Prečo sú mnohé živočíchy v ohrození?

Ešte pred storočím sa na Zemi rozprestierali veľké plochy nedotknutej divočiny. Živočíchy v nej prichádzali do styku s človekom iba zriedka, alebo vôbec. Medzi tým však došlo k znásobeniu ľudskej populácie, ktorá potrebuje energiu a suroviny. V súčasnosti je mimo priameho vplyvu človeka iba veľmi malá časť zemského povrchu.

12.07.2014 22:27
tiger Foto:
Tiger patrí ku kriticky ohrozeným druhom.
debata

Nenávratne miznú prírodné biotopy a biologická rozmanitosť – množstvo existujúcich foriem organizmov – sa rýchlo zmenšuje. Má to dôsledky aj na človeka, pretože biosféra sa takto destabilizuje a vyčerpávajú sa zdroje, ktoré mu raz môžu chýbať. Pre živočíchy sú tieto zmeny často osudné. Iróniou je, že najviac ohrozené druhy môžu dospieť do stavu, keď bude ich prežívanie závislé od pôvodcu tohto stavu – od človeka.

Zmeny v ekosystémoch

Človek začal zasahovať do ekosystémov už vtedy, keď sa naučil robiť oheň. Markantné zrýchlenie deštrukcie prírody možno datovať do počiatkov poľnohospodárstva, teda približne do čias pred 10 000 rokmi. Poľnohospodárstvo bolo hlavnou hybnou silou odlesňovania, ktoré na severnej pologuli prebiehalo najintenzívnejšie pred niekoľkými storočiami a v trópoch sa to deje v súčasnosti. Okrem toho ide na vrub poľnohospodárstva aj deštrukcia veľkých trávnatých oblastí sveta a sladkovodných mokradí.

V súčasnosti pokračuje likvidovanie mangrovových močiarov tým, že sa na ich mieste zakladajú farmy na chov kreviet. V mnohých oblastiach sa z koralových oblastí ťaží materiál pre stavebníctvo. Obe tieto aktivity majú dopad na morské živočíchy, ktoré v nich síce nežijú natrvalo, ale využívajú ich na rozmnožovanie. Pobrežia a rieky poznamenáva výstavba a pôsobenie priehrad. Materiál, ktorý transportujú rieky, sa pôvodne usadzoval v ich deltách, valy riečnych sedimentov chránili pobrežie pred vlnobitím. Dnes sa tento materiál ukladá v priehradách. Dôsledkom je erózia a prenikanie morskej vody do sladkovodných mokradí. Na ďalšie ekosystémy stupňujú tlak rýchlo sa rozrastajúce mestá.

zväčšiť Kôň Przewalského už vo voľnej prírode vyhynul. Foto: SHUTTERSTOCK
Kôň Przewalského Kôň Przewalského už vo voľnej prírode vyhynul.

Okrem spôsobu, akým prebieha proces zmien ekosystémov, je dôležitý aj jeho rozsah. Ak sa napríklad zachová podstatná časť z pôvodnej rozlohy ekosystému na súvislej ploche, jeho funkcie môžu zostať zachované, i keď v čiastočne redukovanom rozsahu. Ak je však rovnaká rozloha „rozbitá“ do viacerých fragmentov, ktoré sú od seba oddelené iným typom krajiny (ako ostrovy v oceáne), dopad na živočíchy je neporovnateľne väčší. Je to dané tým, že niektoré druhy, najmä predátory, nevyhnutne potrebujú veľké teritórium, ktoré im poskytne dostatok potravy. Takéto fragmentové ekosystémy sú viac vystavené prenikaniu človeka a domácich zvierat, čo nepriaznivo ovplyvňuje obživu a rozmnožovanie voľne žijúcich živočíchov.

Znečistenie

Znečistenie môže mať aj prírodný pôvod, ale v mnohých prípadoch je dôsledkom ľudskej činnosti. Jeho dopad na živočíchy má rôzne podoby. Účinkuje fyzikálne, napríklad keď sa zviera zamotá do odpadkov alebo jeho telo pokryje ropa. Oveľa závažnejšie je však chemické pôsobenie znečisťujúcich látok, či už v tele, alebo v prostredí. Identifikácia a predpovedanie chemických účinkov znečistenia sú oveľa zložitejšie.

Najproblematic­kejšie chemické polutanty sú synteticky vyrobené organické zlúčeniny, ako napríklad rozpúšťadlá a pesticídy. Mnohé z nich sú rozpustné v tukoch, takže prenikajú do tiel organizmov, ukladajú sa v tkanivách alebo na organizmus vplývajú iným spôsobom. Niektoré z týchto látok sú jedovaté pre všetko živé, iné pôsobia selektívne. Organizmy jednotlivých článkoch potravinových reťazcoch si ich odovzdávajú ako štafetu, až kým sa nehromadia v živočíchoch, ktoré sú na špičke potravinovej pyramídy vo veľrybách, polárnych medveďoch či dravých vtákoch. Napríklad pokles rozmnožovania belúg v Zálive svätého Vavrinca je priamym dôsledkom tohto znečistenia.

Živočíchy postihuje aj znečistenie ovzdušia. Dochádza k nemu napríklad počas pri spaľovaní palív, keď do atmosféry unikajú rôzne plyny. V niektorých oblastiach tieto plyny spôsobujú kyslé dažde, ktoré majú nepriaznivý vplyv na sladkovodné ryby. Niektoré produkty spaľovania fosílnych palív pôsobia ako príčina často bagatelizovaného globálneho otepľovania. Táto environmentálna zmena by sa týkala všetkých živočíchov.

zväčšiť Kriticky ohrozený nosorožec ostrorohý. Foto: SHUTTERSTOCK
nosorožec ostrorohý Kriticky ohrozený nosorožec ostrorohý.

Lov a zber

Na rozdiel od mnohých prírodných zdrojov sa živočíchy rozmnožujú, čiže sú obnoviteľným zdrojom. Prakticky sa to dá využiť tak, že (teoreticky) „úspešné“ druhy možno loviť bez toho, aby ich to ohrozilo. Jednako však mnohé druhy, ktoré boli veľmi hojné, človek exploatoval do ich úplného vyhynutia. V súčasnosti je vyhynutím vážne ohrozené nezanedbateľné množstvo živočíchov.

V zozname druhov, ktoré preukázateľne vyhynuli v dôsledku lovu, figuruje približne od roku 1800 africká antilopa modrá či severoamerická hrdlička sťahovavá. Tento vták bol jedným z najpočetnejších operencov na svete, a aj napriek tomu roku 1914 vyhynul. Tieto živočíchy boli pôvodne zabíjané pre mäso, ale v súčasnosti ľudia lovia aj z menej nevyhnutných dôvodov. Slony umierajú pre slonovinu, nosorožce vraždia pytliaci pre ich rohy. Pre tigre je osudná nielen kožušina, ale i rôzne časti tela. Cena takýchto „obchodných položiek“ je tým väčšia, čím vzácnejší je živočích, ktorý ich poskytuje. Bezuzdný lov, akým človek prenasledoval zvieratá na súši, sa rozšíril i do morí. Prudko klesajú aj stavy kedysi bežných rýb, ako je atlantická treska. Je to varovné znamenie, že mnohé komerčne významné druhy rýb utrpeli nadmerným lovom.

Predmetom lovu na chovateľské účely je nepredstaviteľné množstvo živočíchov. Najviac sú ním ohrozené opice a papagáje. Niektoré chytajú ľudia ako dospelé, iné ako mláďatá. Bez starostlivosti rodičov sa už beztak vysoká úmrtnosť zvyšuje ešte viac.

Introdukované druhy

Objavitelia a kolonisti so sebou doviezli isté živočíchy do novoobjavených krajín už dávno predtým, ako sa Krištof Kolumbus doplavil do „Západnej Indie“. Tento proces sa rozmohol v 16. až 17. storočí. Výsledok sa často dostavil až po stovkách rokoch: prispôsobiví zavlečenci – od potkanov a mačiek po ovce, ošípané a kozy – „prevalcovali“ mnohé pôvodné živočíchy, ktoré žili v týchto oblastiach často izolovane, bez prirodzených predátorov. Niektoré zo zavlečených zvierat sa miestnou faunou priamo živili alebo im potravne konkurovali.

zväčšiť Mnoho veľkých motýľov patrí k ohrozeným druhom... Foto: SHUTTERSTOCK
vtákokrídlovec Mnoho veľkých motýľov patrí k ohrozeným druhom vrátane vtákokrídlovcov.

Najznámejším príkladom je Austrália, v ktorej introdukované živočíchy rozvrátili vzájomné vzťahy pôvodných druhov aj ich vzťah s krajinou. Kengury síce prosperujú naďalej, ale veľký počet druhov drobných, nenápadných vačkovcov žije už iba na zlomku svojho pôvodného areálu rozšírenia. Často je to v nehostinných biotopoch, kde sa introdukované živočíchy ťažko uchytia. V porovnateľnej situácii je aj Nový Zéland a Madagaskar. Okrem týchto veľkých ostrovov je na tom podobne aj množstvo menších oceánskych ostrovov a ostrovčekoch. Vtáky, ktoré na mnohých ostrovoch nemali žiadnych predátorov, sa stávajú korisťou potkanov a mačiek – húževnatých zavlečencov, ktorých možno z nového prostredia už len ťažko vykoreniť. V súčasnosti sa ohrozenie introdukciou zvyšuje prostredníctvom rýchlej dopravy a turizmu.

Klimatické zmeny

Klíma Zeme je takým komplexným javom, že jej zmeny nie je ľahké vysvetliť a ich predpoveď je veľmi problematická. Aj napriek tomu počas posledných desaťročí zreteľne badať jeden trend: teplota povrchu našej planéty sa zvyšuje. Je takmer isté, že je to dôsledok stúpajúcej koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére, spôsobenej masívnym spaľovaním fosílnych palív. Živočíchy si vedia poradiť s postupnými zmenami klímy, pretože sú schopné adaptovať sa a vyvíjať. Ale zmeny, ktoré nás pravdepodobne čakajú v budúcom storočí, prebehnú neporovnateľne rýchlejšie ako zmeny, ktoré sa v minulosti uskutočnili prirodzenou cestou. Evolúcia je príliš pomalá, aby s nimi udržala krok. Problémom nie je ani tak teplo samo osebe. V mnohých prípadoch vyvstanú problémy zo zmien vegetačných pásem na súši, zmeny výšky hladiny v svetovom oceáne a morských prúdov.

Zoológovia už zaznamenali niekoľko príznakov, že živočíchy cítia prichádzajúce zmeny. Výskum potvrdil, že niektoré horské druhy posúvajú hranicu svojho rozšírenia do vyšších polôh a niektoré vtáky začínajú hniezdiť skôr ako v minulosti. Odborníci dávajú do súvisu so zmenami klímy aj „vybieľovanie“ koralov. Nech by sa prijali akékoľvek dohovory na zabránenie týchto zmien, proces sa už „rozbehol“ a v nastávajúcich desaťročiach sa problémy sa budú zväčšovať.

zväčšiť Albatros sťahovavý je jedným zo zraniteľných... Foto: SHUTTERSTOCK
albatros sťahovavý Albatros sťahovavý je jedným zo zraniteľných druhov.

Živočíchy nad priepasťou

V Červenom zozname ohrozených druhov z roku 2000 je uvedených viac ako 5400 taxónov, ktoré sú v blízkej budúcnosti ohrozené vyhynutím (slovo „druhov“ v názve dokumentu nie je celkom výstižné, pretože nie vždy ide o druh; napríklad kamzík vrchovský ako druh nie je ohrozený, ale kriticky ohrozený je jeho poddruh kamzík vrchovský tatranský – pozn. prekl.). V takmer všetkých prípadoch je tento neutešený stav plodom ľudskej činnosti. Počet ohrozených druhov je menej ako desatina percenta všetkých druhov živočíchov, ktoré veda pozná, ale IUCN upozorňuje na skutočnosť, že tento proces je veľmi podhodnotený. Je to preto, že naše poznatky o mnohých druhoch sú nedostatočné, a tak možno iba ťažko odhadnúť zmeny veľkosti ich populácie. V prípade vtákov a cicavcov je štatistika pomerne presná. Nachádza sa tam takmer každý štvrtý druh cicavcov, 180 taxónov je kritický ohrozených. V zozname figuruje aj takmer 6000 taxónov rastlín – a na ne sú bytostne viazané rôzne živočíchy.

Stav „na pokraji vyhynutia“ neznamená to isté pre všetky ohrozené živočíchy. Niektoré, napríklad bezstavovce sa v dobrých podmienkach dokážu rýchlo rozmnožovať. Znamená to nádej, že sa môžu rýchlo pozviechať. Je však veľa takých živočíchov, ktoré sa množia pomaly. Typickým príkladom sú albatrosy. Dospievajú v siedmich rokoch, samica kladie v každom hniezdení iba jedno vajce a mnohé hniezdia iba každý druhý rok. Situáciu ešte viac komplikuje to, že niektoré živočíchy sa nerozmnožujú ani vtedy, keď nájdu vhodné prostredie aj partnera. Je to dané napríklad tým, že sa rozmnožujú v skupinách a podmienkou tokania či stavby hniezda je prítomnosť väčšieho počtu jedincov. Typickým príkladom takéhoto hniezdiča bola hrdlička sťahovavá. Pôvodne hniezdila v obrovských kolóniách na ploche mnohých štvorcových kilometrov. Keď zostalo iba niekoľko tisíc jedincov, druh už prekročil prah na ceste k zániku.

zväčšiť Koala medvedíkovitá je jedným z menej... Foto: SHUTTERSTOCK
koala Koala medvedíkovitá je jedným z menej ohrozených druhov.

Červený zoznam

Červený zoznam ohrozených druhov vydáva Medzinárodná únia ochrany prírody a prírodných zdrojov (IUCN). Táto organizácia boa založená r. 1948 pri OSN a vyvíja aktivity na ochranu prírody. Časťou práce je aj zostavovanie Červeného zoznamu, na vzniku ktorého sa podieľa 10 000 vedcov z celého sveta. Tento zoznam je globálnym katalógom, čiže poskytuje informáciu o stave bioty celej planéty.

Zviera Foto: Ikar
Zviera Zviera

Posledné Vydanie Červeného zoznamu nasvedčuje, že v niektorých oblastiach sveta je viac ohrozených druhov ako v iných. Takýmito oblasťami sú napríklad východná Afrika, juhovýchodná Ázia a trópy Južnej Ameriky. Jednou z príčin tohto stavu je skutočnosť, že v týchto oblastiach je oveľa väčšia druhová rozmanitosť ako v tých, ktoré sú vzdialenejšie od rovníka. Napr. trópy Južnej Ameriky sú bohaté na druhy vtákov. V súčasnosti tam dochádza k drastickým zmenám v ekosystémoch: prebieha rozsiahle odlesňovanie, aj v dôsledku rastu ľudskej populácie – tá potrebuje viac územia na produkciu potravín.

Zdroj: Zviera, vedúci autorského kolektívu Davd Burnie, vydal Ikar

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Zvieratá #ekosystém #klimatické zmeny #živočíchy #červený zoznam