Živá príroda - čo sa na Slovensku oplatí vidieť?

Slovensko je krajinou so živou prírodou, ktorú charakterizuje veľmi moderné a frekventované slovo biodiverzita. Na veľmi malom území sa prejavuje nečakane veľká rozmanitosť flóry aj fauny.

Vďačí za to, že aj neživé prírodné zložky, ako sú podložie, reliéf alebo podnebie, sú veľmi pestré, a za to, že najmä v horských oblastiach nachádzame pomerne rozsiahle územia s malými zásahmi človeka do prírodného prostredia. Ich udržaniu a zveľaďovaniu veľkou mierou pomáha štátna aj dobrovoľná ochrana prírody rozvíjajúca sa na Slovensku už viac ako sto rokov. Jej realizáciu zabezpečujú veľkoplošné chránené územia: deväť národných parkov a štrnásť chránených krajinných oblastí. Zvýšený stupeň ochrany sa aplikuje na hustej sieti vyše tisíc prírodných rezervácií a ďalších maloplošných chránených území.

Veľkou prednosťou Slovenska je vysoký stupeň zalesnenia. Lesy pokrývajú takmer polovicu územia krajiny, viac lesov v Európe majú len škandinávske a pobaltské štáty a susedné Rakúsko. Ich súčasťou sú aj viaceré pralesy, ktorých časť je na zozname UNESCO. Na Slovensku žije viacero živočíšnych druhov, ktoré v iných európskych krajinách dávno vymreli, niektoré žijú vo voľnej prírode, o ďalšie sa starajú vo zverniciach. Napokon netreba zabudnúť na slovenské zoologické a botanické záhrady, úspešne zapojené do programov záchrany ohrozených živočíchov a rastlín.

Badínsky prales – Bresty pre princa

Na území Badínskeho pralesa bol vybudovaný náučný
chodník.
Na území Badínskeho pralesa bol vybudovaný náučný chodník.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: Ján Lacika, Ikar

Pôvodný zmiešaný les bukového lesného vegetačného stupňa v doline Badínskeho potoka na východnom okraji Kremnických vrchov sa rozvíja bez aktívneho zásahu človeka už viac ako sto rokov. Za prírodnú rezerváciu bol vyhlásený už v roku 1913 a od roku 1994 je národnou prírodnou rezerváciou. Na južnom svahu doliny v nadmorskej výške 690 až 875 metrov rastú mimoriadne cenné jedľové bučiny s prímesou ďalších listnáčov, najmä brestov, jaseňov a osík. Pralesové spoločenstvo má optimálnu skladbu so zastúpením všetkých troch základných vývojových štádií európskych pralesov – dorastania, optima a rozpadu. V roku 2002 sa prehodnotili hranice rezervácie, ktorej rozloha sa zväčšila z pôvodných vyše 20 hektárov na 30 hektárov.

Na účinnejšiu ochranu sa rozšírilo aj ochranné pásmo na viac ako 123 hektárov. Na území pralesa bol vybudovaný náučný chodník, ak sa vôbec dá vytýčená trasa s množstvom preliezania a obchádzania popadaných kmeňov stromov nazvať chodníkom. V súčasnosti je pre verejnosť uzavretý. Vstup do rezervácie je povolený len pre účastníkov odborných exkurzií v sprievode pracovníkov ochrany prírody a lesníckych inštitúcií. Pýchou Badínskeho pralesa sú vzácne bresty horské, ktoré sa v mnohých krajinách stali ohrozenou drevinou. Niekoľko sadeníc tohto krásneho listnáča si do rodnej krajiny odniesol britský korunný princ Charles v rámci osobnej návštevy pralesa v roku 2000. Ukázali sa ako geneticky vhodné na obnovu brestových lesov na Britských ostrovoch.

VIETE, ŽE…

  • najstaršia prírodná rezervácia Príboj pri Slovenskej Ľupči je chráneným územím od roku 1895?
  • v roku 1913 bol za prírodnú rezerváciu vyhlásený aj Dobročský prales vo Veporských vrchoch? Do roku 1964 v ňom rástla legendárna asi päťstoročná jedľa, „matka pralesa“.

    NEVYNECHAJTE

    Obec Badín (www.obecbadin.sk)

    CHKO Poľana (www.chkopolana.eu)

Bor – Slovenská Sahara

Ak by Záhorie prišlo o svoje nádherné borovicové lesy, zmenilo by sa
na nehostinnú púšť.
Ak by Záhorie prišlo o svoje nádherné borovicové lesy, zmenilo by sa na nehostinnú púšť.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: Ján Lacika, Ikar

Ak by Záhorie prišlo o svoje nádherné borovicové lesy, zmenilo by sa na nehostinnú púšť. Potom by nik nerozmýšľal nad tým, prečo sa tento región označuje ako slovenská Sahara. Ohromné masy piesku na Záhorí pochádzajú z nánosov Moravy. Rieka si ho priniesla z hornej časti povodia, kde sa nachádza mnoho hornín zvetrávajúcich sa na piesčitú zvetralinu. Na strane Českého masívu je zdrojom piesku žula, na opačnej strane pieskovec vyskytujúci sa v hojnom počte vo flyšových Karpatoch. V ľadových dobách nad záhorskými pláňami často vial silný mrazivý vietor, ktorý piesok z moravskej nivy a riečnych terás poľahky vyvieval a hnal smerom na západ. Tam, kde sa mu do cesty postavili nejaké prekážky, vytvorili sa pieskové pahorky nazývané duny alebo presypy.

Ani v teplejších a vlhších podmienkach, ktoré nastali po skončení ľadovej doby, pohyb piesku neustal, iba sa výrazne spomalil. Záhorské duny, podobne ako v púštnych oblastiach, nezostávali na jednom mieste, ale putovali krajinou. Aj keď bol ich pohyb pomalý, stačil páchať miestnym obyvateľom nemalé škody. Aj dnes sa nájdu prípady, keď sa pod pieskom strácajú domy a záhrady. Recept na tento problém sa našiel za vlády Márie Terézie. Osvietená panovníčka dala na viatych pieskoch vysádzať borovicové lesy, ktoré dodnes plnia dôležitú ochrannú funkciu a, obrazne povedané, držia piesok na uzde.

Bor alebo po záhorácky búr je takmer súvislým pásmom nížinného lesa s rozlohou 570 štvorcových kilometrov. Tiahne sa od Lozorna na juhu až po Šajdíkove Humence na severe. V lesnom poraste výrazne prevládajú borovice, miestami vo väčšom počte rastú aj duby. Zo záhorského boru majú veľkú radosť Bratislavčania. Keď zaprší a ešte je aj dosť teplo, húfne vyrážajú za hríbmi. Počas hubárskej sezóny je v lese okolo Studienky či Lakšárskej Novej Vsi rušno ako na bratislavskom kor­ze.

VIETE, ŽE…

  • borovicové lesy na Záhorí sú pod ochranou chránenej krajinnej oblasti Záhorie? Zriadili ju v roku 1989 na území s rozlohou 275 štvorcových kilometrov.
  • v krajine borovíc a viatych pieskov nechýbajú močiare? Sú to lokality vytvorené v depresiách medzi dunami s cennými lesno-močiarnymi ekosystémami.

    NEVYNECHAJTE

    CHKO Záhorie (www.sopr.sk)

Stužica – Kráľovná slovenských pralesov

Stužica je najväčším kompaktným pralesom na Slovensku.
Stužica je najväčším kompaktným pralesom na Slovensku.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: Ján Lacika, Ikar

Túra v Národnom parku Poloniny je niekedy dobrodružnou výpravou do nefalšovanej divočiny, v ktorej nie je vylúčené stretnutie s medveďom, vlčou svorkou, dokonca ani s čriedou zubrov vypustených do voľnej prírody v rámci unikátneho environmentálneho projektu. Za najväčšie bohatstvo odľahlého horstva na hraniciach Slovenska s Poľskom a Ukrajinou sa považujú tamojšie lesy rastúce na mnohých miestach v tej najprírodnejšej podobe.

Najväčší a najznámejší prales Stužica pri obci Nová Sedlica je súčasťou komplexu pralesných porastov v doline Stužickej rieky, ktorý v roku 1908 Uhorská akadémia vied vyhlásila za prírodnú rezerváciu. V roku 1940, keď dolinu ako súčasť Podkarpatskej Rusi okupovalo Maďarsko, časť pôvodných karpatských lesov bola zničená ťažbou dreva a nahradila ju nepôvodná smrečina. V roku 1940 bola na odvoz vyťaženého dreva v doline vybudovaná lesná železnica, jej zvyšky sú dodnes viditeľné vedľa koryta horskej bystriny. V rámci vytýčenia novej východnej hranice Česko-Slovenska v roku 1945 sa stužické pralesy rozdelili medzi dva štáty. Na slovenskej strane ich od roku 1965 chráni Národná prírodná rezervácia Stužica, na Ukrajine sa rozprestiera prírodná rezervácia Stužica-Užok. Prales Stužica je pôvodnou karpatskou bučinou s prímesou ďalších horských drevín, najmä jedle, bresta, javora a jaseňa. Jedľa biela má miestami až tretinové zastúpenie, vyznačuje sa dlhovekosťou a úctyhodnými rozmermi.

Niektoré exempláre majú viac ako tristo rokov a dorastajú do výšky až 40 metrov. Pralesom prechádza náučný chodník vedúci z Novej Sedlice na Kremenec. Žulový pylón na jeho predvrchole ukazuje polohu trojhraničného bodu, do ktorého sa zbiehajú hranice Slovenska, Poľska a Ukrajiny.

VIETE, ŽE…

  • Stužica je najväčším kompaktným pralesom na Slovensku? Rozprestiera sa na rozlohe 630 hektárov.
  • Karpatské bukové pralesy na východnom Slovensku sú od roku 2007 na Zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO? Okrem Stužice zahŕňajú lokality Rožok a Havešová v Poloninách a Vihorlatský prales vo Vihorlatských vrchoch.

    NEVYNECHAJTE

    Pralesy Slovenska (www.pralesy.sk)

    Národný park Poloniny (www.sopr.sk)

Vysoké Tatry – Tatranské kamzíky

Tatranský kamzík, vzdialený príbuzný domácej kozy, sa
veľmi dobre prispôsobil drsným podmienkam vysokohorskej klímy.
Tatranský kamzík, vzdialený príbuzný domácej kozy, sa veľmi dobre prispôsobil drsným podmienkam vysokohorskej klímy.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: alless.flog

Stretnúť sa s kamzíkom na tatranskej vysokohorskej túre je vždy príjemné. Každému milovníkovi prírody urobí veľkú radosť bezprostredné pozorovanie nádherných zvierat, ktoré sa s ľahkosťou a gracióznosťou pohybujú po strmých skalných rebrách a úžľabinách. Najväčším znalcom tatranských kamzíkov bol zoológ Milič Blahout, dlhoročný pracovník Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici. V rokoch 1966 až 1971 pripravil výskumné podklady oprávňujúce kamzíka vyčleniť ako novú geografickú rasu. Odborná verejnosť to akceptovala, súhlasila s vyčlenením endemického poddruhu s názvom kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica). Po skončení poslednej ľadovej doby sa vyvíjal celkom izolovane, preto sa líši od svojich príbuzných v Alpách, Apeninách a na Balkáne. Dokonca sa vyznačuje mnohými osobitými znakmi, ktoré nemajú ani kamzíky z iných karpatských pohorí.

Tatranský kamzík, vzdialený príbuzný domácej kozy, sa veľmi dobre prispôsobil drsným podmienkam vysokohorskej klímy. V lete sa pred teplými slnečnými lúčmi skrýva na tienistých a vyššie položených miestach. Živí sa spásaním vysoko položených alpínskych lúk. V zime dokáže čeliť extrémnemu počasiu, nie však lavínam. Jeho prirodzeným nepriateľom sú veľké dravce, najmä vlk a rys. V minulosti ním bol aj človek, lebo ho s obľubou lovili poľovníci aj pytliaci. S chovom oviec a dobytka vo vysokohorskom prostredí Tatier sa pri kamzíkoch objavil problém parazitických chorôb.

Dnes sú tatranské kamzíky zákonom chránené a ich početnosť je starostlivo sledovaná. Na jeseň sa uskutočňuje ich pravidelné sčítavanie. Roky, keď sa ich počet dostal pod kritickú hranicu 200 jedincov, sú našťastie preč.

77 NAJ SLOVENSKO
77 NAJ SLOVENSKO
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: Ikar

Dnes je kamzičia populácia na vzostupe, v roku 2013 ich na celom území národného parku napočítali 1 186, čo bolo o 90 viac ako rok predtým.

VIETE, ŽE…

  • ak by sa vydarili bizarné experimenty kniežaťa Hohenloheho, v Tatrách by sme dnes okrem kamzíkov stretávali aj alpské kozorožce, americké bizóny a bezoárové kozy?
  • v sedemdesiatych rokoch minulého storočia vysadili tatranských kamzíkov v Nízkych Tatrách? Ich genofond však už nie je čistý, lebo niektoré jedince sa spárili s alpskými kamzíkmi vysadenými v Slovenskom raji.

    NEVYNECHAJTE

    Tatranský národný park

    (www.tanap.org, www.lesytanap.sk)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Južná Kórea, Pak Kun-hje

Južná Kórea vydala zatykač na zosadenú prezidentku

30.03.2017 21:37

Juhokórejský súd vydal zatykač na zosadenú prezidentku Pak Kun-hje, ktorá čelí obvineniam z úplatkárstva, zneužitia právomocí a vyzradenia štátneho tajomstva.

dolára, peniaze, bankovky

CBO: Verejný dlh USA vzrastie za 30 rokov na dvojnásobok

30.03.2017 20:50

Americký verejný dlh vzrastie pri platnosti súčasných zákonov o daniach a výdavkoch po 30 rokoch na 150 percent ročného výkonu ekonomiky.

Porošenko

Ukrajinský prezident nariadil od 1.apríla prímerie v Donbase

30.03.2017 20:05

Ukrajinský prezident Petro Porošenko nariadil armáde začať od 1. apríla uplatňovať prímerie v Donbase.

Kiska, hodnotenie volieb

Zaplatí Kiska za súkromné cesty špeciálom?

30.03.2017 20:00

Prezident Andrej Kiska mlčí, či takmer milión eur, ktoré za jeho súkromné lety platil štát, vráti do verejnej kasy.