Prečo sú a prečo nie sú dôležité peniaze?

11.07.2003 14:00
Banka, peniaze
ilustračné foto Autor:

Slávny ekonóm Robertson raz povedal: "Ani láska neurobila z ľudí takých bláznov, ako to dokázali peniaze." Peniaze ľudí nielen motivujú, ale po stáročia boli predovšetkým zdrojom nenávisti a veľmi často viedli k vojnám.

Peniaze v minulosti

Prvé písomné pamiatky o význame peňazí nám zanechali starovekí grécki myslitelia. Jeden z najznámejších a najslávnejších – Platón, už v 5. stor. Pred naším letopočtom povedal: „Peniaze slúžia ako symbol na uľahčenie výmeny tovarov medzi ľuďmi.“

Peniaze sa postupným vývojom stali „tovarom“, ktorý slúži na vyjadrenie hodnoty iných tovarov. Nefungovalo to však hneď. Keď človek začal pracovať, vyrábal prvé predmety len pre vlastnú potrebu. Postupne prišiel na to, že si môže niektoré výrobky, ktorých má viac, vymeniť s druhými ľuďmi za tie, ktoré mu, naopak, chýbajú. Takto fungoval výmenný obchod. Vymieňal sa dobytok za obilie, kožušiny za pôdu a podobne. Ľudia postupne zisťovali, že výmena tovaru za tovar nie je vždy praktická. Ak napríklad niekto potreboval vymeniť kravu za koňa, musel pridať ešte zopár sliepok, ale ak chcel vymeniť tovar, ktorý mal hodnotu napríklad len pol kravy, nastal problém. Totiž ani dve polovičky kravy nemajú hodnotu jedného živého kusa.

Ľudia teda začali hľadať niečo, čo by plnilo úlohu akéhosi sprostredkovateľa, „zástupcu“ pri výmene tovarov. Vďaka archeológom a historikom dnes vieme, ako si ľudia s týmto problémom poradili. Niekde sa prvým, takzvaným „predmincovým“ platidlom stali drobné mušličky, „kauri“, inde to boli špeciálne tenké kúsky takmer priesvitného plátna. Na jednom konci sveta túto „funkciu“ plnili obrovské a ťažké žarnovy (kamene na drvenie a mletie obilia), v Číne bola platidlom ryža, v Grónsku tuleň, inde korenie či soľ a Slovania v časoch Veľkej Moravy používali ako platidlo železné hrivny.

Zlato a striebro si ľudia cenili už veľmi dávno, ale na myšlienku vytvoriť z nich peniaze prišli ako prví Feničania pred vyše 2 700 rokmi. Prvé mince boli zo zlata, striebra, alebo aj z ich zliatiny – elektrónu.

Výmenný obchod však nezanikol úplne a dodnes v niektorých krajinách ešte funguje (hoci väčšinou už len ako doplnok peňažného obchodu).

Časom ku kovovým minciam pribudli aj papierové peniaze. V Číne ich používali dokonca už v 11. storočí. Na našom území sa ujali až za čias panovania cisárovnej Márie Terézie o sedemsto rokov neskôr, v 18. storočí.

Prvé papierové peniaze (v Európe) vydávali banky, boli to teda bankovky a boli plne „kryté zlatom“. Znamenalo to, že ak ste s takouto bankovkou prišli do banky, na požiadanie vám ju vymenili za zlato v tej istej hodnote. Neskôr však štát, králi i celé vlády potrebovali čoraz viac peňazí a začali papierové peniaze vydávať aj sami, mimo bánk. Takéto papierové peniaze sa nazývali „štátovky“, ale už neboli úplne kryté zlatom a nečestné špekulovanie s nimi často viedlo k vážnym ekonomickým krízam.

Aké funkcie (úlohy) plnia peniaze?

Peniaze nám sprostredkúvajú predovšetkým výmenu. Ak máte 20 korún, v obchode si môžete kúpiť nanuk, respektíve ich za ten nanuk „vymeníte“. Štátu a bankám slúžia na zúčtovanie. Totiž nie za každý obchod sa okamžite platí. Niekedy stačí len obchod určitou formou potvrdiť a peniaze nemusia byť vyplatené okamžite. Konečné zúčtovanie (súhrn všetkých takýchto obchodov) môže potom nastať napríklad až koncom roka. Peniaze sú uchovávateľom hodnoty. To znamená, že ak máte nejaké peniaze, nemusíte ich hneď minúť (tak ako by ste vo výmennom obchode museli zužitkovať nejaké potraviny, ktoré by sa vám časom mohli pokaziť), ale si ich môžete nechať alebo prisporiť k nim ďalšie a nakupovať za ne až neskôr.

Ak chcete, aby peniaze neležali „ladom“, ale aby vám priniesli ďalšie peniaze, nemôžete ich napchať doma do pančuchy, ale musíte ich investovať.

Jednou z možných investícií je, že peniaze uložíte v banke. Ak uložíte do banky napríklad 1 000 korún a sľúbite, že ich tam necháte 1 rok, banka vám o ten jeden rok vráti 1 040 korún. Kde sa vzalo tých 40 korún, ktoré ste dostali navyše? Predstavte si, že tých 1000 korún ste do banky nepriniesli len vy, ale aj všetci žiaci vašej školy. Banka má teraz veľa peňazí a môže ich zasa požičať. Napríklad nejaký podnikateľ si chce otvoriť obchod a potrebuje si požičať peniaze na to, aby ho zariadil a nakúpil tovar. Banka mu peniaze požičia, ale podnikateľ za to musí tiež zaplatiť. To znamená, že o rok jej musí nielen požičané peniaze vrátiť, ale musí zaplatiť aj úroky. A práve z tých úrokov ste aj vy dostali svojich 40 korún.

Čím väčšiu sumu peňazí si niekto požičia, tým väčšie úroky musí zaplatiť. Ten, kto si peniaze požičiava, sa volá dlžník. Aby mala banka istotu, že dlžník jej peniaze vráti, najprv sa zaujíma, na čo si chce peniaze požičať. Zisťuje, či obchod, ktorý si chce podnikateľ otvoriť, neprináša zbytočne veľké riziko, či na tom obchode podnikateľ bude mať šancu zarobiť tak dobre, aby mohol peniaze banke vrátiť. Banka ďalej zisťuje, či má podnikateľ nejaký majetok, ktorým by mohol banke zaplatiť v prípade, že obchod sa nepodarí a on nezarobí peniaze, ktoré má vrátiť.

Finančný trh prostredníctvom bánk zabezpečuje aj prerozdeľovanie peňazí. To znamená, že peniaze „umiestňuje“ tam, kde sú spoločensky potrebné. Nielen do podnikov, ale aj na kultúru.

Existuje niekoľko druhov finančných trhov:

a) peňažné trhy – to sú tie, na ktorých banky poskytujú občanom pôžičky, takzvané úvery na krátku dobu;

b) kapitálové trhy – tu sa požičiavajú veľké sumy peňazí na dlhú dobu;

c) devízové trhy – na ktorých sa manipuluje a obchoduje s finančnými prostriedkami v cudzích menách, v devízach a valutách.

Cudzie peniaze si, samozrejme, môžete kúpiť aj vy. Napríklad ak cestujete na prázdniny do zahraničia. Zahraničné peniaze sa na slovenskú korunu a späť prepočítavajú pomocou kurzu. Kurz každej meny závisí predovšetkým od ekonomickej sily krajiny, v ktorej sa týmito peniazmi platí.

Dôležitou súčasťou kapitálového – finančného trhu je aj burza. Prvá burza vznikla v Holandsku v meste Brugy, v rodine obchodníka Van den Bursea. V jeho dome sa stretávali najváženejší obchodníci a vymieňali si medzi sebou rozličné cenné papiere a zmenky. Na pamiatku tohto obchodníka sa potom miestam, kde prebiehali rovnaké obchody, začalo hovoriť „burza“. Dnes medzi najvýznamnejšie burzy na svete patria burzy v New Yorku, Londýne, Tokiu a Frankfurte.

Akciové spoločnosti a cestovné šeky

Prvé banky zakladali bohatí súkromníci, neskôr, ako dopyt po peniazoch rástol a majetok jedného, akokoľvek bohatého človeka nestačil, začali sa bohatí jednotlivci zlučovať, a tak vznikli prví „akcionári“ a prvé akciové spoločnosti.

Prof. Stern zapisuje študentom DUK známky.
Prof. Stern zapisuje študentom DUK známky.

Spočiatku banky len peniaze zamieňali, neskôr začali poskytovať čoraz viac služieb. Napríklad v stredoveku bolo veľmi riskantné cestovať. Na zlých, neudržiavaných cestách, ktoré často viedli divokou a na prvý pohľad opustenou krajinou, mohli často striehnuť zbojníci. Obchodníci sa preto báli so sebou nosiť vrecká s ťažkými zlatými peniazmi. Oveľa výhodnejšie bolo, ak vo svojom meste išli do banky a vložili tam peniaze. Banka im vystavila na peniaze potvrdenie a takýto kúsok papiera bolo oveľa jednoduchšie dobre ukryť. S týmto potvrdením cestovali do iného mesta, tam ho predložili v banke a dostali zaň zasa svoje peniaze. Takto vznikli prvé „cestovné šeky“.

Kto vydáva peniaze?

Voľakedy mali právo vydávať peniaze len panovníci, neskôr toto prísne strážené právo prevzali od štátu banky. Najstaršou bankou na svete, ktorá toto právo získala, je anglická Bank of England. Na Slovensku má toto právo jedine Národná banka Slovenska. S vydávaním peňazí súvisí aj rozoznávanie pravej a ľavej strany platidla, odborne sa nazývajú „averz“ a „reverz“. Vezmite si do ruky ktorúkoľvek našu kovovú mincu. Viete, ktorá strana je pravá (averz) a ktorá ľavá (reverz)? Pre nás, bežných spotrebiteľov je dôležitá strana s číslom, ktoré nás informuje, či držíme v ruke dvoj? alebo päťkorunu. V skutočnosti je pravou stranou (averzom) tá strana, na ktorej je symbol vydavateľa. Pretože štát – prostredníctvom Národnej banky Slovenska – vydáva naše peniaze, na minciach je to náš štátny znak.

To, že Národná banka Slovenska je poverená vydávaním peňazí, ešte neznamená, že ich doslova sama vyrába. Kovové mince sa razia v mincovni v Kremnici. Kremnická mincovňa je jednou z najstarších v Európe. Je výnimočná aj tým, že mince sa v nej razia takmer nepretržite už od 13. storočia. Papierové peniaze sa na Slovensku netlačia. Tlačiareň peňazí je totiž veľmi špeciálne, zložité a drahé zariadenie, ktoré si nemôže dovoliť každá krajina. (Ani mincovňu nemajú všetky krajiny). Slovenské papierové peniaze sa tlačia v cudzine. Pretože ide o veľmi háklivú vec, z bezpečnostného dôvodu si svoje vlastné bankovky niekedy netlačia ani krajiny, ktoré takú tlačiareň majú. Radšej sa dohodnú s inou krajinou, ktorá tiež tlačí peniaze, a nechajú si svoje peniaze vytlačiť v cudzine. Dnes sa na ochranu pred falšovateľmi vkladajú do papiera určeného na tlačenie peňazí mnohé ochranné prvky. V Národnej banke Slovenska vám aj vymenia poškodené bankovky alebo predajú jubilejné strieborné či zlaté mince.

Čo je inflácia?

Inflácia je isté znehodnotenie peňazí. Dnes si napríklad spomínaný nanuk kúpite za 20 korún, ale na budúci rok už bude ten istý nanuk stáť 25 korún. To znamená, že došlo k istému znehodnoteniu peňazí. Z histórie poznáme aj „galopujúcu infláciu“, ktorá bola napríklad na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia v Nemecku. Znamenalo to, že ceny predmetov dennej potreby a otravín sa šplhali do závratných výšok, platy sa zamestnancom museli zvyšovať niekoľkokrát denne. Z tých čias sa nám zachovali miliardové, ba dokonca aj biliónové bankovky.

Druhy bánk

Existuje niekoľko druhov bánk. Investičné a komerčné banky uskutočňujú obchodné aktivity. Sporiteľne najčastejšie poskytujú služby jednotlivým občanom. Ďalej sú to hypotekárne banky, ktoré vám požičiavajú peniaze jedine na základe toho, že za pôžičku zložíte nejaký majetok – hypotéku. A ak pôžičku nesplatíte, o založený majetok prídete. Každá banka sa predtým, ako vám peniaze požičia, informuje, či budete schopní pôžičku vrátiť. Ako záruka môže fungovať už spomenutá hypotéka alebo sa za vás niekto zaručí. To znamená, že ak z nejakého dôvodu nebudete môcť splatiť pôžičku banke vy, bude to musieť urobiť ten, kto sa za vás zaručil. Samozrejme, banky požičiavajú preto, aby z pôžičky mali nejaký zisk. Za to, že vám banka svojou pôžičkou pomohla, jej zaplatíte – vždy jej musíte vrátiť o čosi viac, ako vám pôvodne požičala.

Moderné peniaze

Aj keď ľudia vymysleli už množstvo teórií o tom, ako sa raz peniaze stanú zbytočnými, v praxi sa to ešte nikdy nikomu celkom nepodarilo. Peniaze sú tu stále, len menia svoju podobu. Raz ich vymeníme za zmenky a dlžobné úpisy, druhý raz za hracie žetóny, cestovné šeky, cenné papiere či bankomatové karty.

Keď už hovoríme o modernej dobe, spomeňme ešte jedno meno. Meno ekonóma Mendela. Tento pán je totiž tvorcom meny „Euro“. Meny, ktorou budeme, dúfam, už o niekoľko rokov platiť aj my.

Na záver už len jedno varovanie a prosba. Myslite na citát z úvodu našej prednášky a nenechajte sa peniazmi „zblbnúť“ ani ovládnuť. Ak peniaze získate, nakladajte s nimi rozumne a myslite pritom aj na tých, ktorí sú na tom horšie ako vy a ktorým by ste mohli pomôcť.

1. Ktorá otázka bola najvtipnejšia?

Poraďte oteckovi, ako zarobiť milión.

2. Ktorá otázka vás nútila k zamysleniu?

Prečo nie sú mince štvorcové?

3. Na ktorú otázku ste nevedeli odpovedať?

Kedy už nebudú potrebné peniaze?

Prof. Ing. Dr.h.c. Juraj Stern, PhD. (17. 10. 1940)

Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú. V roku 1968 nastúpil na Katedru organizácie a riadenia výroby na VŠE v Bratislave, kde pracuje doteraz. V roku 1995 ho akademický senát Ekonomickej univerzity v Bratislave zvolil do funkcie rektora, v ktorej zotrval dve funkčné obdobia. Dva roky bol prezidentom Slovenskej rektorskej konferencie. V súčasnosti je prorektorom pre zahraničné vzťahy. Profesor Stern odborne pôsobí hlavne v predmetoch Ekonomika podniku, Organizácia výroby, Manažment výroby a vybudoval nový predmet Logistika. Je spoluautorom a autorom troch monografií, jednej učebnice, niekoľkých desiatok odborných textov, viacerých výskumných štúdií a odborných článkov doma i v zahraničí. Prednášal v Nemecku, Rakúsku, USA, Maďarsku a v mnohých ďalších krajinách. Aktívne sa ako moderátor zúčastnil na dvoch svetových ekonomických fórach v Crans Montane a v Salzburgu. Absolvoval pobyty na univerzitách v Nemecku a na Harvardovej univerzite v Bostone, USA. Od roku 2000 je predsedom Správnej rady Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. V tom istom roku bol vymenovaný za spolupredsedu Akčnej komisie U.S. – EU – SR pre rozšírenie a vstup Slovenska do NATO.

Stern
DUK 2008 obálka
DUK 2008 obálka

Článok vznikol na základe prednášky uskutočnenej v rámci projektu Detská univerzita Komenského. Vydavateľstvo PEREX z každého ukončeného ročníka vydáva zborník vo forme pestro ilustrovanej knižky sumarizujúcej obsah prednášok z daného ročníka. Knižka z prvého ročníka (2003) je už vypredaná, vydania z ročníkov 2004, 2005, 2006, 2007 a 2008 si môžete objednať za cenu 5€ (151 Sk) + poštovné na tel. čísle 02/4959 6270 od 8. do 14. hodiny, alebo emailom na adrese predplatne@pravda.sk.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk