Prečo a koľko musí človek piť?

17.08.2009 13:18
balená voda - fľaša  a pohár
Voda je pre život človeka nevyhnutná.

"Piť či nepiť?" položil takmer filozofickú otázku profesor László Kovács na siedmej prednáške Detskej Univerzity Komenského. Bez jedla človek vydrží aj mesiac, ale bez vody necelý týždeň. Samotný život vznikol vo vode a človek i všetky živočíchy ju potrebujú k svojmu životu.

O anatómii a fyziológii

Anatómia je náuka o skladbe organizmu a fyziológia o jeho funkcii. Voda je jednou z najjednoduchších zlúčenín v organizme. Okrem toho pokrýva až sedemdesiat percent povrchu Zeme, ktorej preto hovoríme modrá planéta. Ľudský organizmus tvoria až dve tretiny vody. Samozrejme, že je v organizme rozmiestnená, a nie v jednom kuse ako v oceáne. Voda sa nachádza aj v krvi a tvorí z nej štyri pätiny. Slúži ako rozpúšťadlo, prostredie pre chemické reakcie organizmu a transport živín či hormónov. Zúčastňuje sa na regulácii telesnej teploty, aby nedošlo napríklad k prehrievaniu organizmu. Tiež zvlhčuje a chráni sliznicu a udržiava pružnosť a odolnosť kože, aby bola chránená proti infekciám. 

Videozáznam z prednášky

Autor: T-Com – www.detskauniverzita.sk

Zásoby látok v organizme sú určované bilanciou medzi príjmom a výdajom určitej látky. V prípade vody ide o dynamickú rovnováhu. To znamená, že ustavične strácame vodu, a preto ju musíme dopĺňať. V roku 1878 Claude Bernard zaviedol pojem homeostáza, čiže udržanie stálosti zloženia organizmu. Keď človek stratí vodu, dochádza k dehydratácii, čiže zahusteniu organizmu. Tento stav registruje mozog, ktorý zareaguje znížením straty vody. To však nestačí, a preto vyvoláva pocit smädu, ktorý signalizuje, že treba doplniť zásoby vody. Po doplnení dochádza k zriedeniu organizmu, ale to môže byť zradné, lebo to potlačí smäd a nadbytok sa aj tak opäť vylúči.

Pri normálnej teplote stratí človek dýchaním, kožou a potom asi osemsto mililitrov vody. Predstavte si, ako by ste naliali vodu na rozžeravenú platňu. Voda sa vyparí a asi také niečo sa deje s potom. Pri normálnej teplote vylúči ľudské telo činnosťou obličiek približne liter a pol vody. Pri športe alebo namáhavej práci pri vysokej teplote je však výdaj vyšší. Dýchaním, kožou a potom vtedy vylúči asi šesť litrov vody. Obrovské straty sa potom musia nahrádzať. Obličky na to reagujú tak, že sa snažia zadržiavať vodu. V priemere vylúči človek asi liter a pol moču denne, pri nedostatku vody trikrát menej.

Dokopy stráca človek za bežných okolností asi 2 300 mililitrov vody. Nie je však nevyhnutné piť denne dva až dva a pol litra vody, ako sa hovorí, pretože asi liter nahradíme prostredníctvom jedla. Samozrejme, že to jedlo musí byť pestré. Čisto treba piť asi 1 200 mililitrov vody. Potreba vody je vyššia v mladšom veku, v teplom prostredí, pri fyzickej aktivite ako práca alebo šport alebo pri hnačkovom ochorení. Asi desaťkilové dojča potrebuje denne liter tekutiny. Dieťa do desať rokov, ktoré váži štyridsať kilogramov, potrebuje prijať denne asi 1 200 mililitrov tekutín. Dospelý sedemdesiatkilový človek pri teplote asi 22 stupňov Celzia potrebuje liter a pol a pri teplote 30 stupňov Celzia dva a pol litra tekutín.

Profesor László Kovács prednáša o tom, koľko a...
Profesor László Kovács prednáša o tom, koľko a prečo piť. Autor: Robert Hüttner

Pozor na dehydratáciu

Nemá zmysel spoliehať sa na pocit smädu, lebo ten je už priamym nedostatkom tekutín. Mali by sme však predpokladať, že budeme smädní, a preto by sme mali piť počas dňa. Dehydratácia vzniká pri nedostupnosti zdroja vody, neschopnosti vyhľadať si zdroj vody alebo pri nesprávnych stravovacích návykoch. Dehydratácia ja závažné aj smrteľné ochorenie. Na dehydratáciu zomiera vo svete každých osem sekúnd jeden človek. Pri dvojpercentnej dehydratácii stratí pätdesiatkilový človek jeden kilogram svojej hmotnosti, väčšia strata vody a ubúdanie telesnej hmotnosti môžu znamenať dokonca smrť.

Existuje aj iná forma dehydratácie, a to miernym a ustavičným nedostatkom. Ak by sme ho odstránili, tak by sme predišli mnohým problémom, ako sú bolesti hlavy alebo zápcha. Piť sa má rovnomerne už od rána a v priebehu celého dňa. Dôležité sú už raňajky. Podľa prieskumu až sedemnásť percent detí neraňajkuje a dvadsaťjeden raňajkuje len nepravidelne. Ráno by deti mali vypiť dosť tekutín, napríklad šálku čaju a tiež si zobrať pitie aj so sebou do školy.

Ideálnou na pitie je voda z vodovodu, ale to ľudia zvyknú podceňovať. Pozor si treba dávať najmä na nekontrolované studne, pretože môže hroziť otrava dusičnanmi, ktoré sa používali ako hnojivo v poľnohospodár­stve. Nebezpečné je to najmä pre deti, lebo dusičnany sa nadviažu na hemoglobín a zabraňujú transportu kyslíka krvou.

Deti si na prednáške o pití sústredene robili...
Deti si na prednáške o pití sústredene robili poznámky. Autor: Robert Hüttner

Čo a koľko by sme mali piť

Ideálnou tekutinou na pitie je voda. Voda je zdravotne vhodná, častejšie kontrolovaná, oveľa lacnejšia ako balená voda v obchodoch a šetrí prírodu. Čistú vodu majú napríklad aj v školách v Spojených štátoch amerických, kde majú umiestnené fontánky na pitie.

Ponuka v obchodoch je veľmi pestrá, ale treba si skontrolovať obsah soli a dátum spotreby. Načatú fľašu netreba dlho skladovať a treba ju vypiť do troch dní. Obsah soli by nemal byť viac ako tisíc miligramov na liter a sodíka nie viac ako dvadsať miligramov na liter. Voda sa v obchodoch predáva ako balená pitná voda, pramenitá alebo stolová voda aj ako minerálna voda, ktorá môže byť aj liečivá.

Minerálne vody sú spestrením pitného režimu, ale určite nie sú vhodné na celodenné užívanie. Vhodné na pitie sú aj bylinkové a ovocné čaje, ale majú sa piť slabé, nesladené a majú sa striedať. Džúsy sú vhodné, len ak sú pripravené doma z čerstvého ovocia, ale nie tie, ktoré sa predávajú v obchodoch, pretože sú sladené. Energetické nápoje nie sú nevyhnutné, piť ich môžu ako doplnok vrcholoví športovci.

Časopisy a televízia nám hovoria, že by sme mali piť dostatok vody, ale zároveň nám ponúkajú reklamy na rôzne malinovky. A problém je, že človek si nevyberá podľa potreby, ale podľa chuti. Týka sa to najmä detí. Tým hrozí enurézia, čiže nočné pomočovanie. Príjem kolových nápojov sa za posledných dvadsať rokov zvýšil dvojnásobne a príjem mlieka, ktoré podporuje rast, klesol až o polovicu.

Jedna plechovka koly, teda tristo mililitrov, obsahuje viac ako deväť kociek cukru. Toto množstvo potom musí organizmus spracovať. Podľa prieskumu len štyri percentá detí nepijú denne kolu, až sedemdesiat percent pije pol litra koly denne, do litra pije denne osemnásť percent a zvyšné percentá pijú viac ako liter koly denne. Na to prišli aj výrobcovia, a preto to začali podporovať. Keď sa začínala predávať kokakola, tak fľaška mala objem štvrť litra, dnes sú fľaše dvaapollitrové.

V týchto kolových nápojoch je problém aj s kyselinou fosforečnou, pretože má nízke PH. Kyselina s cukrom rozožierajú zuby a robia problémy s kosťami. Deťom, ktoré pijú sladené nápoje, sa zároveň ukladá prijatá energia, a tak stúpa počet detí s obezitou.

V porovnaní s inými krajinami je Slovensko v počte obéznych ľudí ešte na dobrom mieste. Na Slovensku ich má nadváhu asi desať až dvanásť percent. Ale aj tak je to veľký problém. Niektorí odborníci hovoria, že takýmto tempom sa vyvinieme na homo obezitus. Jedna plechovka koly s objemom tristotridsať mililitrov sa rovná energii veľkej 450 kilojoulov. To znamená, že toľko energie musíme potom z tela vydať. Na to, aby 35-kilový človek spálil energiu z jednej plechovky koly, musí bicyklovať dvadsať minút alebo upratovať päťdesiat minút. Takže keď si dáte tri koly, musíte upratovať až stopäťdesiat minút, a to by sa vám určite nechcelo.

Prof. MUDr. László Kovács, DrSc., M.P.H.

Narodil sa v októbri 1950 v Budapešti. V roku 1985 absolvoval atestáciu z pediatrie a v roku 1994 atestáciu z nefrológie v Bratislave. V roku 1987 sa stal doktorom vied a v roku 1997 profesorom pediatrie na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Od roku 1977 pracuje na detskej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Už deväť rokov je prednostom kliniky. Zúčastnil sa na niekoľkých výmenných stážach v Maďarsku, Nemecku, Dánsku, Anglicku a USA. V rokoch 2000 až 2002 bol prodekanom Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Je čestným členom Ruskej asociácie pediatrickej nefrológie v Moskve. Napísal veľké množstvo publikácií. Ovláda maďarčinu, ruštinu a angličtinu.

Prof. MUDr. László Kovács, DrSc., M.P.H.
Prof. MUDr. László Kovács, DrSc., M.P.H.
DUK 2008 obálka
DUK 2008 obálka

Článok vznikol na základe prednášky uskutočnenej v rámci projektu Detská univerzita Komenského. Vydavateľstvo PEREX z každého ukončeného ročníka vydáva zborník vo forme pestro ilustrovanej knižky sumarizujúcej obsah prednášok z daného ročníka. Knižka z prvého ročníka (2003) je už vypredaná, vydania z ročníkov 2004, 2005, 2006, 2007 a 2008 si môžete objednať za cenu 5€ (151 Sk) + poštovné na tel. čísle 02/4959 6270 od 8. do 14. hodiny, alebo emailom na adrese predplatne@pravda.sk.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk