Kto nakreslil obrazce na planine Nazca?

V holej púšti sú vyhĺbené kolibríky, vorvane, pavúky a opice, ktoré vzhľadom na obrovské rozmery možno vidieť iba z výšky. Ale kto ich tam zanechal a prečo? Nemôžeme nepomyslieť na bytosti z iných svetov a na to, že ide o poznávacie znaky pre vesmírne lode.

31.03.2011 23:56
Najznámejší geoglyf je kolibrík, dlhý 180... Foto:
Najznámejší geoglyf je kolibrík, dlhý 180 metrov a starý 2000 rokov.
debata

Skalnatá púšť Pampa Colorada, ktorá sa rozprestiera na juhozápade Peru, je pokrytá zvláštnymi, do zeme vyhĺbenými čiarami. Na prvý pohľad sa zdá, že sú to opustené, nikam nevedúce cesty alebo kanály. Niektoré sa však ťahajú v priamej línii celé kilometre a vytvárajú dokonalé geometrické tvary. Iné sú napodobeninou ľudských postáv alebo zvierat, obohatené zvláštnymi detailmi a štylizáciou. Tieto kresby, ktoré nevedno kedy vytvoril neznámy národ, sa zachovali vďaka mimoriadne suchému podnebiu pampy. Avšak aký zámer mali ich tvorcovia, zostáva záhadou. Ani jednu z kresieb nemožno vidieť zo zeme.

Čiary v Nazce objavila okolo roku 1920 posádka malého lietadla, keď v tejto oblasti hľadali vodu. Po zavedení pravidelných leteckých liniek ponad púšť sa začali množiť svedectvá pasažierov, ktorí ich videli zo vzduchu. Preto sa Američan Paul Kosok roku 1939 podujal na prvú archeologickú expedíciu do tejto oblasti. Na jeho prácu nadviazala nemecká archeologička a matematička Maria Reicheová, ktorá prechádzala po čiarach a zaznamenávala ich polohu. Niektoré z najtypickejších obrazcov v Nazce objavila práve ona a zvyšok života venovala ich štúdiu. A po rokoch naliehania dosiahla, že toto miesto vyhlásili za chránenú oblasť.

Podivuhodná kresba na jednom z kopcov na... Foto: SHUTTERSTOCK
Podivuhodná kresba na jednoim z kopcov na planine Nazca. Podivuhodná kresba na jednom z kopcov na planine Nazca

V priebehu 20. Storočia Reicheovej expedície i mnohí ďalší bádatelia vytvorili podivuhodnú mapu Nazcy, ktorá zahŕňa vyše 300 obrazcov či geoglyfov rozprestierajúcich sa na ploche 145 štvorcových kilometrov. Medzi najnápadnejšie patria antropomorfné a zoomorfné obrazce na skalných úbočiach priľahlých kopcov. Geometrické obrazce pozostávajúce z niekoľkých čiar (trojuholníky, lichobežníky, špirály, hviezdy) sú zas pozoruhodné abstraktným symbolizmom. Avšak najväčšiu záhadu predstavujú dlhé rovné čiary, ktoré križujú rovinu všetkými smermi bez zjavného zámeru. Boli azda súčasťou ešte kolosálnejších kresieb, ktoré zostali nedokončené?

Poľnohospodársky kalendár?

Hlavnou Reicheovej hypotézou, ku ktorej ju priviedla Kosokova práca, bolo, že čiary slúžili na stanovenie dátumov rovnodennosti a iných astronomických javov, ktoré boli určujúce na plánovanie sejby a žatvy. Vzájomný vzťah medzi známym geoglyfom opice a súhvezdím Škorpióna, ako aj ďalšie súvislosti, spolu s tým, že mnohé z čiar v určitých dňoch roka zdanlivo smerovali na tú istú svetovú stranu, podporovali jej teóriu. Nález keramiky a zvyškov zdobeného dreva s podobnými kresbami vzbudzoval domnienku, že tvorcovia geoglyfov obývali Nazcu v období od 300 rokov pred n.l. až do roku 800 n.l. Bol azda súbor čiar v tom čase obrovským slnečným kalendárom, podľa ktorého tamojší obyvatelia predpovedali počasie a zabezpečovali spoločné prežitie? Archeologička verila, že je iba otázkou času, kým sa identifikujú ďalšie geoglyfy na astrálnych mapách z tých čias.

Prírodné plátno

Geoglyfy na planine Nazca pretrvali do dnešných čias vďaka jedinečným púštnym podmienkam. Skalnatá planina je jedno z tých miet na Zemi, kde padne najmenej zrážok a vietor takmer nenaruší tamojšiu vyprahnutú zem. Aby tvorcovia čiar mohli „kresliť“ na zem, stačilo im iba odhrnúť tmavé železité kamene na povrchu a tým odkryť spodnejšiu, oveľa svetlejšiu vrstvu.

Niekedy postupovali opačne a skaly okolo kresieb odstraňovali až dodatočne, aby ich bolo vidieť ako vysoký reliéf. Výrazné kontrastné farby ponúkali umelcom z Nascy veľkolepé prírodné plátno a oni na ňom vyryli kresby na večné časy.

Podľa niektorých teórií, napríklad podľa Nemca Johna Reinhardta, Nazcovia zbožňovali tieto vrchy a nakreslili tu čiary, aby dali znamenie skrytým indiánskym bôžikom, že ich nemôžu nájsť.

Roku 1968 National Geographic Society uverejnila štúdiu, ktorá tieto hypotézy spochybňovala a upozorňovala na to, že väčšina čiar nemá žiadnu súvislosť s akýmkoľvek vesmírnym javom. O päť rokov neskôr Gerald Hawkins, ďalší známy odborník na Nazcu, počítačovou metódou analyzoval vyše 180 z nich. Štatistickým výsledkom tejto štúdie bolo, že Reicheovej súvislosti mohli byť aj ovocím náhody. Veľa sa nedalo očakávať ani od hľadania originálnych vzorov geoglyfov na starých mapách oblohy. Keramika a kúsky dreva, ktoré sa našli v tejto oblasti, boli datované rádiokarbónovou metódou, ale geoglyfy sa týmto spôsobom analyzovať nedali. Takže mohli byť vyhĺbené aj mnoho storočí predtým, ako tam kmene obývajúce toto územie zanechali nástroje, ktorými možno vyryli tieto tajuplné kresby. Záhada, ktorú nebolo možné vidieť zo zeme, zostala teda neobjasnená. Možno obrazce vyhĺbili pred tisíckami rokov vesmírni cestovatelia, aby iným civilizáciám ukázali, aké druhy obývali našu planétu.

Pohľad na pavúka, jeden z najtypickejších... Foto: SHUTTERSTOCK
Pohľad na pavúka, jeden z najtypickejších geoglyfov na planine Nazca. Pohľad na pavúka, jeden z najtypickejších geoglyfov na planine Nazca.

Hypotéza, že čiary vyhĺbili mimozemské bytosti, mnohých priťahovala. Veď naozaj nič nepôsobí prirodzenejšie ako predstava, že geoglyfy vyryl niekto, kto mohol z výšky pozorovať výsledok svojej práce. Otázne však je, prečo by ich tieto bytosti vlastne vyhĺbili. Kresby zobrazujú opice, vtáky, pavúky, dokonca ja ľudí s klobúkom na hlave, čo je evidentne väčšmi späté so životom na zemi ako s medziplanetárnymi cestami. Pokiaľ ide o teóriu, že to boli pristávacie dráhy pre vesmírne lode, načo by bola jedna z dráh v tvare 50-metrového pavúka? A navyše, koľko lodí asi tak denne pristávalo v Nazce, aby boli potrebné dráhy na ploche 145 štvorcových kilometrov?

Ako svojho času poznamenala doktorka Reicheová, geoglyfy na planine dokazujú, že ich tvorcovia mimoriadne dobre ovládali umenie veľkorozmerných kresieb, matematiku a geometriu (pozri obrázky). Avšak vytvoriť kresby na zemi si nevyžadovalo vesmírne techniky. Na vytýčenie priamej čiary v púšti stačilo položiť dlhú palicu, nadstaviť ju ďalšou a kopať pozdĺž nej. Kruhové obrazce bolo možné vytvoriť pomocou povrazu a keď to mala byť špirála, povraz sa skracoval. Na veľké zoomorfné obrazce stačilo načrtnúť ich tvar na mriežku a potom každý kvadrant preniesť na planinu. Pravdepodobne najväčším problémom boli rozmery geoglyfov. V podstate to však nebolo ťažšie ako vyšiť prikrývku rôznofarebnými niťami.

Sumár geoglyfov z peruánskej planiny Nazca. Foto: SHUTTERSTOCK
Nazca, Peru, obrazce, geoglyfy Sumár geoglyfov z peruánskej planiny Nazca.

Mätúcim prvkom je nepochybne čas, ktorý bol potrebný na vytvorenie takýchto geoglyfov. Súdiac podľa štylistickej evolúcie obrazcov, ich realizácia by si vyžadovala celé desaťročia a muselo by sa na nej podieľať niekoľko generácií za sebou.

Carlos Allende, Francis Amalfi, Teo Gómez -... Foto: Ikar
Carlos Allende, Francis Amalfi, Teo Gómez - Posvätné miesta, magický miestopis Zeme Carlos Allende, Francis Amalfi, Teo Gómez - Posvätné miesta, magický miestopis Zeme

Niektorí bádatelia sa domnievajú, že zoomorfné obrazce predstavujú totemové zvieratá a príslušníci jednotlivých kmeňov vytyčovali ich tvary pri rituáloch, ktoré im mali zabezpečiť ich priazeň. Iní sú toho názoru, že pochádzajú z vízií šamanov, ktorí „dohliadali“ na obrazce zhora, keď boli v tranze.

Lenže čo vlastne predstavovali tieto geometrické tvary? Alebo dlhé priamky, ktoré sa strácajú v nekonečne?

Otázok je opäť raz viac ako odpovedí. Čiary však naďalej ostávajú pod holým nebom v nehostinnej prírode a my si musíme počkať, kým niekto odhalí ich skutočný význam.

Z knihy Carlos Allende, Francis Amalfi, Teo Gómez – Posvätné miesta, magický miestopis Zeme, Ikar

debata chyba