnických vrchov poukazuje na to, že výber tohto miesta nebol asi taký náhodný. Vybudovali ho tam preto, lebo mal pod kontrolou dôležitú odbočku z pohronskej cesty do Kremnice. Podľa historikov dejiny Šášova siahajú do 13. storočia. Hradní kasteláni a potom aj hradní páni Dóciovci boli známi ako úhlavní nepriatelia mníchov z Hronského Beňadika, ktorým plienili ich majetky. V roku 1677 Tököliho (Thököly) vojaci hrad zničili. Dnes je pomerne rozľahlou zrúcaninou.
Foto: caesar.flog
Hrad Hrušov
V lesoch pohoria Tribeč je skrytá romantická ruina hradu Hrušov. Postavili ho na kremencovom vrchu Skalka (488 m n. m.) v polovici 13. storočia. Hrad postupne vlastnil Matúš Čák, rodina Levickovcov aj panovník. Hradní kasteláni sa smutne preslávili pustošením okolitých obcí a nepriateľstvom voči kláštoru vo Svätom Beňadiku. Neskôr sa hrad stal sídlom Hrušovského panstva, ktorého majitelia sa viackrát vymenili. V 16. storočí ho pričlenili k topoľčianskemu panstvu. Hrad Hrušov (ako mnoho ďalších) neprežil kurucké vojny, v roku 1708 ho zapálili a zbúrali cisárski vojaci z pomsty za pomoc jeho majiteľov poskytnutú vojsku Františka II. Rákociho a (Rákoczi). Hrad sa zachoval ako zrúcanina na pôvodnom pôdoryse s vežami a baštami a množstvom architektonických detailov.
Foto: ametyst.flog