Prečo je počítač po škole?

Prvý počítač som videl v práci u môjho otca pred štyridsiatimi rokmi. Volal sa Ural 2 a zaberal štyri miestnosti. Stál milióny korún. Teraz sú všade ? riadia autá, mikrovlnky, mobilné telefóny, fotografické prístroje. Dnes chce riadiť roboty, rakety, svetelné križovatky, chceme chatovať, mať webové stránky, sťahovať MP3 nahrávky, chceme sa hrať a chceme sa učiť. Tie prvé obrie počítače z toho nevedeli takmer nič. Profesor Seymour Papert z americkej univerzity MIT sníval o fantastických možnostiach, ktoré nám počítače ponúkajú na učenie sa. Z jednej jeho knihy si požičiam príklad: Predstavme si, že by si pred dvesto rokmi zorganizovali výlet do budúcnosti – našich čias – lekári. Asi by sa cítili úplne stratení!

03.08.2005 00:00
počítač - ruky na klávesnici
ilustračné foto
debata

Hádam by ani nevedeli, kto je lekár a kde je pacient, na čo slúžia všetky tie prístroje a zariadenia, čo sa to vlastne pri modernej operácii odohráva. A predstavme si, že by rovnaký výlet pred 200 rokmi absolvovali učitelia. Tí by zrejme v našich časoch stratení neboli. Veď škola sa zmenila tak málo. Vpredu stojí učiteľ. Očakáva sa, že všetko vie. Pomáhajú mu v tom osnovy, učebnice, triedna kniha, zvonec… Škola sa zmenila len veľmi málo. Pokračujme v učiteľskom výlete.

Učiteľov z minulosti pozvú žiaci po škole k sebe domov. A teraz príde prekvapenie. V mnohých domácnostiach uvidia naši predkovia počítače. Deti často doma riešia náročné úlohy, hrajú sa ťažké strategické hry, vyhľadávajú hudbu, objednávajú si lístky na koncert.

Prečo je po škole?

Prečo doma áno a v škole nie? Prečo je počítač po škole? Prečo je skôr v klube, v krúžku? Prečo nie je v každej triede a na každej školskej chodbe? Samozrejme, že počítače už dnes nájdeme v každej škole. Ich využitie zatiaľ však nie je také, o akom snívame. Prečoten zápal, nasadenie a nadšenie z „hry doma“ nedokážeme preniesť aj do školy? Počítač nám dovoľuje riešiť projekty so skupinami žiakov. Riešiť úlohy, ktoré nemajú jediný správny výsledok a ich riešenie si vyžaduje znalosti a skúsenosti z matematiky, dejepisu, informatiky, slovenského jazyka… Úlohy, ktorých riešenia môžu okrem iného aj dobre vyzerať, môžu sa „hýbať“, môžu „hrať“, môžu sa farebne vytlačiť a zverejniť – v škole alebo pre všetkých na internete. V školách existuje zaujímavý predmet – informatika. Na našej fakulte sa pripravujú budúci učitelia informatiky, preto už veľa rokov premýšľame, čo by vlastne mali vedieť, čo by mali so žiakmi robiť v škole, čo je dôležité. Naučili sme sa, že nijaký učiteľ informatiky nie je – a nemôže byť – vševed. Ocitne sa aj v situácii, keď musí povedať: Neviem, skúsme na to prísť spolu. Riešime problémy, ktoré nepatria iba do informatiky, ale presahujú do výtvarnej, hudobnej,do fyziky, dejepisu…

Kultúra používania alebo kultúra porozumenia

Čoraz viac zariadení okolo nás je „zatvorenými škatuľkami“, do ktorých nevidíme a nemusíme vidieť. Môžeme ich iba používať. Ak sa pokazia, vymeníme ich. Vieme, prečo ich potrebujeme a ako ich máme použiť. Nevieme však, prečo fungujú práve tak, ako fungujú. Oproti kultúre používania stojí kultúra porozumenia. A s čím sa báda a skúma lepšie, ako s počítačom? Odborníci skúmajú, aké nástroje pre počítač vytvoriť, aby nám uľahčili takéto objavovanie. Sú to napríklad programovacie jazyky a prostredia vhodné na učenie a učenie sa. Niekedy sa hovorí, že takýto nástroj pre žiakov a mladých ľudí musí mať „nízky prah a vysoký strop“. To znamená, že ten, kto vstupuje po prvý raz, by sa nemal potknúť. A ten, kto už je dnu, by mal mať obrovský priestor na skúmanie a tvorivosť. Aj my sme vytvorili niekoľko takých nástrojov a možno ich poznáte z vašich škôl – Comenius Logo, Imagine a LogoMotion. Uvediem príklad: Na prvom obrázku vidíme farebnú digitálnu fotografiu. Ak sa pozrieme na obrázok „pod ikroskopom“ (napr. pomocou programu LogoMotion),zis­tíme, že obrázok tváre, zlatá reťaz, okuliare pozostávajú z tisícov malých farebných bodov.

Farebná fotografia v tomto prípade obsahuje viac ako 10?tisíc rôznych farieb! Ľahko teda môžeme urobiť takýto pokus: Malého robotíka(v Imagine sa mu hovorí korytnačka) naučíme, aby skočil na ľubovoľnú bodku obrázka, „namočil“ si pero do farbytejto bodky a nakreslil tu malú machuľku. Takéto skoky nech zopakuje veľa ráz. Ak sú machuľky veľké (obrázok v strede), fotografia sa zmení takmer na nepoznanie. Ak sú malé, fotografia sa zmení na impresionistický obraz! A to je veľmi zaujímavý poznatok. Aj keď podobné „triky“ s fotografiami robia rôzne profesionálne počítačové programy, tento sme si vymysleli a vyskúšali sami! A to jevzácne, pretože iba vlastný pokus prináša skutočné porozumenie.

Profesor Seymour Papert vymyslel programovací jazyk Logo. Naučil nás, že počítač nepatrí iba dospelým, ale aj deťom. Nové nástroje na skúmanie Predstava, že počítač slúži ako nástroj na testovanie, je nesprávna. Rovnako nesprávne je vnímanie počítača ako moderného písacieho stroja. Nie počítače menia náš život a školu. Sú iba nástrojom, ktorý potrebujeme, aby sme dokázali riadiť zložitý výskum, merať údaje v riekach a pod povrchom zeme, riadiť výrobu a liečiť ľudí, viac sa spolu stretávať a rozprávať (napríklad mobilnými telefónmi alebo cez internet). Sú nástrojom, ktorý nám pomáha skúmať a poznávať. Úlohou školy nie je naučiť nás pracovať s počítačom, ale pracovať s počítačom tak, aby sme sa lepšie a ľahšie mohli učiť, aby sme veciam mohli rozumieť.

Takéto zábavné programy vyvíjajú študenti našej fakulty. Je to stavebnica „živých prvkov“, z ktorých si mladší žiaci môžu postaviť rôzne hýbadlá a skúmať ich správanie. Nemyslime si, že iba informatika, fyzika či „poškolská zábava“ dovoľujú, aby nám počítače pomohli skúmať, objavovať a učiť sa. Dobre vymyslený program nám môže pomôcť skúmať stavbu slova, slovné druhy, stavbu vety, spodobovanie… a mnohé ďalšie javy a vzťahy v slovenčine, dejepise, prírodopise či v cudzom jazyku. Verte mi, že v škole neexistuje jediný predmet, ktorý by nemal ako využiť nové technológie.

Poslucháči DUK 2005 počas prednášky Ivana Kalaša. Foto: Roman Benický
Ivan Kalaš, vedecký a výskumný pracovník Poslucháči DUK 2005 počas prednášky Ivana Kalaša.

Dobrý program je ako živá a múdra učebnica – „múdry papier“, s ktorým sa môžeme „rozprávať“, na ktorom môžeme objavovať, z ktorého vyskakujú obrázky, texty, zvuky a melódie ako súčiastky, ktoré môžeme opäť skladať a pretvárať. Nemusí nás hodnotiť či testovať. Počítač je štetec, klavír a nástenka Voľakedy sme s počítačmi vedeli iba počítať zložité vzorce. Neskôr prišli vedci na to, že sa dá viac: kresliť, písať, hrať hudba, skladať, skúmať a prerábať, fotiť, vytvárať pohyb… Svoj výtvor môžeme vytlačiť, vložiť do príbehu na obrazovke alebo uverejniť na webe. A múdry učiteľ vie, že počítač nie je namiesto štetca, je iba ďalším fantastickým štetcom. Nie e namiesto klavíra, je iba ďalším hudobným nástrojom, ktorý o krok priblíži hudbu všetkým deťom. Nie je namiesto nástenky, je iba ďalšou nástenkou, ktorou môžeme o sebe povedať všetkým deťom na svete.

Počítač je nápad a pokus

Vo svete sa diskutuje, aká má byť matematika, ktorú sa učíme v škole. Pre niektorých je ťažká, niektorých teší, iní ju nemajú radi. Matematika nás učí premýšľať, riešiť problémy, uvažovať o súvislostiach. Už niekoľko rokov spolupracujeme s profesorom Richardom Nossom z londýnskej univerzity. Podľa neho je počítač klavírom matematiky. Počítač môžeme použiť ako hudobný nástroj, ktorý nám pomôže „zahrať“ matematiku, „vidieť ju a cítiť“, akoby chytiť jej pojmy do ruky.

V tomto prostredí môžu žiaci objavovať, čo sú zlomky. Môžu použiť rôzne spôsoby ich vyjadrenia, môžu určiť, ako medzi sebou závisia. Pri riešení úloh si môžu z ponuky vyberať pomôcky, aby porovnali rôzne zlomky, pozreli sa na ne rôznymi spôsobmi, pozorovali, ako sa menia hodnoty a závislosti.

Na záver

Počítače nesmú byť po škole. Práve naopak ? musia byť všade tam, kde nám pomáhajú učiť sa. V škole, doma, múzeu, knižnici, klube. Počítače nám dovoľujú splniť to, o čom snívali múdri učitelia a vzdelanci už dávno. Škola nás nemusí naučiť všetko, ale musí nás naučiť premýšľať, riešiť, hodnotiť, vyhľadávať, skúmať, rozprávať sa a počúvať druhých.

Počítače nám pomáhajú objavovať a vytvárať svoje vlastné poznanie. Dovoľujú nám stať sa zodpovednými za vlastné vzdelanie. Komunikovať na diaľku, učiť sa spolu s druhými, akoby chytiť do ruky to, čo sa predtým nedalo, skúmať vzťahy, objavovať súvislosti. Dovoľujú nám premýšľať o tom, čo už vieme a čo sa chceme naučiť ďalej. Dovoľujú nám byť zodpovednými riešiteľmi problémov a slobodnými občanmi. Vyjadriť sa a vnímať vyjadrenia iných, byť lepší a ľudskejší. Zabávať sa a spoznávať svet. Je úžasné žiť v 21. storočí.

Ktorá otázka vás nútila k zamysleniu?

Z čoho bol vyrobený prvý PC?

Doc. RNDr. Ivan Kalaš, PhD. (1957)

Študoval informatiku na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Venoval sa výskumu umelej inteligencie, čoskoro však v jeho odborných záujmoch prevážilo zameranie na vývoj počítačových prostredí na podporu poznávacieho procesu od predškolského veku až po strednú školu. Spolu s kolegami založil katedru vyučovania informatiky, ktorá sa venuje príprave budúcich učiteľov informatiky, základom informatiky a programovacím jazykom, ako aj výskumu v oblasti počítačových nástrojov pre deti. Prednášal v Brazílii, Veľkej Británii, USA, Poľsku, Maďarsku, Dánsku, Bulharsku, Číne, Grécku,Francúzsku, Portugalsku a ďalších krajinách, v roku 2000 pôsobil na univerzite v Londýne. Je spoluautorom knižných publikácií, ktoré sa venujú rozvoju logického a algoritmického myslenia detí a žiakov. Viaceré z týchto kníh boli publikované v zahraničí. Je spoluautorom úspešných počítačových prostredí pre deti, ako Cirkus šaša Tomáša, Comenius Logo, Imagine a LogoMotion. Reprezentuje Slovensko vo výbore pre vzdelávanie medzinárodnej federácie IFIP. Je koordinátorom v sieti excelencie Kaleidoscope 6. Rámcového programu.

Ivan Kalaš, vedecký a výskumný pracovník
Ivan Kalaš, vedecký a výskumný pracovník
DUK 2008 obálka
DUK 2008 obálka DUK 2008 obálka

Článok vznikol na základe prednášky uskutočnenej v rámci projektu Detská univerzita Komenského. Vydavateľstvo PEREX z každého ukončeného ročníka vydáva zborník vo forme pestro ilustrovanej knižky sumarizujúcej obsah prednášok z daného ročníka. Knižka z prvého ročníka (2003) je už vypredaná, vydania z ročníkov 2004, 2005, 2006, 2007 a 2008 si môžete objednať za cenu 5€ (151 Sk) + poštovné na tel. čísle 02/4959 6270 od 8. do 14. hodiny, alebo emailom na adrese predplatne@pravda.sk.

debata chyba