Prečo sa nám sníva?

22.08.2004 00:00
spánok - budík
ilustračné foto

Ľudská duša je v mnohom veľmi zložitá a neexistujú dvaja ľudia na tomto svete, ktorí by mali rovnaké myslenie, správanie či cítenie. Snívame nielen v noci, ale aj cez deň s otvorenými očami. O tom, že sa staneme olympijskými víťazmi, kráľovnami krásy, slávnymi vedcami, že niekoho zachránime z horiaceho domu alebo sa na nás konečne usmeje dievča, ktoré sa nám páči. Rodičom a učiteľom sa síce často podarí nás za to zahanbiť, ale kdesi vnútri cítime, že snívať je dôležité. Takže cez deň aj v noci snívame preto, že to potrebujeme, že je to pre nás niečím dôležité. Prečo snívame v spánku, veď spánok je na to, aby sme si poriadne oddýchli a zotavili sa z celodennej driny v škole aj doma? Naše duševné pochody fungujú v dvoch programoch – vedomom a nevedomom. Vedomé je to, na čo práve myslíme, čo robíme, čo cítime pri hre, na čo si vieme spomenúť. Keď však zaspíme, naše vedomie sa stráca, ale duševné procesy idú ďalej.

Tak ako sa nezastaví počas spánku naše dýchanie a činnosť srdca, neprestane fungovať ani náš mozog a jeho prejav – duševná činnosť. Len funguje v inom programe – v tom nevedomom. Sú psychológovia, a nie je ich málo, ktorí si myslia, že práve táto nevedomá časť našej psychiky je pre život najrozhodujúcejšia.

Sníva v noci každý človek a ako často?

Náš spánok prebieha v cykloch, z ktorých má každý asi 1,5 hodiny. Zistili to vedci, ktorí počas spánku merali elektrickú aktivitu mozgu prístrojom EEG. Počas každého cyklu sa objaví fáza, keď je náš mozog zvlášť aktívny, hoci telo a jeho funkcie sú v hlbokom pokoji. Navonok sa prejavuje len tým, že vidíme, ako sa spiacemu človeku pod zavretými viečkami rýchlo pohybujú očné buľvy. Túto fázu preto nazvali REM (z anglického rapid eye movement). Ak spiaceho človeka zobudíme v tejto REM fáze, takmer vždy si spomenie na sen, ktorý práve prebiehal. Dieťa vo veku 10 až 12 rokov spí asi tak 9 hodín, a to znamená, že v noci chodíte do kina tak 5 až 6 ráz. A pre psychológov a dúfam, že aj pre vás, je dôležité, že ten film je vždy o vás. Predstavte si, aké úžasné filmové ateliéry nosíme v hlave, že dokážu za jednu noc vytvoriť toľko filmov a vždy nás obsadia do hlavnej úlohy. Aj keď je pravda, že niekedy nás zamaskujú na nepoznanie.

Ak niekto povie, že nesníva, alebo si sny nepamätá, znamená to väčšinou, že na ne chce zabudnúť, neprikladá im nijakú dôležitosť, pokladá ich za nezmyselné. Je to vlastne dosť smutné, keď človek to, čo zažíva každú noc, to, o čom sníva, pokladá za nezmyselné či za nedôležité. Dokonca aj zvieratá snívajú. Ak ste pozorovali svojho spiaceho psa, ako kňučí a hrabe labkami, iste práve sníval. Len neviete, či váš kokeršpaniel práve naháňa zajaca alebo uniká pred zlým vlčiakom. O obsahu svojho sna nám totiž nevie porozprávať.

Poslucháči DUK počas prednášky prof....
Poslucháči DUK počas prednášky prof. Heretíka Autor: Ivan Majerský

Prečo sú sny bláznivé?

To, čo zažívame cez deň, čo je vedomé, môžeme prirovnať k filmu z každodenného života dieťaťa. Ráno vstane, možno si umyje zuby, po raňajkách ide do školy, popoludní sa učí a hrá, večer ide spať, možno zažilo dosť veselého, možno dosť smutného, niečo bolo nové, niečo dobre pozná. Často je to nuda. V noci sa to zmení – naše filmy sú zrazu science?fiction alebo mystery, alebo ako keď sa v novej počítačovej hre dostávame do levelov, o ktorých sme netušili, že nás môžu čakať. Taká je filmová práca nášho nevedomia. Používa rýchly strih, v okamihu sa vieme presunúť z jedného miesta na druhé.

Známi ľudia môžu byť takí zmenení, že pod maskou votrelca nespoznávame triedneho učiteľa, vo veľkom medveďovi otca a hlodavce, ktoré behajú po izbe, sú možno naši súrodenci. Problém je v tom, že každý z nás je veľmi originálny scenárista a režisér, ale na otázku, čo tým filmom „chceme povedať“, nevieme odpovedať. Sú, samozrejme, aj sny, ktoré nepramenia len z hlbín nášho nevedomia. Aj v spánku reagujeme ráno na zvuk tečúcej vody a sníva sa nám o potoku, ak nám vytŕča spod teplej periny noha, snívame o kráčaní po snehu alebo ak sme hladní, môžeme sa v sne napchávať. Predsa sú však najzaujímavejšie ťažko pochopiteľné sny.

Majú sny nejaký zmysel?

Zo starovekého Egypta, Mezopotámie, Grécka sa zachovali snáre, ktoré odpovedajú na otázku, čo ktorý prvok sna znamená. Veľkí vládcovia si vydržiavali vlastných vykladačov, lebo verili, že im bohovia v snoch posielajú dôležité posolstvá o tom, čo ich čaká, čo majú v budúcnosti robiť. Alexander Veľký si dal pred veľkou bitkou najprv vyložiť svoj sen kňazovi až potom zaútočil. Našťastie pre Alexandra aj jeho vykladača tú bitku vyhral. Odvtedy, čo asi pred 150 rokmi vznikla psychológia, hľadáme význam obsahu snov v nás samých. Presne v roku 1900 vyšla kniha Výklad snov od Sigmunda Freuda (lekár, ktorý žil a pracoval vo Viedni). Bol to Freud, ktorý povedal, že „sny sú kráľovská cesta do nevedomia“, že pomocou nich sa dozvieme dôležité veci o našom nevedomí. Povedal tiež, že obsahom snov sú naše nesplnené želania.

Podobne ako pri dennom snení aj v noci snívame o tom, čo by sme chceli. V noci však snívame aj o veciach, o ktorých ani netušíme, neuvedomujeme si, že po nich túžime. Najmä preto, že často to nie sú veci, ktoré sa slušia a patria. Freuda kritizovali najmä preto, že si myslel, že dospelí ľudia snívajú hlavne o sexe. V každom prípade však snívame o našich skrytých túžbach a neodhalených možnostiach, o veciach nedoriešených a nedokončených. Sú známe príklady, že matematik v sne uvidel vzorec, ktorý cez deň nedokázal vyriešiť, a hudobný skladateľ počul konečne tú správnu melódiu pre jeho symfóniu.

Prečo máme zlé sny?

Všetci to poznáme – v sne nás naháňa netvor, nohy nám drevenejú, už?už nás ide dolapiť a vtedy sa s výkrikom a celí spotení prebúdzame. Po prebudení si hovoríme: „Uf, ako dobre, že to bol len sen, čo najrýchlejšie naň zabudnúť.“ Väčšinou sa nám to aj podarí. Čo sa však nestane? Na ďalšiu noc alebo o mesiac tá istá naháňačka, ten istý netvor, tá istá hrôza. A pravdepodobne sa nám tento alebo podobný sen bude opakovať, kým sa niečo v našom živote nezmení, niečo neurobíme. Otázkou je, čo sa práve v našom živote deje, čo alebo kto nás prenasleduje, čoho sa bojíme, a najmä – čo túžime zmeniť. Aby to nebolo príliš jednoduché, môžeme si položiť aj otázku: Čo je dobré na tom netvorovi? Netúžime často my sami byť netvorom, ktorý naháňa strach, a nielen tým dobrým dieťaťom, čo splní rodičom a učiteľom všetko, čo im na očiach vidí?

Prečo v snoch lietame?

Sny o lietaní sú časté u detí aj dospelých. Na správny výklad sna potrebujeme sedieť, aké city spiaci človek prežíva. Je to vzrušujúci, radostný pocit? Vtedy ide v sne o prekonanie zemskej príťažlivosti, zbavenia sa toho, čo nás drží pri zemi, obmedzuje, zažiť niečo úplne nové, originálne, povznášajúce. Máme pri tom strach? Možno práve pre naše snívanie nevidíme, čo dôležité sa deje okolo nás. Strach nás sťahuje späť na zem. Bez znalosti o tom, čo človek pri snení prežil, má samotný obsah malý význam. Aj sny o padaní môžu byť zábava ako pri bungee?jumpingu alebo znakom toho, že zrazu strácame pôdu pod nohami. Ak za mnou príde známy a povie: "Vieš včera sa mi snívalo, že som stúpil do… do výkalu.

Čo to znamená?" Pravdu povediac, neviem mu povedať, či ho čaká šťastie a má si okamžite kúpiť žreb, alebo sa mu bude v budúcnosti lepiť niečo smradľavé na podrážku. Ak by som však toho človeka dobre poznal, jeho minulosť aj súčasný život a poznal by som aj veľa jeho snov, možno by sme spolu prišli na to, v čom bolo posolstvo tohto sna, čo mu jeho nevedomie odkazuje. Moji klienti a pacienti si vedú zápisky (niektorí ich volajú senníky, iní nočníky), kde si zapisujú sny. A rozoberáme ich spolu s ich každodennými ťažkosťami a bolesťami, a tak hľadáme cestu k riešeniu ich problémov. Ak sa teda zaujímate o svoj duševný život, môžem vám len odporúčať:

• zapisujte si svoje sny, možno ich pochopíte až neskôr, ale stojí to zato

• nájdite si niekoho, s kým sa môžete o svojich snoch rozprávať

• ak počúvate niekoho sen, nezabudnite sa ho opýtať, aké mal pritom pocity? Čo mu len odkazuje pre jeho prítomnosť a budúcnosť? Možno sa váš život so snami nestane lepší, nebudete sa ani lepšie učiť, ale stane sa zaujímavejší. Už len preto, že máte také úžasné a zaujímavé sny!

1. Ktorá otázka bola najvtipnejšia?

Snívajú zvieratá aj dospelí?

2. Ktorá otázka vás nútila k zamysleniu?

Ponúkam nie otázku, ale jeden feedback od detského poslucháča – „zaujímavé, ale málo obrázkov“. Ide naozaj už o vizuálnu generáciu, kde sa váha slova znižuje proti obrazu.

3. Na ktorú otázku ste nevedeli odpovedať, ktorá vás prekvapila?

Sníva sa mi, že hrám v NHL, myslíte, že sa skutočne môžem stať hráčom v NHL?

Prof. PhDr. Anton Heretík, CSc. (1950)

Volám sa Anton Heretík, pre kamarátov Anty. Mám 54 rokov, manželku, ktorá je architektka, a teraz sa venuje keramike. Moji dvaja synovia sú už dospelí. Starší je psychológ ako ja, mladší je architekt ako jeho mama. Obaja však vo voľnom čase hrajú v rockových kapelách, na čo sa ich rodičia nikdy nezmohli. Členom mojej rodiny je aj pes Artuš a kocúr Zuzo. Jedia spolu z jednej misky a spia v našej posteli. Po skončení štúdií som pracoval ako psychológ na psychiatrickej klinike. Bola to úžasná skúsenosť, naučila ma poznaniu, akí sú ľudia rôzni, aj vo svojich ťažkostiach. Posledných 20 rokov učím na vysokej škole psychológiu. Robím to najmä z „upírskych“ dôvodov – medzi mladými ľuďmi sa pomalšie starne. Vo voľnom čase som športový rybár – to znamená, že nikdy nič nechytím. Čítam všetko, čo mi príde pod ruku, píšem básničky a hrám futbal s kamarátmi mojich synov.

prof. Heretik
prof. Heretik
DUK 2008 obálka
DUK 2008 obálka

Článok vznikol na základe prednášky uskutočnenej v rámci projektu Detská univerzita Komenského. Vydavateľstvo PEREX z každého ukončeného ročníka vydáva zborník vo forme pestro ilustrovanej knižky sumarizujúcej obsah prednášok z daného ročníka. Knižka z prvého ročníka (2003) je už vypredaná, vydania z ročníkov 2004, 2005, 2006, 2007 a 2008 si môžete objednať za cenu 5€ (151 Sk) + poštovné na tel. čísle 02/4959 6270 od 8. do 14. hodiny, alebo emailom na adrese predplatne@pravda.sk.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk