Koľko má Slovensko hradov, zámkov či kaštieľov?

08.10.2010 16:23
Smolenice, zámok
Smolenický zámok je zakomponovaný do zelene anglického parku, ktorý plynule prechádza do malokarpatských lesov. Autor:

Na malom Slovensku nachádzame prekvapujúco veľa kultúrnohistorických pamiatok, ktoré dokumentujú dlhú históriu krajiny od praveku takmer po súčasnosť. Sú tu panské sídla, čiže príbytky spoločenskej elity, či pevnosti, stavby zabezpečujúce obranu. Máme mnoho panských sídel, ktoré sú zároveň aj pevnosťami.

Najstaršími sú hradiská. Nie sú to celistvo zachované objekty, ale len archeológmi objavené a preskúmané zvyšky opevnených sídel budovaných od praveku po včasný stredovek. Vrcholný a neskorý stredovek sa na Slovensku začlenenom do Uhorska nesie v znamení hradov. Historici uvádzajú, že ich postavili vyše 180. Najstaršie boli pokračovateľmi existencie veľkomoravských hradísk, ale najpočetnejšia skupina vznikla po tatárskom vpáde v druhej polovici 13. a v priebehu 14. storočia. Zlé časy pre hrady nastali v 17. storočí poznačenom stavovskými povstaniami a vojnou s Turkami. Väčšinu z nich zničili do takej miery, že sa z nich stali neobývateľné ruiny. Dnes máme na Slovensku len 17 zachovaných hradov.

Okrem zrenovovaných stavieb (napr. Bratislavský a Trenčiansky hrad) sú medzi nimi hrady premenené na romantické zámky (Bojnický a Smolenický zámok) a mestské hrady kedysi chrániace bohatstvo stredovekých banských miest.

Zánik slovenských hradov urýchlilo sťahovanie šľachty z nehostinných a chátrajúcich hradov do pohodlnejších kaštieľov a kúrií. Prvá vlna ich budovania nastala koncom 16. a v priebehu 17. storočia. Šľachta sa z hradov húfne sťahovala do opevnených kaštieľov stavaných podľa vzoru Turzovho rodného sídla v Bytči. Renesančný kaštieľ v Betlanovciach bol v roku 1658 prvým panským sídlom s potlačenou obrannou funkciou, nasledovníkov mal až v 18. storočí, ktoré sa nieslo v znamení druhej vlny budovania kaštieľov. Časť z nich vznikla prestavbou starších panských sídel, ale pribudlo aj mnoho nových barokových či klasicistických šľachtických rezidencií. Dnes máme na Slovensku vyše päťsto kaštieľov.

Sú tu aj sakrálne pamiatky s opevnením. Mnohé kostoly na Slovensku obohnali obranným múrom s baštami, aby poskytli aspoň čiastočnú ochranu vidieckemu obyvateľstvu. Božie stánky sa tak neraz stali miestom posledného útočiska. Opevnené museli byť aj kláštory, lebo boli miestom nielen duchovného, ale aj materiálneho bohatstva.

Banská Bystrica, Mestský hrad

Z bývalého hradu dnes stojí niekoľko pevných...
Z bývalého hradu dnes stojí niekoľko pevných stavebných solitérov. Autor: SHUTTERSTOCK

Bohatej Banskej Bystrici slúžil v stredoveku na bezpečné uloženie výnosov z ťažby rúd. Jeho dve veže sú dnes dominantami mesta. Vznikol v 13.storočí, keď bol zároveň útočiskom pre bohatých bystrických mešťanov. V rokoch 1525 a 1526 vyskúšalo odolnosť jeho hradieb banícke povstanie, v 16. a 17. storočí posilnili opevnenie z obavy pred útokmi Turkov. Keď obranná funkcia hradu stratila časom význam, väčšinu hradieb zbúrali, ich priebeh je miestami naznačený kamením v dlažbe. Z bývalého hradu dnes stojí niekoľko pevných stavebných solitérov. Zachovalé severné hradby s Baníckou a Pisárskou baštou vidieť z cintorína, z opačnej strany je v tesnej blízkosti gotický Matejov dom a Kostol sv. Kríža. Jedna z dvoch veží mestského hradu patrí Kostolu Panny Márie z 13. storočia, vedľa ktorého sa nachádza renesančná budova bývalej radnice. Druhá veža patrí k Barbakanu z roku 1512, ktorý pôvodne slúžil ako vstupná brána do hradu.

Banská Bystrica, Turzov dom

V Turzovom dome v Banskej Bystrici dnes sídli...
V Turzovom dome v Banskej Bystrici dnes sídli Stredoslovenské múzeum. Autor: Jozef Vajs

Nachádza sa na námestí SNP. Je to meštiansky palác s nádhernou renesančnou sgrafitovou výzdobou fasády zo začiatku 16. storočia. Bol majetkom Turzovsko-Fuggerovsksej spoločnosti, ktorá kedysi ovládala svetový trh s meďou. Vnútri pamiatky sa zachovali gotické portály, nástenné maľby a pôvodný drevený trámový strop. Dnes tu sídli Stredoslovenské múzeum.

Banská Štiavnica, Starý zámok

Stredoveké banské mesto Banská Štiavnica sa...
Stredoveké banské mesto Banská Štiavnica sa sformovalo v 13. storočí okolo opevneného farského kostola zasväteného Panne Márii. Autor: SHUTTERSTOCK

Stredoveké banské mesto sa sformovalo v 13. storočí okolo opevneného farského kostola zasväteného Panne Márii. Posilňovaním fortifikácie okolo chrámu sa vytvoril mestský hrad, dnes známy ako Starý zámok. Mestský hrad mali viaceré banské mestá, aby v ňom chránili bohatstvo plynúce z bohatej banskej činnosti. Pamiatkou na najstaršie obdobie vývoja hradu je dvojpodlažná románska kaplnka sv. Michala s karnerom so zachovanými stredovekými maľbami v interiéri. Hrad je uzavretý do hradieb s baštami a obytnou vežou Himmelreich. Turecké nebezpečenstvo si vyžiadalo prestavbu hradu na strážnu pevnosť, na posilnenie jej obranyschopnosti obetovali hradný kostol. Chrám obstavali palácovou stavbou s nárožnými vežičkami, zrútením klenby sa z chrámovej lode stalo palácové nádvorie. Neskoršie barokové úpravy hradu sa najviac prejavili na pôvodne gotickej vstupnej veži. Dnes sú na zámku zbierky Slovenského banského múzea.

Banská Štiavnica, Klopačka

Starobylý vežovitý dom v hornej časti...
Starobylý vežovitý dom v hornej časti historickej Banskej Štiavnice pripomína malú pevnosť a volá sa Klopačka. Autor: pekne-obrazky-z-liptova-a-z-norska.flog

Starobylý vežovitý dom v hornej časti historickej Banskej Štiavnice pripomína malú pevnosť. Nazýva sa Klopačka, lebo z jej veže sa pomocou špeciálneho zariadenia klopaním oznamoval čas fárania, ako aj rozličné udalosti v živote baníkov ako napríklad pohreby. Pevnosťou vlastne aj bola, lebo slúžila ako sídlo Bratskej pokladnice a v jej prízemí istý čas väznili odsúdených baníkov.

Bojnický zámok

Bojnický zámok.
Bojnický zámok. Autor: Milan Kráľ

História Bojnického zámku, ktorý je súčasťou historického mesta Bojnice, siaha do 11. storočia. Jeho súčasná podoba je však oveľa mladšia. Jeho posledný súkromný majiteľ gróf Ján Pálfi dal stredoveký hrad prestavať na romantický zámok. Rozsiahla a finančne náročná prestavba v duchu tudorovskej gotiky pod vedením architekta Jozefa Huberta sa zavŕšila v roku 1910, gróf sa toho však nedožil, umrel o dva roky skôr. Pochovali ho do mramorového sarkofágu. V roku 1950 sa naplnil jeho testament, v ktorom deklaroval želanie, aby zámok sprístupnili verejnosti. Návštevníci môžu obdivovať veľké množstvo hodnotných umeleckých diel a historického nábytku, slávny Bojnická oltár i jaskyňu v travertínovej kope pod zámkom. Prechádzky po okolí spríjemňujú nádherné výhľady na romantickú pamiatku.

Bratislavský hrad

Zimný pohľad na Bratislavský hrad.
Zimný pohľad na Bratislavský hrad. Autor: Robert Hüttner

Silueta Bratislavského hradu sa zrkadlí na hladine Dunaja už niekoľko storočí. Je neodmysliteľnou dominantou slovenskej metropoly. Súčasná podoba hradu je výsledkom rozsiahlej obnovy, ktorá sa začala v roku 1953 a dosiaľ sa ešte neskončila. Ústrednou stavbou hradného areálu je štvorkrídly hradný palác so štvoricou nárožných veží. Korunná veža v juhozápadnom nároží je pozostatkom najstaršej románskej podoby hradu. Pozoruhodným prvkom interiéru hradného paláca je rokokové schodisko vybúrané do mocného múru západného krídla. Areál hradu je uzavretý do súvislých hradieb vytvorených v rozličných historických obdobiach. Počas gotickej prestavby v 15. storočí vznikla nádherná Žigmundova brána. Pri renesančnej prestavbe hradu v 17. storočí vybudovali juhozápadný bastión. Na Bratislavskom hrade sú umiestnené zbierky Slovenského národného múzea, rozsiahla rekonštrukcia ho pripravuje aj pre ďalšie funkcie.

Bratislava, Hrad Devín

Devínsky hrad je príťažlivým turistickým cieľom.
Devínsky hrad je príťažlivým turistickým cieľom. Autor: SHUTTERSTOCK

Strmá skala nad sútokom Dunaja a Moravy je strategickým miestom obývaným od nepamäti. Našli sa tu stopy pravekých sídel, rímskeho tábora aj veľkomoravského hradiska s kamenným kostolom. V 13. storočí založili na Devíne stredoveký hrad, ktorý sa postupne stavebne upravoval a rozširoval. Jeho aktívnu históriu ukončili napoleonskí vojaci v roku 1809, vďaka pušnému prachu ho zmenili na ruinu. Dnes je čiastočne obnovený hrad príťažlivým turistickým cieľom. Na strednom hrade sú pozostatky paláca Garajovcov a Bátoriovcov. Nad sútokom riek stojí na skalnej ihle povesťami opradená Panenská veža. Okolie hradu s množstvom zelene poskytuje výborné možnosti na rekreačné športovanie.

Bytča, Kaštieľ

Kaštieľ v Bytči je vrcholným dielom renesančnej...
Kaštieľ v Bytči je vrcholným dielom renesančnej architektúry na Slovensku Autor: SHUTTERSTOCK

Kaštieľ v Bytči je vrcholným dielom renesančnej architektúry na Slovensku, vzorovou pevnosťou, ktorú napodobňovali stavitelia podobných stavieb na západnom a strednom Slovensku. Veľkolepou stavbou sa stal v druhej polovici 17. storočia, keď bol majiteľom bytčianskeho panstva František Turzo. Na vynovenie starého hrádku si pozval talianskeho staviteľa Kiliána z Milána. V roku 1611 v kaštieli zasadal pamätný súd s krvavou grófkou Alžbetou Bátoriovou. Začiatkom 18. storočia tu ako vojak slúžil Juraj Jánošík. Bolo to v čase, keď bol kaštieľ väzením a jedným z väzňov bol Tomáš Uhorčík. Možno práve tu sa začala ich spoločná zbojnícka anabáza. Dnes je v kaštieli Štátny oblastný archív, medzi vzácnymi listinami je aj matričná kniha so zápisom Jánošíkovho krstu. Arkády vnútorného nádvoria kaštieľa zdobí renesančná sgrafitová výzdoba.

Smolenický zámok

Smolenický zámok je zakomponovaný do zelene...
Smolenický zámok je zakomponovaný do zelene anglického parku, ktorý plynule prechádza do malokarpatských lesov. Autor: SHUTTERSTOCK

V roku 1777 sa smolenický hradný pán Krištof Erdödy po uši zadlžil v janovskej banke a svoje panstvo musel dať do zálohu. V tejto vhodnej chvíli s na scéne objavili Pálfiovci a postupne s pomocou súdov sa stali majiteľmi panstva aj s hradom. Po roku 1864 sa generál Móric Pálfi stiahol z verejného života a pustil sa do zveľaďovania nadobudnutého majetku. Po jeho smrti v diele pokračoval syn Jozef Pálfi. Okrem výnosného veľkostatku sa venoval budovaniu schátraného stredovekého hradu z 13. storočia. V rokoch 1887 až 1911 pre neho postavil dvorný architekt rodu Jozef Hubert romantický novoslohový zámok. Na vybudovanie starobylo vyzerajúcej budovy boli v tom čase použité veľmi moderné technológie vrátane železobetónu. Stavba sa dokončila až v roku 1945. Od roku 1953 je zámok účelovým zariadením Slovenskej akadémie vied, v lete je prístupný aj verejnosti. Smolenický zámok je zakomponovaný do zelene anglického parku, ktorý plynule prechádza do malokarpatských lesov. Ústrednou stavbou je šesťboká veža, z ktorej je nádherný kruhový výhľad. Na vežu nadväzujú zámocké krídla. Vnútorné priestory sú zariadené ako kongresové centrum s oddychovými zónami. Súčasťou vonkajších priestorov sú kruhové bačty.

Opevnené mestá

Ján Lacika: 700 slovenských hradov, zámkov,...
Ján Lacika: 700 slovenských hradov, zámkov, kaštieľov, panských sídel a pevností Autor: Ikar

Niektoré slovenské mestá by sme vďaka hradbám, baštám a bránam, ktoré ich obopínali, mohli nazvať veľkými hradmi. Opevnené boli najmä stredoveké banské mestá, mestá na východe Slovenska prosperujúce z remesiel a obchodu, ale aj najväčšie mestá na západe Slovenska, ako Bratislava či Trnava. Niektoré mestské hradby vznikali už v stredoveku, Modra, Pezinok či Krupina sa opevnili až v 16. a 17. storočí z obavy pred útokom Turkov. Najzachovalejšie mestské opevnenie má dnes Bardejov, Levoča a Trnava. Aj keď šľachta zväčša sídlila na vidieku, mala rezidencie aj v mestách, najmä v Banskej Bystrici a Banskej Štiavnici. Móda mestských palácov sa naplno uplatnila v čase panovania Márie Terézie, keď každá významnejšia uhorská šľachtická rodina chcela mať svoju prepychovú rezidenciu v Bratislave, ktorú panovníčka často navštevovala. Osobitnou kategóriou sú mestá premenené na protiturecké pevnosti. Pozoruhodný je najmä pevnostný systém v Komárne patriaci medzi najväčšie v celej Európe.

Ján Lacika: 700 slovenských hradov, zámkov, kaštieľov, panských sídel a pevností, Ikar

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk