Medzitým vo Vatikáne pripravujú kardináli konkláve, uzavreté zasadnutie, na ktorom kolégium kardinálov volí nástupcu pápeža.
Smrť pápeža
Hneď ako kardinál-komorník dostane správu o pápežovom úmrtí, musí ju oficiálne potvrdiť za prítomnosti magistra pápežských liturgických slávení. Zosnulému pápežovi odoberie potom rybársky prsteň a osobnú pečať a obradne ich znehodnotí, čím sa zabezpečí, že sa opätovne nepoužijú. Prsteň sa pochová spolu s pápežom. Úlohou kardinála-generálneho vikára diecézy je oznámiť svetu smrť pápeža.
Pri príprave je telo pápeža odeté do červeného obradného rúcha s jednoduchou bielou mitrou na hlave. Za predpokladu, že pápež zomrel v Apoštolskom paláci, je jeho telo vystavené v Klementovej sále, v blízkosti vstupu do pápežských komnát. Na druhý deň telo prevezú do Baziliky sv. Petra, aby mohla verejnosť zosnulému pápežovi vzdať úctu. Na pohrebe Jána Pavla II. v roku 2005 sa mu prišli pokloniť asi štyri milióny ľudí.
Konkláve
Ráno, v deň začatia konkláve, kolégium kardinálov celebruje verejnú omšu v Bazilike sv. Petra. Popoludní sa kardináli-volitelia, kardináli mladší ako osemdesiatroční, zhromaždia v Sále požehnania v bazilike. Odtiaľ sa v procesii presunú cez Kráľovskú sálu do Sixtínskej kaplnky.
Foto: Collins, Michael: Vatikán, Tajomstvá a poklady svätého mesta, Ikar
Stodvadsať kardinálov-voliteľov zaujme svoje miesta v obmedzenom priestore vo vnútri Sixtínskej kaplnky. Pri vstupe do kaplnky sú oslovení, aby zložili prísahu konkláve ustanovenú ešte pápežom Pavlom VI. v roku 1975, ktorou sľubujú, že zachovajú v tajnosti všetko, čo sa týka voľby pápeža. Keď kardináli zaujmú svoje miesta, magister liturgických slávení prikáže, aby odišli všetci tí, ktorí do konkláve nepatria. Týka sa to speváckeho zboru a zástupcov médií. Dvere Sixtínskej kaplnky sa potom zavrú a zvnútra i zvonka zapečatia stuhou a voskom. Konkláve obklopuje veľká miera mlčanlivosti a počas všetkých fáz volieb, dokonca aj po skončení celého volebného procesu, nesmú o ňom kardináli nič prezradiť, jedine ostatným kardinálom a svojmu spovedníkovi.
Priebeh voľby
V kaplnke má každý kardinál k dispozícii stoličku a malý stolík. Tajné hlasovanie má dve kolá dopoludnia a dve kolá popoludní. Každý kardinál musí teda za deň voliť štyrikrát. Pri každom hlasovaní sedí kardinál za svojím stolíkom a vyplní hlasovací lístok, v hornej polovici s predtlačenými slovami Eligio in Summum Pontificem… (Za Najvyššieho veľkňaza volím…), dopísaním mena osoby, o ktorej je presvedčený, že je vhodným kandidátom. Každý kardinál tajne vyplní hlasovací lístok podľa možnosti zmeneným, ale čitateľným písmom. Po vyplnení hlasovacieho lístka pristupujú kardináli jeden za druhým k hlavnému oltáru, na ktorom je umiestnená urna. Držiac zložený lístok musí každý pred oltárom zložiť takúto prísahu: „Volám za svedka Krista, ktorý bude mojím sudcom, že som zvolil toho, o ktorom si myslím že by mal byť zvolený podľa Božej vôle.“ Potom vhodí hlasovací lístok do urny.
Hlasy spočítavajú traja vyžrebovaní kardináli, vyvolávajúc nahlas a zrozumiteľne mená, ako ich čítajú z lístkov. Ak sa ukáže, že nikto nedostal aspoň dve tretiny hlasov a voľba sa nedá uzavrieť, kardináli pozbierajú lístky a odovzdajú ich magistrovi liturgických slávení, ktorý ich odnesie ku kachliam v zadnej časti kaplnky, kde sa spália. Komín odvádzajúci dym z kachlí vyčnieva nad strechou kaplnky. Dav, čakajúci na Námestí sv. Petra, môže z farby stúpajúceho dymu odhadnúť, či bol pápež už zvolený: biely dym označuje zvolenie, kým čierny dym potvrdzuje, že pápeža ešte nevybrali. V minulosti, ak sa voľba pápeža nepodarila, kládla sa pod hlasovacie lístky mokrá slama, aby bol dym čierny. Od roku 1978 sa používajú chemikálie, aby sa zabezpečilo presné rozlíšenie farby dymu.
Ak sa po troch dňoch kardináli nezhodnú na kandidátovi na pápeža, hlasovanie sa preruší na jeden deň, ktorý strávia modlitbou a rozhovorom, „duchovným povzbudením“ s hierarchicky najvyššie postaveným kardinálom-diakonom. Kým sa usilujú o Božie vnuknutie, niektorí kardináli môžu využiť tento čas na propagovanie určitých kandidátov. Voľba potom pokračuje siedmimi hlasovaniami s prestávkou a potom ďalšími siedmimi hlasovaniami. Každý kardinál musí voliť 14-krát. Nasleduje ďalšia prestávka a vystúpenie kardinála-komorníka.
Hoci konkláve môže trvať dlhý čas, je nepravdepodobné, aby ktorékoľvek zasadnutie v modernej dobe trvalo tak dlho ako niektoré v minulosti. Od roku 1831, keď konkláve trvalo prekvapujúcich sedem týždňov, nasledujúce voľby pápežov už neboli dlhšie ako päť dní. Keď kandidát získa dve tretiny hlasov plus jeden, považuje sa za zvoleného.
Nový pápež
Po získaní požadovanej väčšiny hlasov pre kandidáta na pápeža pristúpi kardinál-dekan sprevádzaný dvomi ďalšími kardinálmi k stolíku, pri ktorom sedí zvolený kandidát, a spýta sa ho po latinsky: „Prijímaš kanonickú voľbu za Najvyššieho veľkňaza?“ Ak kardinál súhlasí so svojou voľbou, musí vyhlásiť: „Súhlasím“. Kardinál-dekan sa ho potom spýta, ako sa chce menovať. Nový pápež si potom musí vybrať pápežské meno, pod ktorým bude vystupovať počas celej doby svojho pôsobenia v úrade.
Foto: Collins, Michael: Vatikán, Tajomstvá a poklady svätého mesta, Ikar
Nového pápeža potom odvedú do miestnosti, prozaicky nazývanej Izba sĺz, kde ho čakajú magister liturgických slávení a pápežský krajčír, aby nového pontifika obliekli do rúcha. Krajčír má rúcho vopred pripravené v troch veľkostiach – malej, strednej a veľkej. Nového pápeža odprevadia späť k hlavnému oltáru umiestnenému pod Michelangelovým Posledným súdom, kde sa nachádza trón. Kardináli, prv než sa vrátia na svoje miesta, poklonou vzdajú hold novému pápežovi.
Kardinál-protodiakon oznámi svetu výsledok voľby nového pápeža. Dym už vyšiel z komína nad Sixtínskou kaplnkou a teraz sa rozozvučia všetky zvony v rímskych kostoloch, aby oznámili, že mesto má nového biskupa a svet pápeža.
Zdroj: Collins, Michael: Vatikán, Tajomstvá a poklady svätého mesta, Ikar