Chlapec alebo dievča
Dva zo 46 chromozómov sú špeciálne. Nazývajú sa chromozómy X a Y a
závisí od nich, či sa zo zárodku vyvinie chlapec alebo dievča. Ak od matky
dostane chromozóm X a od otca chromozóm Y, stane sa z neho chlapec. Ak od
oboch rodičov dostane chromozóm X, vyvinie sa z neho dievča.
Rozličné charakteristiky
To, ako vyzeráš, závisí od tvojich génov. Od rodičov neraz dostaneš
trocha odlišné verzie (alely) toho istého génu. Niektoré alely sú
dominantné – ich vplyv sa prejaví bez ohľadu na to, aká je druhá alela.
Iné sú recesívne, to znamená, že ich vplyv sa v prítomnosti dominantnej
alely neprejaví. Ak môžeš takto ohnúť palec, máš dve recesívne alely
príslušného génu.
Farbosleposť
Ak na jednom z týchto obrázkov nevidíš číslo 5, si farboslepý na
červenú a zelenú farbu. Ľudia trpiaci touto poruchou nevedia rozlišovať
farby. Príčinou je gén, ktorý pochádza od matky a prejavuje sa najmä
u mužov.
Odovzdávanie génov
Farba očí je príkladom toho, ako sa gény odovzdávajú z generácie na generáciu. Ak má otec dve recesívne alely pre modrú farbu a matka dve dominantné alely pre hnedú farbu, dcéra bude mať hnedé oči, lebo dostala dominantnú alelu pre hnedú farbu dúhovky.
FÍHA!
Ľudská bunka obsahuje asi 23 000 génov, teda nie oveľa viac ako
bunka myši!
Genetika alebo prostredie
Náš výzor a správanie neovplyvňujú iba gény. Úlohu pri nich hrajú aj
výchova, vplyv prostredia či životný štýl. Zápasníci sumo nemajú gény
pre tučnotu. Priberajú, lebo dodržiavajú svojský životný štýl –
jedia množstvo zmesi čankonabe, bohatej na bielkoviny, navyše popri cvičení
veľa spia.
Ľudský genóm
Na začiatku si bol zhluk buniek, ktoré obsahovali genetické pokyny potrebné na to, aby z teba vyrástla jedinečná bytosť. Každá z asi 100 biliónov buniek v tvojom tele obsahuje kópie genómu – kódovaných informácií uložených v dvoch súboroch 23 chromozómov, ktoré si dostal od rodičov a ktoré riadia vývin tvojho tela.
Projekt ľudského genómu
Genóm sa skladá z molekúl DNA. Každá z nich pripomína skrútený
rebrík, ktorého priečkami sú dusíkaté bázy. Existujú štyri rozličné
typy dusíkatých báz. Poradie, v ktorom nasledujú v DNA, predstavuje
kódované inštrukcie (gény), vďaka ktorým sme ľudia. V roku 1990 vedci
spustili Projekt ľudského genómu, ktorého cieľom bolo zmapovať poradie
dusíkatých báz vo všetkých génoch. Podarilo sa im to v roku 2003.
Sekvenovanie DNA
Dekódovať ľudský genóm znamená rozlúštiť ho bázu za bázou. Tento proces je známy ako sekvenovanie.
Vedci najskôr „rozsekajú“ DNA na kratšie fragmenty, potom ich v závislosti od ich hmotnosti oddelia.
Vzniknú tak prúžky, aké vidíš na obrázku.
Dusíkatá báza (A, T, C či G) na konci každého fragmentu sa farebne označí chemikáliou.
Zafarbené prúžky potom „prečíta“ počítač a vytvorí sled písmen.
Génové čipy
Lekári dnes vedia preskenovať DNA a vyhľadať v nej tisíce rozličných
génov, úsekov DNA, ktoré riadia fungovanie tela. Používajú na to biočipy.
Obsahujú tisíce DNA senzorov a pomáhajú predpovedať, s akou
pravdepodobnosťou budeš trpieť rozličnými chorobami.
DNA profilácia
S výnimkou jednovaječných dvojčiat majú všetci ľudia trocha odlišný genóm. Ak teda zločinec zanechá na mieste činu krv, sliny či vlasy, podľa DNA, ktorú tieto biologické materiály obsahujú, ho možno identifikovať. Vedci zo vzorky vyextrahujú DNA a vytvoria jedinečný profil. Potom ho porovnajú s profilmi. Vidíš, ktorý podozrivý má profil zodpovedajúci vzorke z miesta činu?
Genetická identita
Jedného dňa možno všetci budeme musieť nosiť takýto občiansky preukaz s genetickými informáciami. Je na ňom odtlačok prsta, osobné údaje v podobe čiarového kódu, zakódovaný vzor dúhovky nositeľa a informácie o genóme obsiahnuté v podobe osobitného elektronického čipu. Takéto informácie by sa dali sfalšovať či poprieť len veľmi ťažko. Ľudí by potom bolo možné identifikovať rýchlejšie a presnejšie.
FÍHA!
Gény, vďaka ktorým si tým, kým si, tvoria iba tri percentá
tvojej DNA.
Pestovanie DNA
Táto robotická ruka drží tácku s kolóniami baktérií, ktoré sa
používajú na „pestovanie“ DNA. Baktérie malé množstvá DNA zmnožia,
aby jej bolo dosť na vedeckú analýzu.
Biočipový sken
Na biočip s tisícmi senzorov sa prenesie vzorka DNA od človeka. Potom sa
preskenuje, aby sa zistilo, či obsahuje zhodujúce sa úseky.
