Srdce pumpuje krv cez cievny systém v dĺžke takmer 100-tisíc kilometrov Fungovanie organizmu závisí od nepretržitého prísunu krvi s kyslíkom a živinami do tkanív tela. Krv prúdi v uzavretom cievnom systéme. Jeho celková dĺžka vrátane najtenších vlásočníc je impozantná a dosahuje u dospelého človeka asi 100?tisíc kilometrov. Súčasne tento systém zabezpečuje aj odvádzanie nepotrebných splodín – kysličníka uhličitého (CO2) do pľúc, iných toxických produktov látkovej výmeny do obličiek a pečene, rozvádzanie hormónov k cieľovým orgánom a tiež účasť na regulácii telesnej teploty. Centrálnym orgánom cievneho systému je srdce, ktoré zabezpečuje pumpovaním krvi nepretržitý krvný obeh. Cievny systém a srdce vytvárajú preto jednotný funkčný celok – srdcovo?cievny (kardiovaskulárny) systém. Prerušenie prívodu krvi do mozgu na niekoľko sekúnd vedie k strate vedomia. Ak mozog zostáva bez krvného zásobenia niekoľko minút, nezvratne odumiera.
Srdce ako päsť
Srdce dospelého človeka je o málo väčšie ako zovretá mužská päsť, váži 200 – 425 gramov a vôbec nemá „srdiečkovitý“ tvar. Podobá sa skôr šišatej hruške, ktorá je zavesená na „stopke“ veľkých ciev, ktoré z neho smerom nahor odstupujú. Je umiestnené medzi pľúcnymi krídlami približne v strede hrudníka za hrudnou kosťou. Jeho o niečo väčšia časť presahuje hrudnú kosť doľava.
V hrudníku je uložené v ochrannom obale, ktorý tvorí blana nazývaná osrdcovník (perikard). Srdce je dutý sval uspôsobený na prečerpávanie krvi. Srdcový sval – tzv. myokard – je najmohutnejší v stene ľavej komory, ktorá za normálnych okolnosti dosahuje hrúbku 1 cm. Úlohou masívneho myokardu ľavej komory je vypudiť čo najväčší objem krvi pod veľkým tlakom do tela. Ľavá komora je hlavným „ťažným motorom“, ktorý určuje výkon srdca. Dospelé srdce prepumpuje denne takmer 8?tisíc litrov krvi. Samotný srdcový sval však nevie získavať kyslík a živiny z krvi pretekajúcej jeho dutinami, ale je úplné závislý od prísunu krvi osobitnými, tzv. vencovými (koronárnymi) tepnami.
Foto: Ivan Majerský
Náhle zlyhanie krvného zásobenia ľavej komory v dôsledku „upchatia“ jednej z koronárnych tepien je príčinou srdcového infarktu, pri ktorom časť srdcového svalu odumiera. Často tak zapríčiní smrť. Srdce pracuje bez prestávky. Jeho činnosť podlieha zložitým reguláciám, pozorne vníma potreby nášho tela a odráža aj spomínané intenzívne city. Zrýchľuje sa pri telesnej námahe, horúčke či vysokej teplote okolia, ale aj pri nervozite, strachu alebo vzplanutí citov. Spomaľuje sa po jedle, v pokoji či v spánku.
Trať má tvar osmičky
Srdce je dvojité čerpadlo, ktoré nasáva odkysličenú krv z celého tela, aby ju prečerpalo cez pľúca s cieľom opätovného okysličenia a súčasne ju pumpovalo do tela ku každej bunke organizmu. Schematicky má krvný obeh človeka tvar číslice 8, pričom srdce je v mieste, kde sa slučky križujú. Jedna slučka „osmičky“ predstavuje pľúcny krvný obeh, kde odkysličená krv prúdi zo srdca do pľúc a vracia sa okysličená späť, druhá slučka zodpovedá obehu do zvyšku tela (tzv. systémový obeh). Tok krvi v kardiovaskulárnom systéme je za normálnych okolností vždy jednosmerný, a preto musí byť srdce vybavené chlopňami. Sú to vlastne dômyselné ventily, ktoré bránia spätnému toku krvi. Dve chlopne oddeľujú tie dutiny srdca, do ktorých krv priteká – tzv. predsiene, – od dutín, z ktorých sa krv vypudzuje a ktoré sa nazývajú komory. Ďalšie dve chlopne bránia spätnému toku krvi vo veľkých cievach – pľúcnici a aorte – tesne pri odstupe zo srdca. Chlopne sa zatvárajú a otvárajú prudkým pohybom v zlomku sekundy a pritom vydávajú typické zvuky – srdcové ozvy. Poruchy chlopní sa prejavujú srdcovým šelestom, no presnejšie sa dajú diagnostikovať ultrazvukovým vyšetrením – echokardiografiou.
Srdce dieťaťa bije rýchlejšie
Ako však srdce vie, že sa má v danom okamihu zmrštiť alebo uvoľniť? Ako sa koordinuje časová nadväznosť kontrakcie a uvoľňovania jednotlivých dutín srdca, ktorá je nevyhnutná na plynulé prečerpávanie krvi? Rytmické striedanie fázy kontrakcie s fázou uvoľnenia zabezpečujú elektrické impulzy, ktoré vznikajú priamo v srdci a systémom „káblov“ sa rozvádzajú do všetkých štyroch oddielov. Elektrický vzruch, ktorý „naštartuje“ každý srdcový cyklus, vzniká v malom ostrovčeku špeciálnych buniek, ktoré sa nachádzajú v hornej časti pravej predsiene. Tento tzv. predsieňový uzol je zložito regulovaný a určuje, s akou frekvenciou impulzy vznikajú. Pokojový tep srdca 3?mesačného dieťaťa je zhruba 140 úderov za minútu a postupne klesá až do dospelého veku, keď sa pohybuje pri bdení okolo 72 úderov za minútu. Za normálnych okolností by u dospelého človeka ani v spánku nemal tep klesnúť pod 38 úderov za minútu. Z predsieňového uzla sa elektrický impulz rýchlo šíri po predsieňach, vyvolá kontrakciu svaloviny predsiení a prenikne do tzv. predsieňovo?komorového uzla. Tento zhluk vodivých buniek elektricky premosťuje inak vzájomne izolované predsiene a komory a šírenie vzruchu sa v ňom o zlomok sekundy spomalí.
Z predsieňovo?komorového uzla sa vzruch ďalej šíri cez rozvetvený elektrický vodivý systém srdca, ktorý prebieha spočiatku v medzikomorovej priehradke a neskôr jeho vlákna vedú takmer do všetkých oblastí svaloviny komôr. Len čo dosiahne elektrický impulz svalové vlákna, tie sa zmršťujú a súčasne sa vzruch lavínovite šíri z vlákna na vlákno. Putovanie elektrického impulzu srdcom trvá normálne menej ako pol sekundy. Následný impulz spustí ďalší cyklus, a to sa denne zopakuje v priemere asi 115?tisíc ráz. Za rok srdce zopakuje zhruba 42 miliónov cyklov, čo predstavuje asi 3 miliardy úderov počas priemerného trvania ľudského života. Ak je proces tvorby alebo vedenia srdcových vzruchov porušený, srdce „stráca svoj rytmus“ a vzniká porucha srdcového rytmu – arytmia. Srdcové arytmie môžu byť celkom neškodné, no môžu viesť dokonca aj k náhlej smrti.
Ktorá otázka vás nútila k zamysleniu?
Čo má srdce spoločné s láskou?
Prof. MUDr. Róbert Hatala, PhD (1955)
Promoval s vyznamenaním na Lekárskej fakulte UK v Bratislave v roku 1980. Od roku 1995 pracuje ako primár na oddelení arytmií a kardiostimulácie Slovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave, ktoré vzniklo z jeho iniciatívy, ako báza na poskytovanie modernej liečby pre prudko rastúci počet pacientov s poruchami srdcového rytmu. Je profesorom internej medicíny – kardiológie na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, pedagogicky pôsobí aj na Slovenskej zdravotníckej univerzite. V rokoch 1990 – 1995 pôsobil na renomovaných kardiologických pracoviskách v Kanade (hosťujúci profesor v univerzitnej nemocnici v Montreale) a západnej Európe (Hamburg, Viedeň). Je autor a spoluautor takmer 200 prezentácií v odborných časopisoch (vrátane amerických periodík Circulation, Clinical Cardiology, PACE a i.) a na kardiologických kongresoch medzinárodného a celosvetového významu, je spoluautor slovenských a českých monografií
Článok vznikol na základe prednášky uskutočnenej v rámci projektu Detská univerzita Komenského. Vydavateľstvo PEREX z každého ukončeného ročníka vydáva zborník vo forme pestro ilustrovanej knižky sumarizujúcej obsah prednášok z daného ročníka. Knižka z prvého ročníka (2003) je už vypredaná, vydania z ročníkov 2004, 2005, 2006, 2007 a 2008 si môžete objednať za cenu 5€ (151 Sk) + poštovné na tel. čísle 02/4959 6270 od 8. do 14. hodiny, alebo emailom na adrese predplatne@pravda.sk.