Ako mení globalizácia náš svet?

19.04.2010 17:07
Times Square
Žiarivé neónové a LED vývesné reklamy na uliciach New Yorku robia reklamu celosvetovým značkám 24 hodín denne. Niektoré spoločnosti platia milióny dolárov za ročný prenájom na námestí Time Square a ďalšie desiatky miliónov dolárov za vytvorenie pútavej reklamy. Autor:

Globalizácia ako fenomén súčasného sveta sa často vzťahuje na vzostup nadnárodných korporácií, ktoré majú obrovskú ekonomickú moc. Celosvetová spotreba čoraz uniformnejších produktov vedie k obavám, že dôjde k vymazaniu kultúrnej identity rôznych národov.

Marshall McLuhan, odborník na masmediálnu komunikáciu, vo svojej knihe Gutenbergova galaxia, ktorá vyšla v roku 1962, predpovedal, že svet sa čoskoro zmení na „globálnu dedinu“. Dnes, keď USA vyrábajú svoje produkty v juhovýchodnej Ázii a predávajú ich na európskom trhu a zákazník vo Veľkej Británii nakupuje prostredníctvom telefonických centier v Indii, sa zdá McLuhanovo proroctvo ako skutočne vizionárske. Globalizácia ekonomík umožnila obchodu predávať výrobky v medzinárodnom meradle, pričom vznikli mnohé globálne partnerstvá a spojenectvá.

Globálny výrobok: Po obrovskom úspechu iPodu,...
Globálny výrobok: Po obrovskom úspechu iPodu, ktorého predaj sa spustil roku 2001, začala spoločnosť Apple vyrábať iPhone a najnovšie iPad, čítačku elektronických kníh. Autor: Apple

Globálny systém

V 20. storočí mali vlády sklon poskytovať služby týkajúce sa „infraštruktúry“, ako sú dopravné systémy a dodávky energií. V osemdesiatych rokoch 20. storočia sa ekonómovia zhodli na tom, že nedostatočné investície do týchto infraštruktúr viedli k nízkej produktivite a k nízkej kvalite služieb a že štátna kontrola infraštruktúry je brzdou hospodárskeho rastu. Od osemdesiatych rokov 20. storočia vlády začali liberalizovať ekonomiku, privatizovať štátny majetok a podporovať „otvorené“ súťaživé trhy. Tieto reformy prispeli k hlavnej globálnej ekonomickej zmene. Celková hmotnosť tovaru, s ktorým sa obchoduje na celom svete, sa v súčasnosti odhaduje na 16-krát väčšiu v porovnaní s rokom 1950.

Ako príklad výhod globalizácie sa často uvádza rýchlo sa rozvíjajúca čínska ekonomika. Odkedy Čína zmenila smer, aspoň ekonomicky, a otvorila svoje trhy medzinárodnému obchodu a investíciám, odhaduje sa, že príjem na hlavu sa zvýšil sedemnásobne.

O raste čínskej ekonomiky svedčí aj rozvoj...
O raste čínskej ekonomiky svedčí aj rozvoj miest. Šanghaj bude dejiskom najbližšej svetovej výstavy EXPO. Autor: Reuters

K rastu globálneho obchodu dochádza sčasti vďaka medzinárodným obchodným dohodám, ďalším významným faktorom je technologický pokrok. Nástup internetu a digitálnych komunikačných systémov pridal nové rozmery svetovej ekonomickej infraštruktúre. Medzinárodný obchod možno rýchlo a účinne riadiť a spoločnosti rozširujú svoje pôsobenie do celého sveta.

Nadnárodný rast

Významnou črtou globalizácie je vzostup nadnárodných korporácií. Mnohé z nich majú ročný obrat väčší, než je hodnota ekonomík mnohých malých štátov.

Základnou črtou výrobkov a služieb, ktoré poskytujú tieto spoločnosti, je to, že ponúkajú zákazníkom to isté. Platí to najmä o značkových potravinárskych spoločnostiach, napríklad McDonalds, Coca-Cola a Starbucks, ale aj o výrobcoch športového vybavenia, ako je Nike a Reebok. Logá alebo „značky“ týchto spoločností sľubujú rovnaký výrobok bez ohľadu na to, či ho kúpime v Melbourne, v Mumbai alebo v Moskve. Vlastnenie takéhoto tovaru kdekoľvek na svete je známkou úspechu marketingovým triumfom, ktorý nadnárodným spoločnostiam prináša astronomické zisky. Uniformita, ktorú poskytujú tieto spoločnosti, má za následok ponosy, že sa vytrácajú miestne, regionálne a dokonca národné kultúrne črty.

Mnohí z tých, ktorí protestujú proti nadnárodným korporáciám, poukazujú na to, že ich bohatstvo im dáva moc ovplyvňovať ekonomické a politické rozhodnutia vlád, obzvlášť v oblasti obchodných reštrikcií. Niektoré spoločnosti sú obviňované zo zneužívania lacnej pracovnej sily na výrobu tovaru, ktorý sa so ziskom predáva západným spotrebiteľom.

Nech je už názor komentátorov ba globalizáciu svetovej ekonomiky akýkoľvek, zhodujú sa v tom, že svet sa pod vplyvom jej zmenil. Dôsledky týchto rýchlych a masívnych zmien ešte len začíname chápať.

Antiglobalizácia

30. novembra 1999 použila polícia pri pouličných demonštráciách v Seatli (USA) pieprový sprej a slzotvorný plyn na rozohnanie antiglobalistov počas konferencie Svetovej obchodnej organizácie. Od deväťdesiatych rokov 20. storočia sa zvýšil počet organizovaných protestov proti globálnemu obchodu. Protestujúci sa nazdávajú, že na to, aby vlády a nadnárodné spoločnosti mali zisky, potrebujú, aby chudobné krajiny nevyhnutne zostali ožobráčenými dodávateľmi surovín a lacnej pracovnej sily.

Najčastejším terčom útoku antiglobalistov býva...
Najčastejším terčom útoku antiglobalistov býva sieť reštaurácií McDonalds - takto ju napadli v Belehrade.

MMF a dohoda GATT, G8

Roku 1944 sa stretli predstavitelia 45 krajín v Bretton Woods v USA, kde založili Medzinárodný menový fond (MMF) na zvýšenie svetového obchodu prostredníctvom spolupráce medzi krajinami. Prvá všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT) z roku 1947 ovplyvnila obchod medzi jej signatármi vo výške viac ako 10 miliárd amerických dolárov.

Francúzsko, Taliansko, Japonsko, SRN, Veľká Británia a USA vytvorili roku 1975 Skupinu šiestich – fórum pre diskusie o medzinárodnej obchodnej politike. Potom, ako sa k nemu pridala Kanada a Rusko, je známa ako G8

BOJ PROTI CHUDOBE

Globalizácia prispela k narastajúcemu pocitu globálnej zodpovednosti. Vlády a nadnárodné korporácie dnes robia viac v boji proti chudobe tretieho sveta a za ochranu životného prostredia.

Mnohí ľudia už odmietajú prijímať nerovnosti medzi životnou úrovňou bohatých a chudobných. Nadnárodné spoločnosti a vlády čelia čoraz silnejším požiadavkám zaoberať sa chudobou vo svete. Kampane ako Dajme zbohom chudobe presadzujú rôzne záležitosti vrátane spravodlivého obchodu pre chudobnejšie krajiny a odpustenie dlhov tretiemu svetu.

História, unikátny obrazový sprievodca
História, unikátny obrazový sprievodca Autor: Ikar

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Neustále zvyšovanie teplôt na celom svete spôsobilo, že stredobodom politickej agendy sa stalo globálne otepľovanie.

Klimatické zmeny na Zemi sa priamo spájajú s narastajúcou hladinou oxidu uhličitého v atmosfére spôsobenej človekom.

Medzinárodné dohody, ako je Kjótsky protokol, ktorý bol prijatý roku 2005, sa snažia presadiť čistejšie výrobné postupy v priemysle s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov.

Edičný konzultant Adam Hart-Davis, História, unikátny obrazový sprievodca, Ikar

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk