Kam išiel Krištof Kolumbus?

Vari už aj malé dieťa vie, že Krištof Kolumbus je objaviteľom Ameriky. Hoci žil pred päťsto rokmi, stále vzrušuje nové a nové generácie. Objaviteľ Ameriky nepriťahuje len pozornosť historikov, aj keď tí sa ním z pochopiteľných príčin zaoberajú najviac. Príklad objavenia Ameriky však môže poslúžiť na zistenie, či k nemu ešte aj v súčasnosti má čo povedať história.

27.08.2005 14:00
Socha Slobody Foto:
ilustračné foto, Socha slobody
debata

Do Indie z druhej strany

Kam išiel Krištof Kolumbus? Stal sa objaviteľom Ameriky, to znamená, že do Ameriky nemohol ísť, lebo o nej v tom čase v Európe nikto nevedel a nevedel o nej ani Kolumbus. Vieme, a existujú o tom aj historické dôkazy, že sa vybral do Indie, kam sa už niekoľko desaťročí usilovali dostať morskou cestou okolo Afriky Portugalci. India však leží na východe, prečo sa teda vybral smerom na západ? Keďže vychádzal z poznatku o guľatosti Zeme a nevedel o tom, že medzi Európou a Áziou leží ešte americký dvojkontinent (Severná a Južná Amerika), chcel realizovať projekt plavby do Indie (Ázie) smerom na západ. Keďže takúto cestu ešte nikto pred ním nepodnikol, musel si ju teoreticky pripraviť, najmä vypočítať predpokladanú vzdialenosť, lebo sa skutočne vydával do neznáma. Na rozdiel od Portugalcov postupujúcich na juh pozdĺž Afriky, nemohol sa spoliehať na nijakú blízku pevninu. Nové problémy sa vynorili v súvislosti s plavbou a orientáciou na šírom mori.

Koľko námahy Kolumba stálo, kým svoj projekt teoreticky i prakticky pripravil (to znamená, kým našiel niekoho, kto mu dal k dispozícii lode a celý podnik financoval)! Najprv to skúšal u Portugalcov, no tam neuspel a pochodil až v Španielsku. Po dlhých rokoch čakania mu kráľ a kráľovná dali tri lode – Santa Maríu, Ninu a Pintu – a s istými problémami sa mu nakoniec podarilo zhromaždiť aj 90?člennú posádku. Dôležité je, že 12. októbra 1492 v skorých ranných hodinách po 37?dňovej plavbe Krištof Kolumbus pristál na druhej strane Atlantiku. Tento dátum sa považuje za deň objavenia Ameriky, i keď dnes je už isté, že Krištof Kolumbus nebol prvým Európanom, ktorý pristál na americkom kontinente. Ak nebol prvý, ako to, že zostáva objaviteľom? Problém predkolumbovského „objavenia“ Ameriky sa často spája so spochybňovaním Kolumbových zásluh na objavení Ameriky.

Doc. Skladaný na DUK 2003.
DUK 2003 Kolumbus Doc. Skladaný na DUK 2003.

Bol Kolumbus naozaj prvý?

Z predpokladaných predkolumbovských kontaktov Európy s Amerikou sa dnes považujú za dokázané plavby Vikingov z Grónska k severoamerickej pevnine okolo roku 1000. Historici dlho neverili údajom islandských ság z 12. a 13. storočia o dobrodružných plavbách Grónčanov ku krajine Vinland, ale postupne sa objavovali historické doklady, potvrdzujúce ich vierohodnosť. Svetovú senzáciu vyvolali v októbri 1965 pracovníci Yalskej univerzity v New Havene (USA). Pri príležitosti 473. výročia objavenia Ameriky Krištofom Kolumbom zverejnili dosiaľ neznámu mapu sveta z roku 1440, na ktorej boli zakreslené obrysy ostrovov Island a Grónsko a na juhozápad od Grónska časť severoamerickej pevniny: veľký ostrov, rozdelený hlbokými zálivmi na tri časti. Keďže je ostrov pomenovaný „Vinlanda insula“ a v texte sa spomínajú mená Bjarni Herjulfsson a Leif Erikson, bolo historikom jasné, že pôvod mapy treba hľadať v severskej historickej tradícii, dokladajúcej plavby Vikingov – osadníkov na Islande a v Grónsku – k severoamerickej pevnine. Široká erejnosť o celej veci veľa nevedela, je preto celkom pochopiteľné, že s prispením senzáciechtivých novinárov vzniklo krátke spojenie: „Yalská mapa“ – dôkaz toho, že Ameriku neobjavil Krištof Kolumbus, ale Vikingovia. Aj naša tlač pohotovo priniesla správy svetových agentúr o tejto mape, ktorá vznikla päťdesiat rokov pred prvou Kolumbovou plavbou k americkej pevnine. Medzitým sa podarilo neúnavnému nórskemu bádateľovi, amatérskemu archeológovi a spisovateľovi Helge Ingstadovi nájsť na pobreží Kanady (v Newfoundlande) miesto, ktoré takmer presne zodpovedá opisu vikinskej osady z jednej ságy. Odkryli tam zvyšky stavieb, nástrojov, zbraní a iných predmetov pochádzajúcich z 10. – 11. storočia. Tým sa definitívne potvrdilo, že ešte pred Kolumbom, dokonca o 500 rokov skôr, doplávali do Ameriky Vikingovia.

Čo je zemepisný objav?

Ak je to tak, prečo sa aj naďalej považuje za objaviteľa Ameriky Krištof Kolumbus? Aby sme mohli na túto otázku správne odpovedať, treba si ujasniť, čo je zemepisný objav. Dejiny zemepisných objavov sa niekedy zamieňajú so všeobecnou históriou ciest po svete. No objaviť neznamená iba odvážiť sa do neznáma, ale aj vrátiť sa s informáciami o objavenom. Komu odovzdali grónski Vikingovia vedomosti o novoobjavenej krajine Vinland? Určite Islanďanom, lebo v ich ságach sa tieto informácie zachovali. Či sa dostali aj na európsku pevninu, to ťažko dokázať. Kronikár európskeho severu Adam z Brém má vo svojej kronike z 11. storočia záznam, že v „západnom oceáne existuje mnohými navštevovaný ostrov Vinland“. Ale to bolo ešte pod bezprostredným vplyvom plavieb k Vinlandu a v čase, keď medzi Islandom a Grónskom na jednej strane a materskou krajinou Nórskom existovalo pravidelné lodné spojenie. Vikinská osada na americkej pevnine však existovala len veľmi krátko a koncom 14. storočia zaniklo aj osídlenie v Grónsku. Ešte šťastie, že sa o dobrodružstvách Grónčanov na plavbách ku krajine Vinland zachovali zmienky v islandských ságach. O nich sa však Európa dozvedela až v 19. storočí. Pre Európu objavil Ameriku skutočne až Kolumbus, hoci si to sám až do svojej smrti nechcel pripustiť a presviedčal seba i ostatných, že doplával k ostrovom východne od Japonska a Indie. A na záver ešte pár slov na Kolumbovu obhajobu.

Kým sa exaktne nedokáže, že Kolumbus už pred svojou prvou plavbou vedel o existencii nejakej pevniny na druhej strane Atlantického oceánu, teda medzi Európou a Indiou, ku ktorej sa plavil, nikto ho nemôže pozbaviť jeho objaviteľských zásluh. Okrem toho veda dnes môže potvrdiť dve veci:

1. Vedomosti o existencii Nového sveta (ako sa Amerike po objavení istý čas hovorilo) sa začali v Európe všeobecne šíriť až začiatkom 16. storočia, teda až po Kolumbových plavbách a po plavbách jeho nasledovníkov k tejto dovtedy neznámej pevnine.

2. Osídľovanie týchto novoobjavených oblastí Európanmi sa začalo až koncom 15. a začiatkom 16. storočia.

1. Ktorá otázka bola najvtipnejšia?

Boli viac konkrétne, ako vtipné.

2. Ktorá otázka vás nútila k zamysleniu?

Rozmýšľal som, ako im vysvetlím orientáciu na šírom mori.

3. Na ktorú otázku ste nevedeli odpovedať – ktorá vás prekvapila?

Taká otázka nebola.

Doc. PhDr. Marián Skladaný, CSc. (7. 5. 1940)

Na Filozofickej Fakulte Univerzity Komenského v Bratislave študoval históriu a archívnictvo. Od absolvovania vysokoškolského štúdia pracuje nepretržite na Katedre všeobecných dejín, t. č. už ako najstarší učiteľ katedry. Jeho špecializáciou je obdobie stredoveku a ranného novoveku. Vo vedecko?výskumnej práci sú to hospodárske dejiny 15. a 16. storočia, konkrétne podnikateľská činnosť levočsko?krakov­ských Turzovcov a augsburských Fuggerovcov v európskom baníctve a obchode s kovmi, najmä s meďou a striebrom. Doktorát filozofie i titul kandidáta vied obhájil vedeckými prácami zaoberajúcimi sa práve touto tematikou. V roku 1983 získal hodnosť docenta a v rokoch 1980 až 1989 bol vedúcim katedry všeobecných dejín. Výsledky svojich vedeckých výskumov publikoval v desiatkach odborných štúdií, ale aj popularizačných článkov. Je spoluautorom viacerých učebníc dejepisu pre základné a stredné školy.

Prof. Skladaný DUK
DUK 2008 obálka
DUK 2008 obálka DUK 2008 obálka

Článok vznikol na základe prednášky uskutočnenej v rámci projektu Detská univerzita Komenského. Vydavateľstvo PEREX z každého ukončeného ročníka vydáva zborník vo forme pestro ilustrovanej knižky sumarizujúcej obsah prednášok z daného ročníka. Knižka z prvého ročníka (2003) je už vypredaná, vydania z ročníkov 2004, 2005, 2006, 2007 a 2008 si môžete objednať za cenu 5€ (151 Sk) + poštovné na tel. čísle 02/4959 6270 od 8. do 14. hodiny, alebo emailom na adrese predplatne@pravda.sk.

debata chyba