Putovanie potravy
Potrava a tekutiny sa dostávajú z úst do hltana. Pokračujú do pažeráka, potom do žalúdka, tenkého čreva (dvanástnika, lačníka a bederníka) a odtiaľ do hrubého čreva, z ktorého odchádzajú ako stolica cez ritný otvor. V bruchu pod bránicou sa nachádza žalúdok, tenké a hrubé črevo a práve v týchto úsekoch škvŕkanie vzniká. Prv, ako si odpovieme, prečo v bruchu škvŕka, zamyslime sa nad tým, prečo rieka alebo potôčik tečú niekedy ticho a niekedy bublú, zurčia a všakovak vyvádzajú.
Videozáznam z prednášky
Autor: T-Com – www.detskauniverzita.sk
Tam, kde je brod alebo zúženie, zrýchli voda svoj tok, začne sa premiešavať so vzduchom a už buble. Podobne je to aj v trubici, ktorú predstavuje pažerák, žalúdok, tenké a hrubé črevo. Musíme si však uvedomiť, že tok tekutiny v tejto rúre nezabezpečuje len gravitácia, ale aj aktívny pohyb čreva, tzv. peristaltika. Tá umožňuje dokonca napiť sa vody, aj keby ste boli zavesení za nohy dolu hlavou. Je to ťažšie, ale ide to. Tí, ktorí vytláčali niekedy paštétu z črievka, vedia, o čom hovorím. Črievko má svoju svalovinu, ktorá stiahnutím posúva jeho obsah ďalej. Na vznik škvŕkavých zvukov potrebujeme dve médiá – vodu (kašu, pevnejšie látky) a vzduch. Odkiaľ sa však vzduch alebo plyny do čreva dostanú?
Kde sa vzal vzduch
Intestinálne plyny pochádzajú z troch zdrojov. Z prehltnutého vzduchu pri jedle (aerophagia), z neutralizácie žalúdkovej kyseliny v alkalickom prostredí (CO2 ) a z fermentačnej aktivity črevných baktérií (H2 a metán). Baktérií máme v čreve neúrekom, milióny, a sú veľmi potrebné.
Foto: Robert Hüttner
Všetky plyny, ktoré vznikajú v gastrointestinálnej rúre, sa čiastočne vstrebávajú alebo odchádzajú prirodzenou cestou cez análny otvor. Ich nahromadenie v gastrointestinálnej rúre sa nazýva meteorizmus. Názov meteorizmus, z gréckeho slova meteo – nahor a rhizein – dvíhať, má opísať nafúknutie brucha, ktoré sa v ľahu dvíha nahor. Pri poklope na takéto brucho vzniká bubienkový zvukový fenomén.
Škvŕkanie v bruchu nastáva vtedy, keď sa kašovitý obsah alebo tekutina zmiešavajú so vzduchom a je tým intenzívnejšie, čím viac vzduchu črevo obsahuje a prediera sa cez rôzne ohyby alebo zúženia tráviacej rúry.
Vetry
Črevné plyny obsahujú 90 percent dusíka a kyslíka a ostatok tvorí oxid uhličitý, vodík a metán. Ako iste viete, vodík a metán sú horľavé plyny, preto za určitých okolností môžu byť nebezpečné. Meteorizmus sa definuje aj ako nafúknutie so zvýšeným odchodom vetrov. Škvŕkanie v tom prípade býva výraznejšie.
O patologickom meteorizme (nie precitlivenosti na prítomnosť plynov v tráviacej trubici – ako pri dráždivom čreve) možno hovoriť, ak je počet únikov plynu (flatus) viac ako 25 za deň v trvaní dvoch týždňov. Flatulencia, častá pasáž plynov rektom, je symptóm obťažujúci pacienta, ale zriedkakedy je indikátorom vážnej choroby. Štúdie ukázali, že mladý zdravý človek vypúšťa vetry asi 12 ráz za deň, pričom menej ako 25 ráz za deň sa považuje ešte za normu. Treba si uvedomiť, že aj v spánku odchádza približne 100 ml plynov za hodinu. Meteorizmus je najčastejšie funkčná porucha, ktorú sprevádza nezapáchajúca flatulencia. Plyny sa do čreva dostávajú aerofágiou, vznikajú pri kontakte žalúdkovej kyseliny s alkalickým prostredím v tenkom čreve a enzymatickým natrávením živín bakteriálnymi enzýmami. Prejedanie, bakteriálna kolonizácia tenkého čreva, poruchy peristaltiky a cirkulačné zmeny v čreve napomáhajú tiež vznik flatulencie.
Kyslík a dusík sa dostávajú do čreva pri prehĺtaní.Oxid uhličitý vzniká pri reakcii kyseliny chlorovodíkovej v alkalickom prostredí, ale aj z uhľovodíkových substrátov (najmä zeleniny, ovocia a strukovín) fermentačnou činnosťou baktérií. Metán produkujú anaeróbne metanogénne mikroorganizmy – Methanobrevibacter smithii. Časť sa resorbuje, dostáva sa do portálnej cirkulácie a vydychuje sa asi pri 30 percentách populácie. Vodík vzniká v čreve až niekoľko dní po pôrode, fermentáciou karbohydrátov, pretože prvé dni je črevo novorodenca sterilné. Kolonizácia baktériami nastáva až niekoľko dní po narodení. Meteorizmus sa klinicky môže prejaviť grganím, eruktáciami, nafúknutím brucha, kŕčmi, flatulenciou aj bolesťami pri srdci. To je spôsobené nafúknutím lienálnej flexúry (ohybu hrubého čreva vľavo). Vetry majú okrem rôzneho chemického zloženia aj rôzne zvukové a zápachové zafarbenie. Prvé závisí od sfinktera (ritného zvierača), jeho tonusu, a druhé od zloženia potravy. Tonus sfinktera je možné ovládať a existujú osoby, ktoré dokážu plyn aj nasávať cez konečník. Známe bolo vystúpenie Le Petomane v Moulin Rouge v Paríži s melodickou flatulenciou. Zápach je nevýrazný pri prevažne uhľohydrátovej strave a výrazný po bielkovinovej (mäso, vajíčka).
Brucho v parlamente
Keďže najvýraznejšia plynatosť vzniká najmä po strukovinách, čo bolo známe už v staroveku, snažil sa vraj aj Pytagoras v senáte presadiť zákaz jedenia strukovín. Našťastie sa to nepodarilo. (Strukoviny sú veľmi hodnotná potrava.) Záverom, škvŕkanie v bruchu nie je choroba, hovorí nám len o tom, čoho sme zjedli alebo prehltli viac, alebo či nehltáme „naprázdno“ vzduch, keď sme hladní. Výnimočne, najmä ak je spojené s výrazným meteorizmom, ho však môžu spôsobiť aj niektoré črevné choroby. Na odlíšenie banálneho škvŕkania od chorobného už máme množstvo diagnostických a liečebných procedúr.
Prof. MUDr. Ivan Ďuriš, DrSc. (1933)
Profesor I. internej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Lekársku fakultu UK absolvoval v Bratislave roku 1957, atestáciu získal z internej medicíny I. a II. stupňa, CSc. 1977, DrSc. 1986. Výskumne sa venuje prekancerózam žalúdka, prevencii gastrointestinálnych nádorov a gastrointestinálnym hormónom. Prednáša na domácich, európskych a svetových kongresoch. Asi 30 percent zo stopäťdesiatich publikácií, na ktorých sa podieľal, vyšlo v zahraničí. Napísal knihy: Interná medicína (spoluautor), Princípy internej medicíny, I. – III. Je editorom kníh: Poruchy gastrointestinálnej motility, Gastrointestinálne hormóny v klinickej praxi, Štandardné diagnostické a terapeutické postupy. Ivan Ďuriš bol predsedom Slovenskej internej spoločnosti v rokoch 1989 – 2000 a v súčasnosti je čestným členom Českej, Poľskej, Európskej a Americkej spoločnosti internej medicíny. Je členom redakčných rád časopisov Vnitřní lék., JAMA, Bratislava Med. Journal, Hepato- astroenterology, Eur. J. of Int. Med. Za svoju prácu bol ocenený Medailou National Cancer Institut Tokyo, Dérerovou cenou, Zlatou medailou Slovenskej lekárskej spoločnosti, Hynkovou medailou, Zlatou medailou LFUK, UK a Radom Ľudovíta Štúra II. stupňa.
Článok vznikol na základe prednášky uskutočnenej v rámci projektu Detská univerzita Komenského. Vydavateľstvo PEREX z každého ukončeného ročníka vydáva zborník vo forme pestro ilustrovanej knižky sumarizujúcej obsah prednášok z daného ročníka. Knižka z prvého ročníka (2003) je už vypredaná, vydania z ročníkov 2004, 2005, 2006, 2007 a 2008 si môžete objednať za cenu 5€ (151 Sk) + poštovné na tel. čísle 02/4959 6270 od 8. do 14. hodiny, alebo emailom na adrese predplatne@pravda.sk.