Prečo sa niečo patrí a niečo nepatrí?

16.08.2010 16:32
etiketa, správanie, slušnosť, úcta, bozk, ruka,...
Podávanie rúk a pozdravenie si tiež vyžadujú nejaké zásady. Autor:

Spoločenské správanie uplatňujeme denne a ako ukazujú dejiny, jeho rešpektovanie je nevyhnutné pri vzájomnom porozumení a vytváraní pozitívnych medziľudských vzťahov. Prijímame ho a dodržiavame napriek tomu, že si to nevyžaduje nijaký zákon. Je výsledkom vzájomného dohovoru medzi všetkými, že budú medzi sebou čo najlepšie vychádzať.

Treba si však uvedomiť, že dobré správanie začína človek u seba. Mohli by sme namietať, že keď sme sami, môžeme si robiť, čo sa nám zachce, nikto nám nebude diktovať, ako sa máme správať, sme slobodní, ibaže za nás rozhoduje naša hlboká ľudská podstata. Najmä vo vysokých štátnych kruhoch sa žiadna recepcia či spoločenské stretnutia nemôžu ponechať na náhodu, pretože slušné spoločenské správanie, etiketa, protokol sa nesmú porušiť z nijakých dôvodov.

Naučiť sa, pochopiť a používať pravidlá slušnosti prirodzene a spontánne, žiť medzi druhými, aby sme nikoho neobmedzovali, je základ slušného spoločenského správania a ľudskej existencie.

Čo je spoločenské správanie?

Spoločenské správanie je spôsob, ako sa ľudia a vlády medzi sebou pri vzájomných kontaktoch správajú. Slušnosť je vrodená vlastnosť chcieť sa správať tak, aby medzi ľuďmi nedochádzalo ku konfliktom. Zdvorilosť znamená úmyselné obmedzovanie vlastného individualizmu a egoizmu, ktoré predpokladá dobrovoľné podriaďovanie sa pravidlám spoločenského života.

Nevyhnutná je schopnosť empatie, teda vedieť sa vcítiť do pocitov iného človeka, ale aj spoločenský takt. Je vrodený, dá sa rozvíjať výchovou a sebavýchovou a umožňuje jedincovi uplatňovať slušnosť, zdvorilosť a etiketu v každodennom živote tak, aby spoločnosť tieto prejavy vnímala pozitívne a akceptovala ich.
Imidž predstavuje signály, ktoré každý človek vysiela do svojho okolia. Ak sú pozitívne prijímané, zanechávajú dobrý dojem a osoba si vytvára v spoločnosti pevné miesto. Zaraďujeme sem prejav temperamentu, estetického cítenia, úcty k ľuďom a okoliu, ku kultúrnym a duchovným hodnotám, verbálnu a neverbálnu komunikáciu.

Etika je veda, ktorá skúma zákonitosti spoločenského správania, vzťahov ľudí, čo sa patrí a nepatrí, učí vnímať zodpovednosť, slobodu, spolupatričnosť. Spoločenská etiketa je súbor platných pravidiel spoločenského správania a požiadaviek na prejavy zdvorilosti.

V médiách sa často používa pojem diplomatický protokol Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súhrn medzinárodných noriem, špeciálne vypracovaných alebo tradíciou prijatých pravidiel a zvyklostí, ktorými sa v Slovenskej republike po formálnej stránke riadi styk oficiálnych predstaviteľov.

Aká je história spoločenského správania?

Súčasné obdobie je charakteristické informatizáciou, globalizáciou a migráciou obyvateľstva, čo významne určuje spoločenské správanie. Európske krajiny majú spoločné základy jednotnej kurtoáznej spoločnosti (vybrané správanie). Grécka civilizácia nám priniesla prispôsobivosť a zmysel pre proporcie, rímska pre hierarchiu.

Stredovek a renesancia postavili ženu do stredu svetáckeho života a zaviedli k nim ohľaduplnosť a úctu. V 17. a 18. storočí bol vzorom pre celú Európu francúzsky kráľovský dvor. Revolúcia priniesla otvorenosť a spontánnosť medzi ľuďmi. Cisár Napoleon čiastočne obnovil „dobrú spoločnosť“, ale 1. svetová vojna spôsobila posun vo vývoji, došlo k miešaniu rôznych vrstiev vojakov v hrôzach a utrpení, čo determinovalo vytvorenie kódexu spoločenského správania na zdravších základoch, ktoré platia dodnes.

Sociálna komunikácia

Základom spoločenského správania je sociálna komunikácia, ktorú v základe rozdeľujeme na verbálnu (7 percent), neverbálnu (55 percent) a paralingvistiku (38 percent). Historickú prioritu má neverbálna komunikácia, ktorú opísal vo svojej evolučnej teórii Charles Darwin. Naznačuje kvalitu vzájomných vzťahov a skutočný citový stav. Je determinovaná sociálnym a kultúrnym kontextom, má svoju gramatiku. Základnými druhmi neverbálnej komunikácie sú proxemika, posturika, kinezika, gestika, haptika, mimika, pohľady, chronemika, vzhľad a úprava.

Proxemika je odovzdávanie informácií vzdialenosťou od inej osoby. Američan Edward Hall opísal štyri pásma vzdialenosti medzi ľuďmi. Intímna zóna, do ktorej si púšťame len veľmi blízke osoby, je 45 centimetrov. Osobná zóna, do ktorej patria priatelia a spolupracovníci, je do 120 centimetrov. Sociálna, do ktorej radíme šéfa, podriadených či formálne rokovania, je 360 centimetrov a verejná v prípade prednášok či štátnych prejavov je 6 metrov.

Docentka Petronela Lauková prednáša o...
Docentka Petronela Lauková prednáša o spoločenskom správaní sa. Autor: Ivan Majerský

Posturika je oznamovanie fyzickým postojom, naše telo vysiela rôzne signály. Známe sú napríklad bariéry z rúk a nôh (prekrížené ruky a nohy), ktoré signalizujú uzavretosť a neprístupnosť osoby. V spoločenskom kontakte je dôležité vedieť dešifrovať rozhovor otvorený a uzavretý, kedy je skupina ochotná prijať alebo neprijať ďalšieho člena do dialógu. Napríklad, ženy musia vstať, keď im predstavujú staršiu ženu alebo keď sú predstavované staršej žene. Sedieť ostávajú, keď im predstavujú muža, ale vstanú, ak je veľmi starý, duchovný či významný činiteľ. Vždy je potrebné predstaviť muža žene a mladšiu osobu staršej.

Kinezika je odovzdávanie informácií mimovoľnými pohybmi rúk, nôh a celého tela. Súvisí s temperamentom či krajinou. Významnú úlohu v etikete zohráva spôsob podania rúk, keď si všímame vzhľad ruky či silu stisku. Podávanie rúk a pozdravenie si tiež vyžadujú nejaké zásady.

Muž musí pozdraviť ženu ako prvý, ale nesmie jej prvý podať ruku, rovnako ani staršiemu a menej dôležitejšiemu mužovi, ako je on sám. Musí odpovedať na pozdrav svojich rovesníkov a podáva im ruku prvý. Žena musí pozdraviť staršiu alebo významnejšiu ženu, ako je ona, ale musí vyčkať, kým jej tá podá ruku, taktiež pri vysoko postavených mužoch.

Žena prvá podá ruku rovesníčkam a menej významným ako je ona. Pri medzinárodných stretnutiach je vhodné ovládať špecifiká etikety príslušnej krajiny. Napríklad vo Veľkej Británii pri predstavovaní si prvý a posledný raz podávate ruky, pri opakovanom stretnutí už nie. V Grécku nepodávame ruku s roztiahnutými prstami, pretože to symbolizuje nešťastie.

Gestikou, teda pohybmi rúk možno vyjadriť 700-tisíc významov. Posunková reč obsahuje len 700 základných slov, z čoho jasne vyplýva hendikep sluchovo postihnutých. Odporúča sa používať gestá striedmo, nie strnulo, aby plynulo dopĺňali verbálnu komunikáciu.

Haptika je odovzdávanie informácií dotykom. Poznáme základné formy objatie a podanie ruky alebo bozk na ruku, ktorý zaviedli v 16. storočí v Španielsku. Nedostatok dotyku spôsobuje dotykový hlad a psychickú depriváciu, najmä u malých detí, ktoré sú dlhodobo hospitalizované alebo zanedbávané.

Dôležitou súčasťou je aj mimika. V tvári je možné opísať 7 základných citov, a to šťastie, strach, smútok, prekvapenie, záujem, zlosť a spokojnosť. Najvýznamnejšiu úlohu v odovzdávaní informácií mimickými svalmi tváre zohráva úsmev, ktorý má antiagresívnu, komunikačnú a dominantnú funkciu.

Aj naše oblečenie, vzhľad a úprava majú ochrannú, estetickú a reprezentatívnu funkciu. V etikete je zvlášť dôležité dodržiavanie pravidiel pri oblečení, doplnkoch, ale aj pri úprave zovňajška a hygiene tela.
Chronemikou (ponímanie času) odovzdávame informáciu druhej osobe, čo si o nej myslíme, nakoľko sme dochvíľni pri stretnutí.

Čo je verbálna komunikácia?

Odovzdávanie informácií rečou je vývojovo najvyššia a najvyspelejšia forma komunikácie. Najpresnejšie vyjadruje to, čo chceme odovzdať, ale má menšiu schopnosť vyjadrovať emócie. Zohráva dôležitú úlohu najmä pri oslovovaní, písomnom styku a telefonovaní. Napríklad, oslovujeme vždy titulom alebo menom, ak si nie sme istí.

Rozhovor pri spoločenských stretnutiach má taktiež pravidlá, ktorými sa musíme riadiť. Vyhýbame sa politike, náboženstvu, sexu, opatrne používame vtipy a striedmo humor, neklebetíme, nehovoríme bez rozmyslu a nepoužívame anglicizmy a takzvaný name dropper, teda časté spomínanie mien slávnych. Pri pozvaniach musíme rešpektovať časový faktor, rodinné pohostenie môžeme oznámiť aj v ten deň, ale slávnostný obed týždeň vopred a rešpektovať poverčivých, ktorí veria napríklad na piatok trinásteho. Po pozvaní je potrebné okamžite odpovedať a každé pozvanie musíme do dvoch mesiacov oplatiť.

Aká je etiketa na verejnosti?

Na ulici, ak nedopatrením do niekoho strčíme, ospravedlníme sa slovami ospravedlňte ma, prepáčte mi, ale nie ospravedlňujem sa. Dámam prenechávame časť chodníka bližšie k domom. Ak nás nechá automobilista prejsť, kývneme hlavou na poďakovanie. Pri kráčaní s dáždnikom ho drží v ruke muž.

V meste sú nevhodné šortky a plavky. Nepískame a neukazujeme na ľudí prstom. V MHD a v taxíku si musíme uvedomiť, že u stresovaných a unavených ľudí sa pravidlá slušnosti strácajú. Vždy treba ponúknuť miesto tomu, kto ho potrebuje viac ako vy. Malé deti si kladieme na kolená, nie na sedadlo vedľa nás. Nečítame cez plece a uvoľňujeme východ. V taxíku muž musí ponúknuť žene miesto z pravej strany auta, bližšie k chodníku.

Kostol a sakrálna budova si vyžadujú ticho, nerobíme prudké gestá, dodržiavame pravidlá pri oblečení, pri vstupe musíme mať dlhé nohavice, zahalené ramená, u žien pokrývku hlavy a nefajčíme. Kino, divadlo, koncert má taktiež isté odlišnosti v etikete, ktoré je potrebné rešpektovať. Presnosť v kine nie je povinnosť, pri neskoršom príchode je potrebné sa zohnúť a ospravedlniť, nešuchotať papierikmi. Divadlo a koncert si vyžaduje presnosť a opakovaný aplauz alebo standing ovation. Povinným, najmä pri premiérach, je pre pánov večerný oblek a dlhé večerné šaty pre dámy.

Pravidlá spoločenského správania by sme mohli zhrnúť do troch základných slov – pozorovať, počúvať, pochopiť. Všetko ostatné prichádza samo, pretože je to apel na náš zdravý rozum. Uplatnenie citu, prívetivosti, zdvorilosti, tolerancie, úcty k sebe a druhým sú taje, aby sa spoločenské správanie nestalo ťaživým prinútením, ale dverami otvorenými do života.

Doc. PhDr. Petronela Lauková, PhD.

Narodila sa v Nitre. V roku 1989 skončila odbor pedagogika – starostlivosť o chorých na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1989 do 1990 pracovala ako interná ašpirantka na FiF UK v Bratislave na katedre pedagogiky. Od 2002 pôsobí na UK ako odborná asistentka. V roku 2007 sa vrátila na FiF UK na katedru andragogiky, kde vyučuje komunikáciu a didaktiku vo vzdelávaní dospelých. Externe pôsobí na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, kde sa venuje komunikácii v zdravotníctve. V novembri 2009 získala titul docentka v odbore verejné zdravotníctvo.

Petronela Lauková
Petronela Lauková
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk