Čo je to holokaust?

Slovo holokaust pochádza z gréckeho slova holo, čo znamená celý a kaustos – spáliť. Tento výraz sa najužšie spája s úmyselným pokusom vyhladiť židovskú rasu v Európe v rokoch 1941 až 1945. Bol to pravdepodobne najšokujúcejší a najďalekosiahlejší čin tej doby.

27.02.2011 14:44
holokaust, koncentračný tábor, Židia, fašizmus Foto:
Koľajnice, vedúce do koncentračného tábora Birkenau.
debata

Ústredným znakom svetonázoru nemeckého diktátora Adolfa Hitlera bol údajný boj medzi Nemeckom ako jediným štátom schopným zachrániť európsku civilizáciu a medzinárodným židovským sprisahaním, ktoré rozvrátilo a ovládlo svet. Hitler pochytil tieto názory od populárneho antisemitizmu tých čias, ktorý videl Židov ako parazitických kapitalistov a revolučných boľševikov. Každopádne Hitler chápal Židov ako zlo, nezmieriteľných nepriateľov Nemecka, ktorých treba vyhnať z krajiny.

Nacisti pri moci

Hitler prevzal moc v januári 1933 a začal pomalý proces obmedzovania občianskych práv a hospodárskeho postavenia pol milióna Židov v Nemecku. Židia boli v rokoch 1933 – 1934 vyhadzovaní zo štátnych úradov a z mnohých profesií, ich obchody a podniky boli bojkotované. Tisíce z nich utiekli do zahraničia a do roku 1939 ich zostalo v Nemecku menej ako polovica. V septembri 1935 neslávne známe norimberské zákony zbavovali Židov nemeckého občianstva a zakazovali sa manželstvá alebo pohlavné styky medzi nemeckými Židmi a etnickými Nemcami, čiže „Árijcami“.

Žltá hviezda, akú museli pred a počas druhej... Foto: SHUTTERSTOCK
holokaust, koncentračný tábor, Židia, fašizmus, žltá hviezda Žltá hviezda, akú museli pred a počas druhej svetovej vojny nosiť Židia na viditeľnom mieste.

Roku 1936 bol spustený program, ktorý zabavoval židovský majetok, a keď vypukla vojna, väčšinu židovského majetku si privlastnil štát alebo ho kupoval za smiešne nízke ceny a predával „árijských“ vlastníkom. Už pred novembrom 1938 boli Židia vystavovaní rozšírenému násiliu. Pogrom, známy ako Kristallnacht (Krištáľová noc), viedol k zničeniu 7500 obchodov a smrti 91 Židov. Následne bolo 8000 Židov vyhnaných z Berlína a okolo 25 000 židovských mužov sa po krátkom čase ocitlo v koncentračných táboroch, kde boli vystavení brutálnemu režimu trestov a práce.

Izolácia Židov

Spočiatku bolo Hitlerovým cieľom vyhnať Židov z Nemecka. Nacisti uzavreli dohodu so sionistickým hnutím, aby sa urýchlilo vysťahovanie Židov do Palestíny. Keď sa však roku 1939 dostali pod nemeckú kontrolu ďalšie tisíce Židov z Rakúska a územia Československa, ukázalo sa náročné, aby ostatné krajiny prijali židovských migrantov. Na porade v Eviane vo Francúzsku v júli 1938, týkajúcej sa otázky utečencov, iba dva štáty z 32 prítomných súhlasili s prijatím vyšších kvót Židov. Navyše, Veľká Británia obmedzila židovský prístup do Palestíny v dôsledku silnejúcej občianskej vojny medzi arabským obyvateľstvom a židovskými osadníkmi. Poslední emigranti opustili Nemecko roku 1941.

Krematórium v koncentračnom tábore Majdanek. Foto: SHUTTERSTOCK
holokaust, koncentračný tábor, Židia, fašizmus, kosti Krematórium v koncentračnom tábore Majdanek.

Getá a vraždy

Nemecká invázia do západného Poľska v septembri 1939 a do Sovietskeho zväzu v júni 1941 radikálne a tragicky zmenila antisemitskú politiku Nemecka. 3,1 milióna Židov v Poľsku a 2,7 milióna v západnej časti ZSSR, ako aj viac než milión Židov v okupovanom Francúzsku, Holandsku, na Balkáne a v Škandinávii znamenalo, že nacistické úrady sa už nemohli spoliehať na emigráciu a útoky v malom rozsahu s cieľom „zbaviť sa“ Židov. V Poľsku Einsatzgruppen (úderné jednotky tvorené členmi SS – elitného jadra nacistickej strany, ktorých velitelia kontrolovali políciu a bezpečnosť) nahnali Židov do vyhradených častí mieste známych ako getá. Ďalšie tisíce poslali do pracovných táborov, kde pracovali v prospech nemeckej vojnovej mašinérie. Keď nemecké vojská vstúpili do ZSSR, SS zastrelila alebo udusila plynom z nákladných automobilov všetkých Židov, ktorých našla. V Kyjeve pochodovali 33 771 Židov do rokle Babi Jar, kde ich 29.-30. septembra 1941 postrieľali – bol to len jeden z mnohých podobných prípadov.

Lebky a kosti židovských obetí v parížskych... Foto: SHUTTERSTOCK
holokaust, koncentračný tábor, Židia, fašizmus, kosti Lebky a kosti židovských obetí v parížskych katakombách.

„Konečné riešenie“

Napriek tomu, že sa nikdy nenašli písomné rozkazy od Hitlera, historici dnes uvádzajú dátum rozhodnutia o „konečnom riešení židovskej otázky“ koniec roka 1941. 20. januára 1942 šéf gestapa Reinhard Heydrich zvolal vysokých úradníkov do vily pri jazere Wannsee v Berlíne, aby zaistil ich podporu pre svoje plány. Židia mali byť transportovaní do táborov vo východnej Európe, kde mali pracovať až na smrť alebo mali byť zabití. Zabíjať ich mali v plynových komorách a telá mali odstrániť v obrovských krematóriách samotní Židia. Do táborov smrti v Osvienčime, Belzeci, Chlemne, Majdaneku, Sobibóre a Treblinke smerovali nákladné vlaky plné Židov z okupovaných území aj území európskych členov Osi okrem Bulharska, ktorého kráľ odmietol spolupracovať.

Židov zabíjali vo veľkom. K Spojencom síce prenikli hlásenia a osvienčimský tábor v auguste 1944 vyfotogra­fovalo americké prieskumné lietadlo, no interpreti fotografií sa viac zaoberali blízkou chemickou továrňou. Až keď Červená armáda v rokoch 1944 – 1945 postupovala smerom na západ, v tábore sa prestalo pracovať a po porážke Nemecka v máji 1945 sa skončil holokaust.

ANTISEMITIZMUS
Diskriminácia, nepriateľstvo alebo predsudky namierené proti Židom ako náboženskej, rasovej alebo etnickej skupine, vyjadrené konaním, siahajúcim od nenávisti jednotlivcov po štátom presadzovanú perzekúciu a násilie.

GENOCÍDA – vyvraždenie skupiny ľudí, napríklad pre náboženstvo, alebo rasu bola dlho súčasťou ľudských dejín. Holokaust je výsledok takejto politiky.

Holokaust sa roku 1945 skončil, no jeho dedičstvo prežilo. Židia dnes majú svoj domov, nie je však bezproblémový a masakre ľudí len pre ich rasu alebo vieru pokračujú vo veľkom aj ďalej.

Židovský národný pamätník holokaustu v Jad... Foto: SHUTTERSTOCK
holokaust, koncentračný tábor, Židia, fašizmus, Jad Vašem Židovský národný pamätník holokaustu v Jad Vašem v Izraeli.

ŠTÁT IZRAEL
Medzinárodný odpor k holokaust viedol k vytvoreniu židovského štátu Izrael vnútri rozdelenej Palestíny v máji 1948. Zákon o návrate (1950) vytvoril z Izraela domov nielen pre jeho obyvateľov, ale pre všetkých Židov, nech žijú kdekoľvek.

História, unikátny obrazový sprievodca Foto: Ikar
História, unikátny obrazový sprievodca História, unikátny obrazový sprievodca

JAD VAŠEM
Židovský národný pamätník holokaustu v Jad Vašem v Izraeli pripomína tých, ktorí zomreli, a tých Židov, ktorí sa vzopreli nacistickému teroru. Podobné pamätníky sú v mnohých európskych mestách vrátane Berlína a 27. január, Národný deň holokaustu, výročie oslobodenia Osvienčimu, si pripomínajú v mnohých krajinách. V posledných rokoch si však získava priaznivcov „popieranie holokaustu“, keďže niektorí historici a politici sa usilujú prepísať alebo dokonca vymazať historické udalosti v menej vlastných cieľov.

Edičný konzultant Adam Hart-Davis, História, unikátny obrazový sprievodca, Ikar

debata chyba