Prečo je sucho a prečo sú povodne?

24.07.2009 00:00
Ilustračné foto
Ilustračné foto Autor:

"Chcela by som podať iný pohľad na to, čo počujete o klíme v rádiu a vidíte v televízii, aby ste sa nad tým zamysleli," otvorila už štvrtú prednášku Detskej univerzity Pavla Pekárová. "Dúfam, že sa mnohí z vás budú chcieť stať po mojej prednáške hydrológmi. Tí musia ovládať matematiku, astronómiu, históriu či cudzie jazyky," začala o tom, čo je hydrológia. Hydrológia je veda zaoberajúca sa vodou na Zemi vo všetkých skupenstvách. Skúma zákonitosti časového a priestorového rozdelenia a obehu vody na Zemi, čiže hydrologický cyklus.

Bez vody nie je život

Prvé ľudské civilizácie sa usadili tam, kde bola voda. Napríklad pri rieke Níl v Egypte, od ktorej sú všetci ľudia závislí. Egypťania každý rok čakali na povodeň, ktorá bola pre nich požehnaním. Už v starom Egypte vedeli veľmi dobre merať hladinu Nílu a zhodnotiť stav povodne. Faraónovi úradníci pozorne sledovali, pokiaľ voda dosiahla a akú úrodu môžu očakávať. Podľa výšky povodne sa stanovovali v Egypte dane.

Videozáznam z prednášky

Autor: T-Com – www.detskauniverzita.sk

Prvú vodnú bilanciu vytvoril Pier Perrault ešte v roku 1650. Zrážky a vodné stavy riek sa začali presne merať až začiatkom devätnásteho storočia. Súčasní hydrológovia vypracovali štúdiu na rok 2020, ktorej výsledky sú alarmujúce. Podľa nej denne zomrie 40-tisíc ľudí na nekvalitnú vodu alebo jej nedostatok. V roku 2020 sa očakáva, že až 40 percent obyvateľov Zeme bude žiť v oblastiach, kde budú zásoby vody katastrofálne níz­ke.

Doba strieda dobu

Život na Zemi sa vytvoril preto, lebo len na tejto planéte slnečnej sústavy sa nachádza voda v tekutom stave, keďže Zem je v takej vzdialenosti od Slnka, ktorá to umožňuje. Na Zemi sa voda okrem kvapalného skupenstva nachádza aj v tuhom a plynnom skupenstve. Čím ďalej je planéta od Slnka, tým je jej teplota nižšia. Množstvo vody na Zemi je konštantné, čiže sa nemení. Neuteká nám napríklad do vesmíru. Mení sa len miesto, kde sa nachádza, a jej skupenstvo. Skupenstvo a výskyt vody sa menia v dennom, ročnom, ale aj vo viacročných cykloch.

Keďže zemská os je naklonená, pri jej rotácii okolo Slnka dochádza k ročnému cyklu. Najvyššie zrážky na severnej pologuli sú v máji, júni, júli a auguste, na južnej je to naopak. Prietoky v riekach sa menia tiež počas roka. Napríklad u nás v Tatrách najviac vody riekami odteká v máji – keď sa topí sneh – a najmenej koncom leta a v zime. Potrebovali by sme, aby bol odtok riek počas celého roka konštantný, aby nebol nedostatok vody, ale ani prebytok. To však nejde. Teplotu medzi studenými pólmi a teplými rovníkovými oblasťami na Zemi vyrovnáva termohalinná (tepelno-soľná) cirkulácia. Je to obrovský oceánsky prúd vody, ktorého obeh trvá tak 20 až 30rokov. Rýchlosť oceánskych prúdov pozoruje Curtis Ebbesmeyer.

Pavla Pekárová pri zapisovaní...
Pavla Pekárová pri zapisovaní "známok". Autor: Michal Šebeňa

V roku 1992 loď z Hongkongu do Severnej Ameriky prevážala hračky. Jeden kontajner s vyše 28-tisíc detskými hračkami – kačičkami, rybičkami a žabkami sa vysypal do Tichého oceánu. Kačičky sa podľa prúdov krútili a plávali smerom, ktorým ich ťahalo. Curtis vypísal odmenu za každú hračku, ktorú mu pošlú ľudia späť. Napríklad jednej kačičke trvalo až pätnásť rokov, kým preplávala z Tichého oceánu na pobrežie Škótska. Geológovia našli v hlbších vrstvách zeme zvyšky morských živočíchov tam, kde dnes už nežijú. Napríklad na Sahare sa nachádzajú kosti krokodílov, slonov a nosorožcov. Z toho vyplýva, že na Sahare boli kedysi rieky. Takto vieme, že aj na Slovensku bolo kedysi more. Na Zemi sa ľadové doby striedajú s medziľadovými dobami. Pred 13-tisíc rokmi sa skončila posledná ľadová doba. Vedci nevedia presne, prečo sa tieto obdobia striedajú. Už v roku 1941 srbský matematik Milankovič vyslovil predpoklad, že všetko závisí od zmien dráhy Zeme pri jej pohybe okolo Slnka a od mien naklonenia zemskej osi. Dnes sa táto jeho hypotéza už všeobecne uznáva.

Kolobeh vody

Vo svetovom oceáne máme až 97 percent vody, ktorá je slaná, zvyšok tvorí sladká voda. Voda z oceána sa vyparuje pôsobením Slnka. Tvoria sa oblaky, ktoré vietor presúva nad pevninu, a tie prinesú vlahu vo forme dažďa alebo snehu. Približne tretina vody odtečie do mora, tretina sa vyparí a tretina vsiakne do zeme. Tomuto hovoríme veľký hydrologický cyklus. Až 92 percent zrážok príde na Slovensko od morí (z Atlantického oceánu, zo Severného mora a Stredozemného mo­ra).

V dlhodobom priemere dopadne ročne na Slovensku 750 milimetrov vody na štvorcový meter, na horách však aj viac ako dva metre. Rozloženie zrážok na Slovensku je rôzne. Na Slovensku je dnes v prevádzke 680 zrážkomerných staníc Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu (SHMÚ), kde pozorovatelia každý deň o siedmej ráno merajú zrážky. Dnes sú už v prevádzke aj automatické zrážkomery. Ročné zrážkové úhrny sa menia a vzniká tak striedanie vlhkých a suchých období. V rokoch 1983 až 1995 bolo na Slovensku mimoriadne suché obdobie. Od roku 1996 sa vyskytuje v strednej Európe obdobie mokrejšie, poznačené častým výskytom povodní. Na Slovensku je 413 vodomerných staníc SHMÚ. V týchto kedysi každý deň pozorovateľ meral hladinu vody na vodomernej late, dnes už sú v staniciach namontované automatické merače. K výške hladiny vody treba vedieť prietok – množstvo vody, ktoré v stanici preteká za jednu sekundu. Ten sa meria vrtuľkou, takzvaným hydrometrickým krídlom. Hydrometrovanie sa musí robiť pravidelne pri rôznych vodných stavoch.

Množstvo vody v slovenských tokoch koncom minulého storočia pomaly kleslo. Na juhu krajiny výrazne, v strede mierne a na severe Slovenska k poklesu nedochádza. Pokles vody v riekach bol zaznamenaný aj v celej juhovýchodnej Európe. Kde sa však táto voda nachádza, keď množstvo vody na Zemi je konštantné? Jednoducho, keď sú prietoky na Dunaji nízke, a u nás prevláda viacročné suché obdobie, tak sú vysoké prietoky napríklad na rieke Neva v Rusku a naopak. Dochádza k viacročným cyklickým zmenám.

Prečo sú povodne? 

Prednáška o hydrológii sa rovnako ako iné...
Prednáška o hydrológii sa rovnako ako iné tešila záujmu detí. Autor: Michal Šebeňa

Povodne môžu vzniknúť na jar z topenia sa snehu alebo v lete z extrémnych zrážok. Poznáme ešte povodne zvláštne, ktoré vznikajú napríklad upchatím mosta alebo pretrhnutím hrádze vodného diela. Najdlhšie pozorovania prietokov na Slovensku pochádzajú z Dunaja zo stanice Bratislava. Už v roku 1876 bol vybudovaný merný profil na Dunaji v Bratislave, ale prvé merania sa vykonávali ešte v roku 1821. Za obdobie meraní sa na Dunaji v Bratislave vyskytli štyri povodne, keď bol prietok nad 10-tisíc kubíkov vody, a to v rokoch 1897, 1899, 1954 a 2002. Nebezpečnou povodňou bola aj povodeň v roku 1965, keď pršalo celé leto. Dunajom prešlo v tomto roku viacero menších vĺn, z ktorých najväčšia sa dostala len po 9-tisíc kubíkov. Vplyvom dlhého podmáčania hrádzí však došlo k ich pretrhnutiu pri Patinciach. Z rakúskych značiek po povodniach sú známe aj staršie povodne na Dunaji. Najväčšia známa je z roku 1501, pri ktorej sa prietok vody odhaduje až na 14-tisíc kubických metrov. Najstaršia známa povodeň na Váhu a na východe Slovenska bola v roku 1813. V roku 1913 prišli veľké povodne tiež. Preto sa na Slovensku hovorieva „Trinásť, Pán Boh pri nás“.

Povodniam sa zabrániť nedá, zabrániť sa dá povodňovým škodám. Vyše 50 percent domov na Slovensku je postavených v záplavových oblastiach pri riekach. Tieto miesta aj 60 rokov nemusia byť zaplavené a je možné tam pokojne bývať. Ale v jedno leto môže dôjsť k zaplaveniu týchto domov. Aj preto je potrebné poistiť svoj majetok alebo investovať do zvyšovania hrádzí, ktoré prebieha teraz napríklad v Bratislave na Dunaji. Ak by sa hrádza pretrhla, celá okolitá oblasť by sa zaplavila. Prirodzené by bolo, aby si Dunaj hľadal svoju vlastnú cestu, ale my ho umelo držíme v jeho koryte. V minulosti Dunaj po každej väčšej povodni zmenil koryto. Ak dôjde k povodniam, nie je to neprirodzené, pretože k tomu dochádzalo aj v minulosti.

Na Slovensku sme v posledných rokoch mali šťastie, pretože v roku 2002 sa vypršalo v Rakúsku a Čechách a minulý rok na Ukrajine nad riekou Dnester, pričom o severné Slovensko sa zrážky len mierne obtreli. Povodne sú prirodzeným prírodným úkazom, patria do našich klimatických pomerov a nedokážeme im zabrániť. Každý si musí zvážiť, či si postaví dom v záplavových oblastiach, alebo poistí svoj majetok a bude počítať s tým, že ho niekedy možno zasiahne povodeň.

Prečo sú suchá?

Suchá môžu byť tak ako povodne rôzne. Meteorologické sucho nastane, ak dlhšie obdobie (aspoň tridsať dní) neprší. Hydrologické, ak je málo vody v riekach. O poľnohospodárskom suchu hovoríme, ak je pôda suchá a praská, a o socio-ekonomickom vtedy, ak nie je úroda. Meteorologické sucho spôsobuje vznik lesných požiarov.

Veľmi suchými rokmi na Slovensku boli rok 2003, keď v Hurbanove 59 dníza sebou nepršalo, rok 1881, keď nepršalo 58 dní, a rok 1947, keď bola krajina až 83 dní bez zrážok. Bol to najsuchší rok za obdobie meraní, keď nebola žiadna úroda.

Našťastie sa sucho na celej Zemi nevyskytuje naraz, a ak u nás nie je v dôsledku sucha úroda, v iných regiónoch to tak nie je. Okolo roku 2012 očakávame na Slovensku opäť suchšie roky, preto by bolo potrebné budovať na horných tokoch riek nádrže a znovu dať do prevádzky závlahové systémy.

RNDr. Pavla Pekárová, CSc.

sa narodila sa 7. októbra 1957 v Senici. Vyštudovala Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Komenského v Bratislave.
Od roku 1982 pracuje v Ústave hydrológie SAV. Zúčastnila sa na študijných pobytoch v Českej republike, Belgicku, Spojených štátoch amerických, Nemecku i Bulharsku.
Je autorkou štyroch monografií a viac ako 30 časopiseckých publikácií. V roku 1998 bola zvolená za predsedníčku Vedeckej rady Ústavu hydrológie.
V rokoch 1999 až 2000 vykonávala funkciu zástupcu riaditeľa Ústavu hydrológie SAV pre vedu.
Získala cenu SAV za rok 2004 v oblasti spolupráce s vysokými školami.

RNDr. Pavla Pekárová, CSc.
RNDr. Pavla Pekárová, CSc.
DUK 2008 obálka
DUK 2008 obálka

Článok vznikol na základe prednášky uskutočnenej v rámci projektu Detská univerzita Komenského. Vydavateľstvo PEREX z každého ukončeného ročníka vydáva zborník vo forme pestro ilustrovanej knižky sumarizujúcej obsah prednášok z daného ročníka. Knižka z prvého ročníka (2003) je už vypredaná, vydania z ročníkov 2004, 2005, 2006, 2007 a 2008 si môžete objednať za cenu 5€ (151 Sk) + poštovné na tel. čísle 02/4959 6270 od 8. do 14. hodiny, alebo emailom na adrese predplatne@pravda.sk.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk