Akú záhadu skrýva mesto Inkov Machu Picchu?

31.08.2011 22:24

Čím bolo Machu Picchu vo svojej dobe? Prečo vyzerá, akoby ho náhle opustili? Prečo sa žiadny kronikár z obdobia conquisty nezmieňuje o jeho existencii?

Na Machu Picchu je asi stovka terasovitých polí...
Na Machu Picchu je asi stovka terasovitých polí a v múroch domov sa nenájdu dva rovnaké kamene, každý z nich bol totiž opracovaný tak, aby dokonale zapadol na svoje miesto. Autor: SHUTTERSTOCK

Roku 1911 sa americký archeológ Hiram Bingham vydal na expedíciu pozdĺž rieky Urubamba na východnej strane peruánskych Ánd. Mal v úmysle nájsť zvyšky legendárneho hlavného mesta Vilcabamba, kde Inkovia v 16. storočí po štyri desaťročia vzdorovali španielskym conquistadorom. Pri jednej z riečnych zákrut sa dedinčan menom Melchor Arteaga ponúkol, že mu ukáže zrúcaniny na impozantnom vrchu, ktorý sa týčil nad riekou Urubamba. Išlo o vrch Machu Picchu, čo znamená „starý vrch“ alebo „múdry starec“.

Na vrchole, skryté pod záplavou buriny, objavil Bingham terasovité polia, príbytky, schodiská, oltáre, námestia a chrámy. O rok neskôr sa ta vrátil na čele veľkej expedície, aby odkryl to, čo pokladal za Vilcabambu. Archeológovia potom toto miesto identifikovali ako Espíritu Pampa, menšie sídlisko, ktorému Bingham pri svojom výskume nevenoval pozornosť.

Senzačný nález už roku 1911 nastolil veľké otázniky. Čím bolo Machu Picchu vo svojej dobe? Prečo vyzerá, akoby ho náhle opustili? Prečo sa ani jeden kronikár z obdobia conquisty nezmieňuje o jeho existencii?

Podľa archeologických výskumov bolo Machu Picchu vybudované v 15. storočí za vlády kráľa Pachacuteca, najmocnejšieho panovníka inkských dejín. Vzhľadom na polohu na odľahlom mieste, ako aj preto, že na vrch bol ťažký prístup, sa niektorý archeológovia domnievajú, že išlo o súkromnú „rezidenciu“ panovníka. Iní zastávajú názor, že to pravdepodobne bola pevnosť, ktorú dal vybudovať Pachacutec s cieľom dobyť amazonskú panvu. Chrámy, oltáre a observatóriá, porovnateľné s tými v kráľovskom meste Cuzco, naznačujú, že to mohlo byť významné obradné miesto. Sám Bingham, ktorý umrel v presvedčení, že našiel Vilcabambu, vyslovil hypotézu, že ide o duchovnú kolísku inkskej civilizácie.

Ak sa turista rozhodne prejsť cestu Inkov,...
Ak sa turista rozhodne prejsť cestu Inkov, natrafí na malebné mestečko Winaywayna s impozantným observatóriom nad priepasťou, vzdialené na deň cesty od Slnečnej brány. Autor: SHUTTERSTOCK

Náboženský komplex Machu Picchu sa rozprestiera na svahu pri hlavnom námestí mesta, na úpätí končiara Huayna Picchu. Epicentrom je Chrám Slnka, kruhová veža z dokonale vyhladených kameňov, ktorej základňu tvorí jaskyňa známa ako Kráľovská hrobka. Sofistikovaná štruktúra mala slúžiť na astronomické merania, podobne ako aj ďalšie impozantné stavby mesta. Veľký počet observatórií podporuje hypotézu, že Machu Picchu bolo miestom len pre zopár vyvolených, ktorým dôkladná znalosť hviezd dávala tak duchovnú, ako aj pozemskú moc. Podľa niektorých odborníkov práve tieto znalosti umožnili Inkom rozšíriť svoje územia po celej dĺžke Ánd aj napriek tomu, že nepoznali písmo.

Let šamana

Legenda hovorí, že ak sa senzitívny človek oprie čelom o intihuatanu, ktorý sa týči na najvyššom bode nad mestom, kameň mu otvorí bránu do ríše duchov. Pre Inkov tieto kamene predstavovali posvätné prahy do paralelného sveta, kde bohovia a niektorí ľudia lietajú nespútaní časom a priestorom. Inkský šamani využívajú slnečné kamene na „cestovanie“ po obrovskom území ríše, pričom na seba preberali podobu posvätných zvierat. Španielskych conquistadori tieto kamene ničili, keď zistili, že takýmto spôsobom sa domorodý obyvatelia vzďaľujú ich chrámom a svätyniam. A Inkovia naozaj verili, že keď sa kameň intihuatana pri chráme zničí bohovia z neho navždy odídu preč.

Hlavné observatórium na pozorovanie hviezd v Machu Picchu predstavuje veľký slnečný balvan známy ako intihuatana, čo v doslovnom preklade znamená „kameň na spútanie slnka“. Výskumy dokázali, že slúžil na presné predpovedanie rovnodenností, slnovratov a ďalších astronomických javov. V čase rovnodennosti 21. marca a 23. septembra ho inkskí kňazi účinne využívali na „spútanie slnka“, ktoré v týchto dňoch svietilo presne nad balvanom a na napoludnie nevrhalo nijaký tieň. Cieľom rituálu bolo zabrániť tomu, aby sa nebeské teleso odchýlilo od zenitu, či už smerom na sever, alebo na juh. Kňazi využívali kameň aj na to, aby slnko „prinútili vrátiť sa“, keď sa na sklonku letného slnovratu začalo skrývať za vrchol posvätnej hory Pumasillo.

Najpozoruhodnejšou budovou komplexu je azda Chrám s troma oknami, elegantná stavba, ktorá je dominantou mesta i strmých vrchov na okolí. Rozmery i počet okien sú v inkskej architektúre významné, rovnako ako aj ich smerovanie k miestu, kde slnko vychádza v čase zimného slnovratu. Niektorí odborníci sa domnievajú, že ide o chrám postavený na počesť Pachamamy, Matky Zeme, ktorá sa po slnovrate opäť vracia v podobe jari. Iní sú toho názoru, že okná boli venované trom zvieratám, ktoré pre Inkov predstavovali tri oblasti bytia: kondorovi, ktorý predstavoval raj, jaguárovi, ktorý stelesňoval prítomnosť, a kobre, ktorá symbolizovala duchovný svet. Tak ako v iných kultúrach, aj pre Inkov znamenala číslica tri dokonalosť vesmíru.

Inkovia pokladali svojich vládcov za synov Slnka.
Inkovia pokladali svojich vládcov za synov Slnka. Autor: SHUTTERSTOCK

Posvätný charakter Machu Picchu potvrdzujú aj ľudské ostatky, ktoré našiel Bingham. Z celkového počtu 135 kostier bolo 26 mužských vrátane štyroch detí a 109 ženských. Tento nepomer v počte viedol archeológa k záveru, že určite aspoň v posledných rokoch mesto obývali najmä acllas alebo panny, ktorých úlohou bolo slúžiť v chrámoch. Niektorí historici poukazujú na to, že pravdepodobne to bola aj príčina jeho vyľudnenia. Ďalšia hypotéza, podfarbená legendou, hovorí, že istí novic zneuctil jednu z panien slnka a tento ťažký prečin viedol k tomu, že obyvatelia opustili mesto skôr, ako sa začala conquista.

Roku 1572 španielski conquistadori zajali a popravili Tupaca Amaru, posledného potomka Pachacuteca, a ukončili tak odboj, ktorý sa začal po dobytí Cuzca roku 1543. Sídlo odboja Vilcabambu a jeho okolie spustošili a na polia nasypali soľ, čím Machu Picchu geograficky izolovali. Obyvatelia, ktorí toto plienenie prežili, mesto pravdepodobne opustili a uchýlili do amazonskej panvy. A možno tam pretrvali ešte niekoľko desaťročí aj napriek nájazdom votrelcov. Keď ta roku 1911 prišiel Bingham, obrábali dve malé roľnícke rodiny úrodnú pôdu na niekdajších terasovitých poliach rovnakým spôsobom, ako to pred vyše štyrmi storočiami robili ich inkskí predkovia.

Keďže na Machu Picchu je vyše dvoch stoviek stavieb, môžeme sa domnievať, že počet obyvateľov pohyboval okolo tisícky a živili sa obrábaním okolitých polí. Podnebie je v tejto oblasti veľmi priaznivé, s miernymi teplotami v ročnom priemere 13°C a v čase od novembra do marca s výdatnými dažďami; po zvyšok roka prší menej a teploty sú oveľa vyššie.

Lama žije výlučne v Andách. Starým Inkom...
Lama žije výlučne v Andách. Starým Inkom slúžila ako potrava i ako ťažné zviera. V okolí Machu Picchu je obľúbeným a vyhľadávaným objektom fotografov. Autor: SHUTTERSTOCK

Pri prehliadke zrúcanín človeka čaká veľa prekvapení a milovníci tajomstiev si túto cestu môžu naplno vychutnať. Do mestečka sa vstupuje cez Domček strážcov polí, prejde sa popri kúpeľoch a človek sa ocitne pri Chráme Slnka s výklenkami, kam sa vkladali modly, a pri kráľovskej hrobke, ktorá je, samozrejme, prázdna. Neďaleko Chrámu Slnka stojí dom strážcu studne a oproti je kráľovský sektor s priestrannejšími domami. Keď vystúpime po schodoch popri studni, dôjdeme ku kameňolomu. Zostal tu aj jeden čiastočne opracovaný balvan, podľa ktorého možno usudzovať, aké metódy sa pri opracúvaní kameňov používali.

Tajomstvo kameňov

Inkovia stavali chrámy zo žuly pochádzajúcej z miestnych lomov. Nikto však nevie, ako sa obrovské kamene dostali na vrchol Machu Picchu, keďže Inkovia nepoznali koleso. Na hlavných svätyniach mesta sú kamene vyhladené na milimeter presne a zapadajú do seba na spôsob komplikovaného hlavolamu vypuklých a preliačených strán. Dokonalé tvary múrov sa pripisujú tajomnej rastline, ktorú Inkovia používali na rozpustenie skaly. Podľa legendy sa o tajomstve staviteľov dozvedel vták Kak´aqllu, preto mu vyrezali jazyk, aby tajomstvo nikomu neprezradil. Z vtáčej perspektívy je pôdorys mesta pripomína siluetu vtáka.

Rafinované stavby na Machu Picchu podčiarkujú...
Rafinované stavby na Machu Picchu podčiarkujú náboženský charakter tohto miesta, nie je však vylúčené, že ho obývala šľachta Autor: SHUTTERSTOCK

Inkská cesta

Najrýchlejšie sa na Machu Picchu dostanete tak, že v Cuzcu nasadnete na vrtuľník, ktorý vás dopraví do dediny Aquas Calientes. Odtiaľ sa autobusom dostanete až do pevnosti, pri čom celá cesta netrvá ani hodinu. Neporovnateľne krajšie je však ísť po inkskej ceste. Vlakom prejdete cez Valle Sagrado, teda Posvätné údolie Inkov až po kilometer 88 alebo108, podľa toho, ako dlho chcete kráčať. V prvom prípade prejdete cez most Kusichaca a postupujete 11 kilometrov po horskom chodníku, až sa objavia prvé zrúcaniny, nasleduje výstup cez horské sedlo v nadmorskej výške 4200 metrov a potom cesta zostupuje do údolia Pakamayu, kde strávite noc. Z toho miesta je cesta príjemnou prechádzkou inkskou históriou: Sayajmarka Pullapatamarka (mesto v úrovni oblakov), potom znova príde zostup a potom výstup cez les plný orchideí až po Hiňay Huayna, odkiaľ je prekrásny výhľad na okolie. O dve hodiny už môžete obdivovať pevnosť Machu Picchu. Táto cesta môže trvať tri až päť dní, podľa vašich síl a časových možností.

Najkrajšie je na Machu Picchu ísť po inkskej...
Najkrajšie je na Machu Picchu ísť po inkskej ceste. Autor: SHUTTERSTOCK
Carlos Allende, Francis Amalfi, Teo Gómez -...
Carlos Allende, Francis Amalfi, Teo Gómez - Posvätné miesta, magický miestopis Zeme Autor: Ikar

Rady turistom

Turisti, ktorí sa vydajú na Machu Picchu, zväčša nasadnú v Cuzcu na vlak a na úpätí hory presadnú na autobus. Ním sa vyvezú až na miesto archeologických nálezov. Ďalšia možnosť je vystúpiť z vlaku na cestnom kilometri 114 a vydať sa po starobylej inkskej ceste, ktorá sa končí pri Slnečnej bráne. Cesta trvá tri dni a vedie po andských chodníčkoch vo výške 3000 metrov. Aby človek obsiahol skutočné rozmery mesta, stojí za to vystúpiť po schodoch, ktoré vedú do inkského observatória takmer na vrchole končiara Huayna Picchu. Tento výstup si vyžaduje dobrú fyzickú kondíciu, ale majestátny výhľad na celé mesto je odmenou za námahu.

Z knihy Carlos Allende, Francis Amalfi, Teo Gómez – Posvätné miesta, magický miestopis Zeme, Ikar

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk