Dóm sv. Martina. Ako sa v ňom korunovalo?

Impozantný Dóm sv. Martina je rozmermi aj významom najväčšou chrámovou stavbou Bratislavy. Má za sebou viac ako sedemstoročnú históriu, začali ho stavať po roku 1221 ako románsku baziliku, ktorú v priebehu 14. a 15. storočia nahradil gotický chrám s troma rovnako vysokými loďami.

08.08.2013 17:12
debata
Dóm sv. Martina z Rudnayovho námestia. Foto: Ján Lacika - Divy Bratislavy
Dóm sv. Martina Dóm sv. Martina z Rudnayovho námestia.

Pôvodne mal dvoch patrónov, používal patrocínium zaniknutého chrámu na Bratislavskom hrade aj staršieho podhradného kostola, ktorý pôvodne stál na jeho mieste. Zasvätenie Najväčšiemu Spasiteľovi sa v 17. storočí prenieslo na chrám zverený jezuitom a dómu zostal len dnešný patrón sv. Martin z Tours.

Urbanistickým vývojom sa kostol posunul na okraj stredovekého mesta a včlenil ho do mestských hradieb. Jeho význam však neklesol, skôr naopak. Na prahu novoveku bol povýšený na korunovačný kostol, v ktorom v rokoch 1563 až 1830 korunovali 11 uhorských kráľov a 8 kráľovských manželiek. Na renesančné úpravy kostola nebolo dosť peňazí, lebo v čase tureckých vojen a stavovských povstaní sa skoro všetko investovalo do armády.

Až po roku 1729 v dóme ožil čulý stavebný ruch, ktorý dal pôvodne gotickej stavbe novú barokovú podobu. Chrám sa obohatil o kaplnku postavenú pre vzácnu relikviu telesných ostatkov sv. Jána Almužníka a o skvostné sochárske diela majstra Georga Raphaela Donnera.

V druhej polovici 19. storočia sa vývoj vybral akoby opačným smerom, masívna regotizácia vrátila dómu jeho niekdajšiu stredovekú tvár. Tú má v podstate dodnes.

Dóm sv. Martina. Foto: Ján Lacika - Divy Bratislavy
Dóm sv. Martina Dóm sv. Martina.

Dóm sv. Martina sa v roku 1995 stal konkatedrálou, sídelným chrámom novokonštituovanej Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Dnes je namieste nazývať ho katedrálou, lebo od roku 2008 je sídelným chrámom arcibiskupa novozriadenej Bratislavskej arcidietézy Stanislava Zvolenského.

Dielo majstrov gotiky

Návštevy bohoslužieb v hradnom kostole veriacimi z podhradných osád a činnosť prepoštstva slúžiaceho ako vierohodné miesto ohrozovali bezpečnosť Bratislavského hradu. Tým zdôvodňoval uhorský kráľ Imrich žiadosť u pápeža Inocenta III. o presťahovanie chrámu aj cirkevného úradu do Podhradia. Pápež mu v roku 1204 vyhovel. Samotné sťahovanie však nastalo až v roku 1221. Románsku trojloďovú baziliku začali stavať na mieste staršej kaplnky zasvätenej sv. Martinovi, ktorej základy v tvare oválneho karnera sa našli pod severným obvodovým múrom chrámu.

Interiér Dómu sv. Martina. Foto: Ján Lacika - Divy Bratislavy
Dóm sv. Martina Interiér Dómu sv. Martina.

Po roku 1320 sa začali stavebné práce na obnove kostola, ktorý utrpel veľké škody počas obliehania mesta vojskom Přemysla Otakara II. Stavať sa začalo na väčšom pozemku a v novom stavebnom slohu. Namiesto románskej baziliky dostala bratislavská farnosť gotický chrám katedrálneho typu, čiže stavbu s rovnakou výškou všetkých troch lodí. Výstavba trvala takmer dve storočia. Za vlády Žigmunda Luxemburského mala silnú podporu panovníka, preto sa na nej podieľali poprední stavitelia so skúsenosťami z budovania viedenského dómu, pražského Svätovítskeho chrámu aj prestavby Bratislavského hradu. V roku 1452 bol zastrešený kostol slávnostne vysvätený, práce ešte pokračovali do roku 1476 na klenutí presbytéria hviezdicovitou klenbou a do roku 1510 na výstavbe predsiene pred južným vchodom do chrámu.

Pod svätoštefanskou korunou

Viacnásobná prítomnosť svätoštefanskej koruny v Dóme sv. Martina pripomína, že v minulosti bol korunovačným kostolom. Pozlátená replika tejto insígnie má čestné miesto na najvyššom mieste, na vrchole chrámovej veže. Jej sklenená podoba svieti z gotického rozetového okna, vo vitráži vysokého gotického okna svätyne za hlavným oltárom je zobrazená spolu s korunovačným plášťom a žezlom. Korunovačný zoznam na stene svätyne je umelecky dotvorený tradičným výjavom anjelov nesúcich v rukách uhorskú korunu ako Boží dar verným kresťanským kráľom Uhorska.

Korunovačný sprievod Karolíny Augusty v roku... Foto: Ján Lacika - Divy Bratislavy
Dóm sv. Martina, Karolína Augusta Korunovačný sprievod Karolíny Augusty v roku 1808 (zbierky Múzea mesta Bratislavy).

História bratislavských korunovácií trvala 267 rokov. Prvý zo vznešených a mocných, ktorému v Dóme sv. Martina ostrihomský arcibiskup posadil na hlavu uhorskú kráľovskú korunu, bol v roku 1563 Maximilián II. Habsburský. Potom sa honosná korunovačná ceremónia zopakovala ešte osemnásťkrát. Zvlášť pompézna bola 25. júna 1741. Chrámovými loďami znelo mnohohlasné: „Vivat Domina et Rex Noster!“ Takto uhorská šľachta dávala svetu na známosť, že ostrihomský arcibiskup a prímas uhorský Imrich Esterházi práve posadil svätoštefanskú korunu na hlavu Márie Terézie, novej kráľovnej Uhorska. Po populárnej panovníčke nasledovali ešte štyri korunovácie. Záverečná sa udiala 28. septembra 1830, posledným uhorským kráľom korunovaným v Bratislave bol Ferdinand V.

Korunovačný zoznam

Na severnej stene svätyne je namaľovaný korunovačný zoznam. Na trinástich riadkoch sa uvádza osemnásť mien uhorských kráľov a kráľovských manželiek a trinásť dátumov ich korunovácií. V zozname sú drobné chyby, preto uvádzame opravenú verziu:

Maximilián II. Habsburský
(1527 – 1576)
8. septembra 1563
Mária Španielska
(1528 – 1603)
9. septembra 1563
Rudolf II. Habsburský
(1552 – 1612)
25. septembra 1572
Matej II. Habsburský
(1557 – 1619)
19. novembra 1608
Anna Tirolská
(1585 – 1618)
25. marca 1613
Ferdinand II. Habsburský
(1578 – 1618)
1. júla 1618
Eleonóra Gonzaga
(1598 – 1655)
26. júla 1622
Mária Anna Španielska
(1606 – 1646)
14. februára 1638
Ferdinand IV. Habsburský
(1633 – 1654)
16. júna 1654
Mária Eleonóra Gonzaga
(1630 – 1686)
6. júna 1655
Leopold I. Habsburský
(1640 – 1705)
27. júna 1655
Jozef I. Habsburský
(1678 – 1711)
9. decembra 1687
Karol III. Habsburský
(1685 – 1740)
22. mája 1712
Alžbeta Kristína Braunschweinsko-Wolfenbüttelská
(1691 – 1750)
18. októbra 1714
Mária Terézia Habsburská
(1717 – 1780)
25. júna 1741
Leopold II. Habsburský
(1747 – 1792)
15. novembra 1790
Mária Ludovika Modenská
(1787 – 1816)
7. septembra 1808
Karolína Augusta Bavorská
(1792 – 1873)
25. septembra 1825
Ferdinand V. Habsburský
(1793 – 1875)
28. septembra 1830

Bratislavské korunovácie

Bratislavské korunovačné slávnosti sa odohrávali podľa takmer nemenného scenára. Rovnaké boli miesta aj ceremónie, menili sa len aktéri. Budúci kráľ sa ubytoval na hrade alebo v paláci ostrihomského arcibiskupa. V deň korunovácie budúci panovník so slávnostným sprievodom vyrazil k Dómu sv. Martina. Do korunovačného kostola vždy vstupoval južnou predsieňou. Za účasti vznešených hostí sa konala slávnostná svätá omša zavŕšená vlastným korunovačným aktom. Uhorský prímas posadil na hlavu budúceho kráľa svätoštefanskú korunu, do pravej ruky mu vložil žezlo a do ľavej krajinské jablko. S ostatnými kráľovskými insígniami – korunovačným plášťom a mečom – adept na kráľa do kostola už prišiel.

Po korunovácií nový vladár opustil kostol severnou bránou a spolu s korunovačným priestorom sa vydal cez Hlavné námestie na prvú zvyčajnú zastávku. Vo františkánskom kostole pasoval mladých uhorských šľachticov za rytierov Zlatej ostrohy. Potom sa vydal k Michalskej bráne, aby ňou vyšiel na priestranstvo pred mestskými hradbami. Na provizórnom pódiu pred kostolom milosrdných bratov kráľ zložil slávnostnú korunovačnú prísahu vernosti svojim poddaným. Program korunovačnej ceremónie sa napokon zavŕšil na dunajskom nábreží. Panovník na koni vyšiel na nízky kopček a korunovačným mečom zaťal na štyri svetové strany, čim dal najavo, že je pripravený brániť Uhorsko pred nepriateľom zo všetkých strán.

Dnes už Slovákom králi nevládnu, a predsa Bratislava žije korunovačnými slávnosťami. Ich novodobá história sa začala písať 6. septembra 2003. Po 440 rokoch od prvej bratislavskej korunovácie sa v priestoroch Dómu sv. Martina odohral veľkolepý obrad napodobňujúci korunovačný akt Maximiliána II. Habsburského, po ňom nasledovali bežné ceremónie v uliciach mesta ako pasovanie rytierov Zlatej Ostrohy či slávnostný sľub vernosti svojim poddaným.

Anna Tirolská dostala pomazanie, čím sa stala... Foto: Pravda, Robert Hüttner
Korunovačné slávnosti Anna Tirolská dostala pomazanie, čím sa stala posvätným Božím človekom, teda kráľovnou. V náplni kráľovnej však nebolo vládnutie. Mala sa stať kráľovou pomocníčkou.

V ďalších ročníkoch organizátori slávností dodržiavali poradie, v akom boli jednotliví Habsburgovci a ich manželky korunovaní. Piaty ročník v roku 2007 priniesol zmenu, keď sa korunovačný obrad presunul z dómu na Hlavné námestie. Tým sa stratilo čaro autentického prostredia, ale korunováciu mohlo sledovať početnejšie publikum. V roku 2011 sa narušilo chronologické poradie korunovaných kráľov a kráľovien a prednosť dostala populárna Mária Terézia, ktorej veľkolepá korunovácia sa v Bratislave konala 25. júna 1741. Tomu sa prispôsobil termín podujatia, presunul sa zo septembra na jún.

Obrad korunovácie kráľa Leopolda I. počas... Foto: SITA, Marián Peiger
Korunovačné slávnosti v Bratislave Obrad korunovácie kráľa Leopolda I. počas Korunovačných slávností 2013 - korunovácia Leopolda I. (27. júna 1655) pri príležitosti 450. výročia prvej korunovácie v Bratislave.

Romantický návrat do histórie

Devätnáste storočie nemalo pochopenie pre barokové stvárnenie bratislavského Dómu sv. Martina. Jeho odstráneniu pomohla príroda, v roku 1833 v chráme po zásahu bleskom vypukol ničivý požiar. Keď sa hľadalo riešenie, ako rany spôsobené ohňom zaceliť, ponúkol ho módny historický romantizmus. Umelecký aj architektonický návrat do stredoveku sa ako vlna prevalil celým Uhorskom a nevyhol sa ani Bratislave.

Olovené súsošie sv. Martina na koni v tradičnej... Foto: Ján Lacika - Divy Bratislavy
Dóm sv. Martina, súsošie sv. Martina, Donner Olovené súsošie sv. Martina na koni v tradičnej pozícii dobrodinca, ktorý sa o svoj plášť delí so žobrákom, vytvoril majster Donner pre nový hlavný oltár bratislavského dómu. Dokončil ho v roku 1735. Majstrovské dielo bolo umiestnené do stredu monumentálneho barokového oltára s baldachýnom. Po regotizácii ho premiestnili do južnej chrámovej lode.
zväčšiť Ján Lacika - Divy Bratislavy Foto: Ikar
Ján Lacika - Divy Bratislavy Ján Lacika - Divy Bratislavy

V roku 1863 sa prijalo rozhodnutie vrátiť hlavnému kostolu v meste gotickú podobu. Regotizáciu trvajúcu až do roku 1878 riadil Spolok na reštaurovanie dómu, ktorému predsedal dómsky kanonik Karol Heiller. Práce na stavbe zveril architektovi Jozefovi Lippertovi, ktorý zvolil puristický prístup s takmer úplným odstránením barokových prvkov. Našťastie sa to nedotklo barokovej Kaplnky sv. Jána Almužníka a aj súsošie sv. Martina od Georga Raphaela Donnera v chráme zostalo, hoci na menej významnom mieste. V novogotickom dóme sa zachovalo i veľa pôvodných gotických segmentov.

Z knihu Jána Laciku Divy Bratislavy, Ikar.

debata chyba
Viac na túto tému: #Ján Lacika #Divy Bratislavy #Dóm sv. Martina #korunovácia #slávnosti