Prečo štát potrebuje zákony?

12.07.2008 00:00
zbierka zákonov, záakony
ilustračné foto Autor:

Nepýtajú sa len deti, celý život si kladú otázky aj dospelí. Medzi otázkami je tá, ktorá sa začína slovom "prečo", jednou z najčastejších. Prečo je to tak a prečo by to nemohlo byť ináč. Je dobré klásť otázky a je dobré pokúšať sa o nájdenie odpovede. Kladenie stále nových a nových otázok a snaha odpovedať na ne nepochybne posúvajú ľudské myslenie a poznanie.

Dane

Prečo štát potrebuje zákony? Upravuje nimi správanie celej spoločnosti. Štát na svoju činnosť potrebuje peniaze, alebo skôr veľa peňazí. Štát musí mať peniaze, aby mohol platiť vojakov, políciu, úradníkov, stavať cesty a železnice. Z tohto dôvodu núti štát pomocou zákonov platiť občanov dane.

Videozáznam z prednášky

Autor: T-Com – www.detskauniverzita.sk

Dane museli ľudia platiť už v starovekom Grécku. Jedny z najvyšších boli dane za vlády Pesistratosa, ktorý nútil ľudí, aby platili 10 percent z každého zárobku. Jedného dňa navštívil roľníka, ktorý ho nepoznal. Pesistratos sa ho opýtal, čo zo svojej pôdy má. Roľník odpovedal, že nič, len bolesti a trápenie. „Kiežby si Pesistratos desať percent bolestí a trápení vzal,“ povedal údajne. Pesistratos sa nenahneval, naopak, zasmial sa a nariadil, aby starý roľník už nikdy nemusel platiť dane.

Zákony písané krvou

Štát potrebuje zákony tiež na to, aby s ich pomocou upravoval správanie, ktoré daná spoločnosť považuje za zakázané. Trestá, aby takému správaniu predišiel, resp. ľudí od neho odradil. Opäť sa môžeme pozrieť do starého Grécka. Ako iste viete z dejepisu, v starom Grécku boli najmocnejšie štáty Sparta a Atény.Aténčania sa od Sparťanov veľmi líšili. Jedným z ich prvých vládcov bol muž menom Drakón. Podľa obyvateľov Atén boli Sparťania brutálni, ale Drakónove zákony boli takmer rovnako kruté. Drakón spísal prvý trestný aténsky zákonník a previnilci boli bezmála za každý priestupok popravení. Podľa jeho zákonov:

• si mohol človek urobiť osobného otroka z toho, kto mu dlhoval peniaze;
• krádež jablka alebo hlávky kapusty sa trestala smrťou;
• ľudia, ktorí boli uznaní vinnými zo zaháľania, boli popravení.

Drakón pritom údajne povedal: „Áno, je to nespravodlivé. Za malé aj veľké zločiny je rovnaký trest. Kiež by som dokázal vymyslieť za vážne zločiny trest horší ako smrť.“ O Drakónových zákonoch sa hovorilo, že neboli písané atramentom, ale krvou. Podľa iných Grékov boli Drakónove zákony lepšie ako nijaké zákony. S tým by samozrejme nesúhlasili tí, ktorých nechal Drakón popraviť.

Profesor Bělina objasnil poslucháčom Detskej...
Profesor Bělina objasnil poslucháčom Detskej univerzity históriu justície

Caesar a čistota

Okrem toho sa v staroveku často snažili, aby trest zodpovedal zločinu – podľa zásady oko za oko, zub za zub. Napríklad Rimania sa snažili, aby trest pripomínal spáchaný zločin. Keď chytili pytliaka, ktorý v cudzom lese ulovil srnca, zašili ho do kože tohto srnca a pustili na slobodu. Potom za ním poslali lovecké psy. Tie si mysleli, že je to srnec a pytliaka roztrhali na kusy. Takže žiak, ktorý hodí po učiteľovi papierovú guľôčku, by mal za trest zjesť knihu, a to bez kečupu a horčice. Okrem vyberania daní a trestania za správanie, ktoré spoločnosť považuje za neprijateľné, štát prostredníctvom zákonov upravuje mnoho ďalších vecí. Tak napríklad už Julius Caesar nechal schváliť potrebné zákony pre obyvateľov nových miest stavaných v Rímskej ríši, podľa ktorých:

• nikto nesmel priniesť do mesta mŕtveho človeka a na území
mesta ho spáliť alebo pochovať;
• vo vzdialenosti do 800 metrov od mesta sa nesmelo stavať
nijaké krematórium.

Caesar chcel, aby jeho verní stúpenci žili v mestách s nádhernými budovami a čistým vzduchom.

Aká spoločnost, taká interpretácia

Zákony sa samozrejme v jednotlivých historických obdobiach vyvíjajú a menia. V modernej spoločnosti zákony upravujú aj sociálne práva, ako je napríklad právo na prácu, právo na hmotné zabezpečenie osôb, ktoré nemôžu pracovať, právo na hmotnú pomoc od štátu v zložitých sociálnych situáciách a podobne.

Naopak, keby staroveký vládca počul o práve na prácu, bez zaváhania a bez rozpakov by tomu rozumel tak, že sa tým myslí jeho právo na cudziu prácu. A nemenej pravdepodobné je, že by rímsky otrok pojmu právo na prácu porozumel tak, že ide o cudzie právo na prácu pre neho. Ešte na konci 19. storočia bolo v Rakúsku dôvodom okamžitého zrušenia pracovného pomeru okrem iného aj to, ak bol zamestnanec postihnutý chorobou „škaredou alebo zlou“, pod čím boli myslené infekčné choroby.

Detský parlament

V demokratických krajinách zákony schvaľuje parlament. So zaujímavou myšlienkou prišiel v Českej republike Senát Parlamentu, ktorý začal od konca minulého storočia organizovať schôdze detského parlamentu. Detský parlament koná podľa upraveného rokovacieho poriadku Parlamentu a prijíma uznesenia podobne ako skutočný Parlament. Detský parlament sa zaoberá aj mnohými závažnými témami, ako napríklad ekológia, doprava, ale predovšetkým sa zameriava na problémy detí a mládeže. Napríklad prijal tézu o tom, čo by mal a akým spôsobom upravovať zákon o mládeži. Zaoberal sa aj problematikou detí a mládeže v médiách, záujmovou aktivitou aj tým, čo deti chcú, aby sa v tomto novom tisícročí zmenilo.

Zo školských aktivít požadujú deti napríklad vytvorenie priaznivej atmosféry v škole a zlepšenie komunikácie medzi žiakmi a učiteľmi, rešpektovanie práva detí na vlastný názor vo vyučovaní, právo vyjadrovať sa k obsahu vyučovania a jeho organizácii, žiadajú učiť deti vyslovovať svoj názor a načúvať druhým a v neposlednom rade zákonom zaručiť možnosť detí na vytvorenie školskej rady detí.

Za najzávažnejší problém deti považujú, že šikanovanie v škole aj mimo školy sa väčšinou nerieši, že je málo chápajúcich učiteľov, prevládajú učitelia v dôchodkovom veku a je nedostatok mladých učiteľov. Medzi nimi prevláda typ učiteľa, ktorý vedie k tomu, že sa škola chápe ako boj a nie ako spolupráca. Vo vyučovaní prevažuje skôr obyčajné podávanie informácií bez väčšej diskusie o problémoch, školské poriadky spravidla iba striktne zakazujú bez toho, aby rešpektovali práva detí – napríklad zriadenie školských rád detí.

Médiá, internet a iné

Na médiách deťom najviac prekáža, že informácie v rozhlase aj v televízii nie sú vždy kompletné, občas sú zavádzajúce, niektoré médiá šíria takmer poplašné správy, vo voľnom čase deti často sledujú televízny program a namiesto toho by sa mohli venovať záujmovej činnosti, ktorá by však musela byť finančne podporovaná štátom alebo obcami. Popoludní televízie ponúkajú stupídne seriály, ale zaujímavé dokumentárne programy vysielajú spravidla vo večerných a nočných hodinách. V médiách je veľa násilia a vulgárnych výrazov, na internete sú ľubovoľné informácie dostupné bez obmedzenia veku.

Deti by chceli zlepšiť aj podmienky na športové vyžitie, a to najmä v netradičných športoch, ako je napríklad in–line, scateing, fl orbal, vytvoriť viac cyklotrás a bežeckých trás vo veľkých mestách, sprístupniť fi nančne náročnejšie športy väčšinovému okruhu detí.
Detský parlament sa svojimi názormi snaží ovplyvniť nás dospelých (a predovšetkým poslancov a senátorov Parlamentu). Deti prichádzajú aj s podnetmi na zmenu zákonov a zároveň sa učia rokovať ako v „dospeláckom“ Parlamente, diskutovať o svojich názoroch, hlasovať o záveroch rokovania a prijímať z neho uznesenia. Z uvedeného prehľadu o tom, čo by u nás deti chceli alebo v čom vidia problémy, čo sa im nepáči, si môžete urobiť názor sami.

Prof. JUDr. Miroslav Bělina, CSc. (1950)

Vyštudoval Právnickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Postupne získal hodnosť doktora práv, vedeckú hodnosť kandidáta vied, stal sa docentom a napokon aj profesorom v odbore pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia. V roku 1983 absolvoval postgraduál na London School Economics and Politic Science. V súčasnosti pracuje ako vedúci Katedry pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, je tiež spoločníkom Advokátskej kancelárie Kříž a Bělina. Je členom správneho výboru Medzinárodnej spoločnosti pre pracovné právo a právo sociálneho zabezpečenia, Českej spoločnosti pre pracovné právo a právo sociálneho zabezpečenia (momentálne jej predsedá), je členom Legislatívnej rady vlády ČR a vedeckej rady PF UK, členom redakčnej rady AUC Iuridica a členom predsedníctva Rozhodovacieho súdu pri Hospodárskej komore ČR a Agrárnej komore ČR. Napísal celý rad učebníc, desiatky monografií a stovky článkov a odborných statí (vrátane publikácií v zahraničí) z oblasti pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia.

Miroslav Bělina
Miroslav Bělina
DUK 2008 obálka
DUK 2008 obálka

Článok vznikol na základe prednášky uskutočnenej v rámci projektu Detská univerzita Komenského. Vydavateľstvo PEREX z každého ukončeného ročníka vydáva zborník vo forme pestro ilustrovanej knižky sumarizujúcej obsah prednášok z daného ročníka. Knižka z prvého ročníka (2003) je už vypredaná, vydania z ročníkov 2004, 2005, 2006, 2007 a 2008 si môžete objednať za cenu 5€ (151 Sk) + poštovné na tel. čísle 02/4959 6270 od 8. do 14. hodiny, alebo emailom na adrese predplatne@pravda.sk.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk