Čo je mozog?
Ľudský organizmus riadi nesmierne vzácna štruktúra, ktorá sa nazýva mozog. Je umiestnený v dutine lebečnej a má obrovskú kapacitu a veľa schopností. Človek využíva približne jednu tretinu kapacity svojich mozgových schopností. Ľudský mozog ako taký tvorí tzv. mozgová kôra, ktorá je povrchovou vrstvou mozgu. Je to tzv. šedá hmota, v ktorej sa koncentrujú všetky základné nervové bunky. Je to ako šupka na jabĺčku. Potom je vnútro mozgu, ktoré väčšinou tvorí biela hmota s vláknami, ktoré prenášajú informácie z mozgovej kôry. Ďalej sú tu mozgové komory, ktoré obsahujú tekutinu – mozgovomiechový mok. Mozog a miecha v ňom plávajú. Mozog tvoria dve veľké hemisféry, mozgové pologule. Ďalej pokračujú do tzv. mozgového kmeňa, ktorý tvorí medzimozog – Varolov most – predĺžená miecha a mozoček. Ľudský mozog pokračuje z dutiny lebečnej ako miecha v kanáli, ktorý vytvárajú stavce chrbtice. Z miechy potom vystupujú nervové vlákna, ktoré majú veľmi dôležitú úlohu. Všetky informácie z mozgu a miechy, z tzv. centrálnych alebo ústredných štruktúr, prenášajú do celého organizmu, najmä však do horných a dolných končatín, ktorými pohybujú.
Ako funguje nervový systém a ako ovládame svaly?
Aby sme jasne pochopili, akým spôsobom vzniká bolesť a prečo nás niečo bolí, musíme najprv vysvetliť základné princípy činnosti nervového systému. Mozog a miecha sú štruktúry, ktoré dirigujú činnosť všetkých ľudských orgánov, lebo všetko v živote sa deje pomocou tzv. reflexov. Ako sme už povedali, ak priložíme ruku k horúcemu predmetu, tak ju ihneď odtiahneme, a to nielen preto, že je horúci. V ruke, tak ako aj v mnohých ďalších orgánoch, v ústnej dutine, vo výstelke žalúdka, v celej koži, všade máme nervové zakončenia, ktoré dotykom (napríklad horúceho predmetu) dostanú impulz, vznikne elektrický vzruch, ktorý sa pomocou nervových vlákien šíri do miechy. Nervové vlákno tu predstavuje istý informačný telefónny kábel alebo elektrický drôt vedúci vzruch či nervovú informáciu, nervový podnet veľmi rýchlym spôsobom smerom do miechy. Tu vstúpi do „povrázka“ (miechy), ktorý je umiestnený v miechovom kanáli, a informácia, dovedená nervovým vláknom z kože, zo žalúdka, zo zhybov a z iných orgánov sa prenáša ďalšími vlákenkami, ktoré idú do mozgu. Časť z nich sa priamo v mieche napojí na ďalšie vlákna, ktoré idú potom späť iným nervovým vláknom do svalu a ten reaguje na prichádzajúci vzruch pohybom. Človek má niekoľko sto svalov a každý sval má svoju funkciu. Sval nemôže pracovať autonómne, sám, len preto, že existuje. Do každého svalu vedie nervové vlákno a po príchode impulzu z miechy do svalu cez toto nervové vlákno dôjde k chemickým a elektrickým procesom a sval reaguje prudkou zmenou svojej dĺžky – a človek odtiahne ruku, ktorou sa dotkol horúceho predmetu.
Ako vznikajú reflexy?
Celý náš život prebieha prostredníctvom reflexného oblúka. Reflexný oblúk má päť dôležitých častí: miesto podráždenia, kde sú nervové zakončenia, to je tzv. receptor, tu pocítime dotyk, teplo alebo bolesť, ďalej dostredivú dráhu, ktorá ide do miechy, to je druhá časť reflexného oblúka, treťou časťou je centrum, ktoré tvorí miecha, pričom súčasne časť vlákien ide do mozgu, aby aj ten bol informovaný. Ďalšia časť vlákien sa vracia pomocou tzv. odstredivej dráhy – štvrtej časti reflexného oblúka – smerom k výkonnému orgánu, ktorým je sval, tzv. efektor, teda piata časť reflexného oblúka. Ten na príslušný impulz, šíriaci sa obrovskou rýchlosťou cez receptor, dostredivú dráhu, centrum, odstredivú dráhu a efektor, vedie k výkonu určitého pohybu, ktorý má obranný charakter. Jedným z ďalších príkladov fungovania reflexného oblúka je tzv. fotoreakcia, ktorá vznikne, ak zasvietime do oka cez otvor v jeho strede, ktorý nazývame zrenička. Svetlo dopadá cez receptor, ktorým sú početné čapíky a tyčinky vnútri oka, vytvárajúce potom nervové vlákno, vzruch letí do mozgu, tu sa väčšia časť informácie prepína na odstredivú dráhu, ktorú predstavuje ďalší z nervov, vzruch a informácia letia k svalu, ktorý na základe osvietenia zrenice spôsobí jeho prudké stiahnutie, teda zúženie zrenice, aby chránil oko pred prudkým svetlom a aby človek lepšie videl. Keby zrenica zostala rozšírená pri prudkom osvite, zrak by sa nezaostril a nevedeli by sme napríklad čítať. Tak isto – reflexným oblúkom – zabezpečujeme naše stravovanie, činnosť vnútorných orgánov, čiže všetko, čo sa v nás deje, čo sa vykonáva reflexným oblúkom. Aby sme si uvedomili, čo je princípom činnosti nervového systému, musíme ovládať aj jeho štruktúru.
Ako pracuje nervová bunka?
Základnou bunkou je tzv. nervová bunka. Má telo, z ktorého vychádzajú početné výbežky, vlákna. Jedno z nich je dlhé, volá sa neurit. Všetky ostatné, ktorých je veľmi veľa, sa volajú dendrity. Spájajú sa a stretajú s neuritmi ďalších buniek, takisto neurit sa stretá s dendritmi ďalších buniek, takže vzniká obrovská nervová sieť. Takých buniek máme niekoľko miliónov. Nervové bunky teda vytvárajú nervovú sieť a tie vytvárajú potom jednotlivé nervové vlákna. Sú rôzne typy nervových vlákien, ktoré sú zakončené v koži, v zhyboch, vo výstelke ústnej dutiny, vo výstelke žalúdka. Preto nás bolí trhanie zuba, preto nás bolí hrdlo, keď je zapálené, lebo sú v ňom veľmi citlivé zakončenia nervových vlákien a tie majú rôznu činnosť. Niektoré vlákna vedú len dotyk: napríklad keď mamička pohladí dieťa, dieťa cíti, že sa ho niekto dotkol, vie identifikovať, teda určiť kvalitu dotyku. Iné vlákna vedú špeciálne len teplo, ďalšie vedú len chladné podnety, niektoré vlákna vedú len informácie o vznikajúcej bolesti.To sú práve tie, ktoré sú zodpovedné za to, že pocítime bolesť.
Bolesť ako signál
Bolesť je síce veľmi nepríjemný pocit, ale súčasne je to významný obranný mechanizmus, ktorý nás chráni, aby sme si nenarobili viac škody ako osohu. To znamená, ak sa ocitneme v situácii, ktorá spôsobí vznik bolesti, napríklad si popálime ruku, tak nervový systém zabezpečí, že končatinu rýchlo odtiahneme, pretože sme dostali informáciu o poškodení, a tak predídeme vzniku ďalších škôd. Tým, že sme ruku odtiahli včas a nenechali sme ju na horúcom telese dlhšie, spôsobili sme si podstatne menšiu škodu. Nervové vlákno tu teda slúži ako hlavný informátor. Inštrukciou prostredníctvom reflexného oblúka vedie k činnosti, ktorou sa zachránime pred vážnym poškodením.
Ktorá otázka bola najvtipnejšia?
Otázka: „Ujo profesor, prečo bolí mamičku hlava, keď je otecko večer opitý?“
Odpoveď: „Mamičku bolí hlava preto, že sa jej pri rozčúlení rozšíria cievy v mozgu, ale neboj sa, otecka potom bolí hlava na druhý deň.“
Ktorá otázka vás viedla k zamysleniu?
Otázka: „Ujo profesor, prečo nepremietate v projekcii 3D?“
Odpoveď: „Môj zlatý, budúca prednáška bude prednesená i s projekciou 3D.“ Poznámka prednášajúceho: svedčí to o modernom myslení 8? až 13?ročných detí, ktoré zrejme navštevujú filmové predstavenia s trojdimenzionálnou projekciou.
Na ktorú otázku ste nevedeli odpovedať, ktorá vás prekvapila?
Otázka: „Ujo profesor, koľko kilometrov nervov sa vmestí do špendlíkovej hlavičky?“
Odpoveď: „Priznám sa, že som to ešte nikdy nemeral, a preto na túto otázku neviem jednoznačne odpovedať.“
Prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD. (2. 5. 1941)
Štúdium medicíny na Lekárskej fakulte Univerzty Komenského v Bratislave ukončil roku 1964. V roku 1991 sa stal profesorom a prednostom 1. Neurologickej kliniky vo Fakultnej nemocnici v Bratislave. Je hlavným odborníkom Slovenskej republiky v odbore neurológie, členom Rady ministra zdravotníctva Slovenskej republiky. Ako prvý od roku 1968 zaviedol v Československu ultrazvukovú diagnostiku v neurológii. V súčasnosti je dekanom Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, čestným predsedom Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej Republike a členom Rady vlády pre národnostné a etnické menšiny.
Článok vznikol na základe prednášky uskutočnenej v rámci projektu Detská univerzita Komenského. Vydavateľstvo PEREX z každého ukončeného ročníka vydáva zborník vo forme pestro ilustrovanej knižky sumarizujúcej obsah prednášok z daného ročníka. Knižka z prvého ročníka (2003) je už vypredaná, vydania z ročníkov 2004, 2005, 2006, 2007 a 2008 si môžete objednať za cenu 5€ (151 Sk) + poštovné na tel. čísle 02/4959 6270 od 8. do 14. hodiny, alebo emailom na adrese predplatne@pravda.sk.