Prečo sa opakujú hospodárske krízy?

11.08.2009 17:51
Euro, balíček, ekonomika, kríza
ilustračné foto Autor:

"Na otázku, prečo sa opakujú hospodárske krízy, vám nedám jednoznačnú odpoveď," upozornil docent Ján Pekár počas šiestej prednášky Detskej Univerzity Komenského. Keď vznikne nejaká otázka vo vedách ako fyzika, mikrobiológia a hydrológia, majú úžasný nástroj - experiment, ktorý im na ňu pomôže odpovedať. V ekonómii experiment nie je možný.

Ekonómia je spoločenská veda, ktorá sa zaoberá výrobou, rozdeľovaním a spotrebou tovarov a služieb. Pôvod má v gréckom slove oikonómia, čo znamená správa domácnosti. Cieľom ekonómov je dávať rady, čo má robiť vláda, aby rástlo bohatstvo štátu. Lenže čo ekonóm, to iná rada.

Videozáznam z prednášky

Autor: T-Com – www.detskauniverzita.sk

Skupina ekonómov, ktorí majú spoločné názory na to, čo je príčinou javov a aké je ich riešenie, sa nazýva ekonomická škola. Vo vysvetľovaní príčin a následkov javov sú tieto školy v rozpore.

Vznik ekonómie ako vedy

S ekonómiou sa stretávame už v prvých mestských štátoch Sumerov. Jednotkou výmeny na trhu bol šekel, čiže určité množstvo jačmeňa. Dnes je šekel menou Izraela. Už vtedy poznali ľudia základné princípy obchodu. Vedeli počítať úroky, zaviedli pokuty a detailne prepracovali pravidlá dedenia majetku. Babylončania zase začali používať metrické jednotky. Obchodom sa vo svojich prácach zaoberal aj jeden z najväčších mysliteľov Tomáš Akvinský. Ako vedľajší produkt reformačného procesu katolíckej cirkvi vznikol kapitalizmus. Všetky protestantské náboženstvá vyžadovali tvrdú prácu a skromný život. Kalvíni pestovali obchod a remeslá. Poctivo akumulovali kapitál, čiže zhromažďovali majetok.

Dôkaz sústredenosti mladých poslucháčov DUK.
Dôkaz sústredenosti mladých poslucháčov DUK. Autor: Ivan Majerský

V tomto období vznikli dve ekonomické školy. Od šestnásteho do osemnásteho storočia pôsobili merkantilisti, pre ktorých bolo hlavným prostriedkom výmeny zlato a striebro. Druhou školou boli fyziokrati. Tvrdili, že hospodársky život predstavuje hospodársky kolobeh vstupov a výstupov a nechceli, aby štát do toho zasahoval.

Moderná ekonómia sa datuje od Adama Smitha, ktorý v roku 1776 napísal prácu Bohatstvo národov. Opísal v nej slobodný konkurenčný trh a vytvoril pojem neviditeľnej ruky trhu. To znamená, že na trhu sú spotrebitelia aj výrobcovia, ale každý z nich koná egoisticky vo svoj vlastný prospech. To vytvára optimálnu situáciu pre celú spoločnosť a prispieva ku kolektívnemu spoločenskému blahobytu.

Princíp ponuky a dopytu vytvoril Alfred Marshall, predstaviteľ neoklasickej školy. Dopyt je množstvo tovaru, ktoré chcú zákazníci kúpiť, a ponuka je množstvo tovaru, ktoré výrobcovia chcú predať. Čím je vyššia ponuka, tým má tovar nižšiu cenu a naopak. Cena tovaru na trhu závisí od dopytu a ponuky a je trhová vtedy, keď sa dopyt rovná ponuke. Marshall zmatematizoval ekonómiu a zaviedol aparát matematickej analýzy. Ide o to matematicky vyjadriť vzťahy v ekonómii a predpovedať, čo sa stane. Slabinou jeho metódy bolo, že rátal s plnou zamestnanosťou. V roku 1936 John Maynard Keynes zobral do úvahy už aj zamestnanosť. Vláde odporučil, že má v kríze míňať veľa, aby sa rozbehla ekonomika. Keď sa ekonomike darí, vláda má šetriť a splácať dlhy, ktoré si štát narobil v krízovom období.

Docent Pekár prednáša o cykloch v ekonomike.
Docent Pekár prednáša o cykloch v ekonomike. Autor: Ivan Majerský

Hrubý domáci produkt (HDP)

Toto strašné slovo znamená iba peňažné vyjadrenie hodnoty tovarov a služieb, ktoré sa vyrobia na území štátu za určité časové obdobie. Táto veličina vyjadruje ekonomickú silu štátu. Existuje niekoľko metód výpočtu HDP. Najlepšia z nich je výdavková. Pri nej sa spočítajú peniaze, ktoré domácnosti spotrebujú, s tvorbou hrubého kapitálu, vládnou spotrebou a exportom a odpočíta sa od nich import.

Podľa štatistík najproduktívnejším štátom za minulý rok boli Spojené štáty americké. Za nimi nasledovalo Japonsko, Čína, Nemecko a Francúzsko. Slovensko skončilo na 58. priečke. Ako však môžeme vedieť, akí bohatí sú ľudia v týchto štátoch? Na jedného obyvateľa krajiny sa HDP vypočíta, ak sa HDP vydelí počtom obyvateľov. Najviac na osobu vytvorilo za rok 2008 Luxembursko, Nórsko, Katar, Švajčiarsko, Dánsko. Slovensko sa umiestnilo na 40. mieste.

Ak si budeme zapisovať údaje rok po roku, budeme vedieť určiť vývoj HDP a ekonomiky. Vezmime si príklad. Som pekár a v roku 1949 upečiem dva chleby a každý predám po 20 korún. Môj príspevok k HDP tak predstavuje 40 korún. O desať rokov neskôr upečiem také isté dva chleby, ale predám ich každý po 30 korún. Prispejem k HDP 60 korunami. Pri pohľade na roky idúce po sebe, vidno tie, kedy HDP klesal a kedy, naopak, rástol. Obdobia prepadov trvajú podstatne kratšie ako obdobia rastu.

Hospodárske cykly a hospodárska kríza

Kríza vyplýva z hospodárskych cyklov. Už v starom Egypte poznali cykly a krízy, najmä vďaka povodniam a obdobiam úrody a neúrody. Hospodárstvom sa dá ovplyvniť sila krízy. Francúzsky ekonóm Clement Juglar v roku 1860 rozdelil hospodársky cyklus na štyri fázy. Prvou je rast. Vtedy výroba a ceny rastú, sú nízke úrokové miery a nastáva vrchol. Druhou je kríza, keď dochádza ku krachu na burze, bankrotu a prepadu cien akcií. Tretia fáza sa nazýva recesia. Ide o pokles výroby a cien, odraz od dna, zvyšovanie úrokovej miery. Je to obdobie, keď hospodárstvo a HDP klesajú. Poslednou fázou je obnova činnosti burzy.

Štatistiky hovoria, že od roku 1854 bolo 32 kríz a teraz prebieha tridsiata tretia. Priemerný pád od vrcholu ku dnu trvá 17 mesiacov, obdobie rastu až 38 mesiacov. Najdlhším obdobím rastu boli roky 1991 až 2001 s trvaním až 120 mesiacov. Najdlhší pokles trval 65 mesiacov, a to v rokoch 1873 až 1879.

Ľudstvo sa poučuje z dôsledkov kríz a snaží sa ich minimalizovať. Riadením ekonomiky akoby slabšie krízy alebo medzikrízy vymizli. Od roku 1961 dochádza každých deväť rokov k recesii.

V recesii po prvej svetovej vojne nastala hyperinflácia v Európe, koniec vojnovej výroby, návrat vojsk a vznik armády nezamestnaných. Ďalšia kríza nastala v rokoch 1926 a 1927. Došlo k zmene vo výrobe v automobilke Ford, na šesť mesiacov sa zastavila výroba a recesia sa prejavila na celom hospodárstve Spojených štátov. Východiskom z krízy bolo znovu rozkrútiť výrobu.

V rokoch 1929 až 1932 došlo k veľkej depresii. Skrachovala burza a banky zbankrotovali. Nasledovala recesia po druhej svetovej vojne, potom ropná kríza v rokoch 1973 až 1975. Na začiatku osemdesiatych rokov prišla energetická kríza a začiatkom deväťdesiatych štandardná kríza. V roku 2001 došlo ku krachu dot.com, čiže internetových firiem. K tomu sa pritrafil útok na „dvojičky“ 11. septembra 2001 a účtovné škandály. Koncom roku 2007 skrachoval trh s nehnuteľnosťami v Spojených štátoch, nastala kríza likvidity a solventnosti, ceny ropy a potravín lámali rekordy. Postihnuté zostali banky, automobilový priemysel aj fabriky.

Ako príčina hospodárskych kríz sa v súčasnosti označujú platobná kríza, keď firmy nie sú schopné platiť svoje dlhy, energetická kríza, rast cien ropy, vojny, podspotreba a nadprodukcia. Ťažko povedať, dokedy bude trvať súčasná kríza. Existujú tri proti sebe stojace názory, prečo k nej prišlo. Prvý tvrdí, že za to môže vláda, lebo sa veľmi montovala do trhu. Druhý hovorí, že na vine je tiež vláda, ale preto, že trh málo regulovala. Podľa posledného názoru ju spôsobili manažéri firiem, ktorí až príliš riskovali.

doc. RNDr. Ján Pekár, CSc.

Narodil sa 29. júna 1952 v Banskej Štiavnici. V roku 1975 skončil štúdium numerickej matematiky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa potom aj zamestnal. Patril medzi učiteľov, ktorí na tejto fakulte zavádzali výučbu programovania na počítačoch. Od tohto obdobia sú počítače jeho záľubou v práci i doma. V rokoch 1998 až 2000 absolvoval doktorandské štúdium ekonómie na Univerzite v americkom Pittsburghu. V súčasnosti je docentom na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa teórii hier, experimentálnej ekonómii a časovým radom. Je prorektorom Univerzity Komenského pre študijné veci.

doc. RNDr. Ján Pekár
doc. RNDr. Ján Pekár
DUK 2008 obálka
DUK 2008 obálka

Článok vznikol na základe prednášky uskutočnenej v rámci projektu Detská univerzita Komenského. Vydavateľstvo PEREX z každého ukončeného ročníka vydáva zborník vo forme pestro ilustrovanej knižky sumarizujúcej obsah prednášok z daného ročníka. Knižka z prvého ročníka (2003) je už vypredaná, vydania z ročníkov 2004, 2005, 2006, 2007 a 2008 si môžete objednať za cenu 5€ (151 Sk) + poštovné na tel. čísle 02/4959 6270 od 8. do 14. hodiny, alebo emailom na adrese predplatne@pravda.sk.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk