Prečo je na zemi život? Odkiaľ pochádzame?

Evolučná teória sa považuje za najbrilantnejší vedecký nápad všetkých čias. V biológii neexistuje iná teória porovnateľná s Darwinovým ponímaním evolúcie. Hoci základná myšlienka vývoja zvierat z dávnych tvorov nebola úplne nová, Darwin priniesol fascinujúce interpretácie.

30.04.2013 15:18
evolučná teória Foto:
Evolučná teória - z opice človek.
debata (13)

Pochopil, že všetky živé organizmy sa vyvinuli z jednoduchších živých foriem počas miliónov rokov prostredníctvom malých zmien. Tieto zmeny vysvetľuje ako postupnú odpoveď na meniace sa prostredie. Ak sa živočích alebo rastlina nedokázali prispôsobiť zmeneným podmienkam, napokon vyhynuli.

Darwinova teória vzbudila záujem, kritiku, odpor i nenávisť. Po viac ako 150 rokoch sú ešte vždy v mnohých častiach sveta jeho idey neakceptovateľné. Nie je ľahké zmieriť s tým, že máme spoločných predkov s ľudoopmi.

S novými biologickými objavmi sa však Darwinove myšlienky stávajú jasnejšie a prijateľnejšie. Evolučná teória podáva vysvetlenia, ako sme sa vyvinuli a ako zapadáme do nášho okolitého sveta. Tieto vedomosti nám umožňujú pochopiť naše emócie, inštinkty, choroby a zdravie. Najdôležitejšie je však poznanie, že máme blízko k iným živým organizmom, čo nám umožňuje mať v úcte všetko živé na našej planéte.

Prírodovedec Charles Darwin. Foto: SHUTTERSTOCK
Charles Darwin Prírodovedec Charles Darwin.

Boj v prírode netrvá donekonečna, smrť je zvyčajne rýchla. Silní, zdraví a šťastní prežívajú a rozmnižujú sa.
Charles Darwin (1859)

Prečo je na zemi život? Odkiaľ pochádzame? Po celé tisícročia sa ľudia snažia nájsť odpovede na tieto otázky. V roku 1858 zverejnil prírodovedec Charles Darwin svoju teóriu prírodného výberu, ktorou vysvetľuje vývoj života na Zemi. Nasledujúci rok dokončil svoju knihu PÔVOD DRUHOV , knihu, ktorá zmenila svet. Táto kniha otriasla postavením ľudstva a vyvolala debatu o vývoji druhov, ktorá naďalej pokračuje.

Príbehy stvorenia

Čas na snívanie
Pôvodní obyvatelia Austrálie verili, že všetky formy života, všetci predkovia spali pod zemským povrchom. Keď sa naplnil ich čas, prebudili sa a túlali sa po zemi, povolali všetky bytosti a učili ich ako žiť.

Grécke mýty
V príbehoch starovekých Grékov vznikol vavrínový strom, keď riečnu nymfu Dafné prenasledoval boh lásky Apolón. Vyčerpaná Dafné prosila bohyňu Zeme Gaiu o pomoc a tá ju premenila na strom.

Rajská záhrada
Podľa Genezis, prvej knihy Biblie, stvoril Boh svet za 6 dní. Každý zvierací druh bol stvorený samostatne, dokonale naplánovaný pre svoj účel. Adam a Eva boli stvorení na obraz Boží, a preto boli iní ako zvieratá, dostali najdôležitejšiu úlohu. Hlboká náboženská viera v tento príbeh ovplyvňovala po stáročia vedecké myslenie v Európe.

Brahma
Hinduistický boh tvorenia Brahma stvoril svet a všetky živé bytosti z lotosového kvetu, na ktorom sedel v tme, v ďalekom oceáne. Rastlinám vydelil schopnosť vnímať, zvieratám dal hmat, čuch, schopnosť vidieť, počuť a hýbať sa.

Príbehy z Tichomoria
Pôvodní obyvatelia ostrovov v Tichom oceáne rozprávali príbehy o prvých ľuďoch, ktorí sa vyliahli z vajíčok bohov s vtáčou hlavou alebo z vajíčok korytnačiek.

Posvätní duchovia
Indiáni rozprávajú príbeh o krásnom, ale pyšnom dievčati s bielymi vlasmi, ktoré sa jedného dňa posmievalo neznámemu mužovi. Tento muž však bol prevtelením jedného z veľkých duchov a nahnevaný premenil dievča na páchnuceho skunka. Z jej prekrásnych bielych vlasov vznikli huňaté biele pásy na chrbte zvieraťa. A tak vznikol na Zemi prvý skunk.

1654 – Deň stvorenia
Írsky arcibiskup James Ussher precízne zrátal vek ľudí spomenutých v Biblii a tvrdil, že pozná presný deň biblického stvorenia – 23. októbra 4004 pred n. l. Vek zeme by dnes bol asi 6000 rokov.

Diskusia sa začína

1735 – Začiatky klasifikácie živých organizmov
Botanik Carl Linné zoskupil všetky známe organizmy do kategórií a zoradil ich podľa „nebeského poriadku Božieho stvorenia“. Zaviedol klasifikačný systém, podľa ktorého rozdelil živé organizmy do ríš, tried, radov, rodín, rodov a druhov. Každej rastline a živočíchovi pridelil dva latinské názvy, podľa rodu a druhu. Tieto názvy používajú vedci dodnes. Človeka klasifikoval ako Homo sapiens, čiže človek mysliaci.

1749 – Prírodné zákony grófa Buffona
V rokoch 1749 až 1804 napísal gróf Georges-Louis Leclerc de Buffon 44-zväzkové prírodovedné dielo, vydaných bolo však iba niekoľko zväzkov. Vo svojom diele predkladá teóriu, že všetky živé bytosti boli stvorené z jediného predka pôsobením prírodných zákonov prostredia alebo náhodne. Strach a hrôza! Spochybnil biblickú teóriu stvorenia. Podľa jeho súčasníkov boli Buffonove názory proti Bohu, bez dôkazov ich nedokázal obhájiť a neskôr bol dokonca donútený svoju teóriu verejne odvolať.

1809
Buffonov žiak Chevalier de Lamarck prvý smelo verejne publikoval svoju teórie evolúcie. Predstavoval si, že zmeny v živých organizmoch sa dejú vplyvom dvoch vzájomne proti sebe pôsobiacich síl.

Lamarck tvrdil, že každá z týchto síl podnecuje zmeny pôsobením istého JEMNÉHO FLUIDA. Toto fluidum prúdi celým telom, pričom vytvára pohyb a zmenu. Napríklad slimáky majú veľmi slabý zrak, Lamarck si predstavoval prapôvodného slimáka, ktorý ešte nemal tykadlá a snažil sa vnímať prostredie okolo seba. Následne sa „nervové fluidum, ako aj iné tekutiny“ presúvali do prednej časti jeho hlavy a po istom čase sa tam vyvinuli tykadlá.

Lamarckove vývojové zákony
Zákon 1
Všetky živé bytosti majú pôvod v jednoduchých organizmoch, z ktorých sa vyvíjajú postupnými zmenami, stávajú sa zložitejšími a dokonalejšími. Lamarck predpokladal, že ľudia už takúto dokonalosť dosiahli. Predstavoval si, že jednoduché organizmy vznikli postupne „samooplodnením“ z neživej hmoty, napríklad z vlhkej slamy. (francúzsky mikrobiológ Louis Paster ukázal, že po prevarení z vlhkej slamy nič nevznikne.)

Zákon 2
Zvieratá počas svojho života menia telesnú stavbu a prispôsobujú sa tak svojmu prostrediu. Takéto priaznivé zmeny sa potom prenášajú na potomkov. Zmeny vznikajú buď využívaním alebo nevyužívaním, istého znaku či vlastnosti. Napríklad krk žirafy sa postupne stáva dlhším tým, ako sa naťahuje za listami na čoraz vyšší konároch.

Tajomné skameneliny

Už od pradávnych dôb fascinovali ľudstvo nálezy skamenelín. Spočiatku sa ľudia čudovali, čo to je a či to má magické schopnosti. Neskôr, keď si uvedomili, že skameneliny sú pozostatkami uhynutých živočíchov, vynorili sa ďalšie otázky. Napríklad prečo sa toľko skamenelín morských živočíchov nachádza na vrcholoch hôr? Hoci im odpoveď ponúkla Biblia, ďalšie nálezy gigantických skamenených živočíchov primali ľudí zamyslieť sa znova.

Archaeopteryx lithographica - skamenelina. Foto: SHUTTERSTOCK
skamenelina Archaeopteryx lithographica - skamenelina.

Diluvianizmus
Do konca 18. storočia bola veľmi populárna náuka diluvianizmus. Podľa nej bol povrch Zeme pretvorený počas biblickej potopy, keď pršalo 40 dní a 40 nocí. Všetky skameneliny sú pozostatky utopených živočíchov, ktoré v tých časoch zanikli. Vysoká voda zaniesla morské živočíchy na vrcholky hôr, kde sa zachytili, keď voda opadla.

Gigantické skameneliny
V 18. storočí boli objavené a opísané skameneliny gigantických živočíchov, napríklad obrovský morský jašter mosasaurus. Ľudia verili, že tieto živočíchy musia ešte vždy existovať, pretože Noe ich predsa zachránil. Kde sú však teraz? Ich kolosálne rozmery by im neumožnili ukryť sa ani v neprebádaných častiach sveta.

1817 – Predstava vyhynutia
Prírodovedec Georges Cuvier fosílie nájdené v okolí Paríža. Predpokladal, že sú staré mnoho tisíc rokov. Jeho pozorovania zvýšili vek Zeme na podstatne viac ako dovtedy akceptovaných 6000 rokov. Cuvier si uvedomoval, že skameneliny sa nepodobajú na žiadne žijúce zvieratá, takže tieto tvory museli vyhynúť!

Giganti povstávajú
Cuvier sa stal známy aj tým, že v Prírodovednom múzeu v Paríži rekonštruoval celé kostry zvierat len z niekoľkých nájdených skamenelých kostí. Jednou z jeho najznámejších rekonštrukcií bolo ozrutné stvorenie podobné slonovi – mastodont. Cuvierova rekonštrukcia bola prekvapivo veľmi presná.

Na ostrove Galapágy žije Galapagos land iguana,... Foto: SHUTTERSTOCK
Galapagos land iguana Na ostrove Galapágy žije Galapagos land iguana, podobajúci sa na starodávne jaštery.

1830 – Otrasy vekov
Geológ Charles Lyell, ktorého fascinovali horniny a nerasty, mal presne opačné názory ako Cuvier so svojou teóriou katastrof. Predpokladal, že zemský povrch bol tvarovaný v minulosti pôsobením takých istých postupných zmien, aké vidíme aj teraz. Na prvú stranu svojej knihy Princípy geológie si vybral grafiku starobylého chrámu v Serapise.

1831 – Životná expedícia
V roku 1831 sa prírodovedec Charles Darwin pridal k posádke lode Beagle a vydal sa na päťročnú prieskumnú cestu okolo sveta. Vzal si aj Lyellovu knihu. Počas cesty pozoroval skalné formácie a zažil zemetrasenia, ktoré ho presvedčili o tom, že Lyell má pravdu o postupnom tvarovaní zemského povrchu.

To je revolúcia!

Darwinova teória evolúcie sa začala pomaly vynárať po návrate z jeho výpravy. Poučený nielen Lamarckovými skúsenosťami si uvedomoval, že bez jasných dôkazov ho nikto nebude brať vážne. A tak sa dal do výskumov. Prešlo ďalších 20 rokov, kým Darwin zverejnil svoju TEÓRIU PRÍRODNÉHO VÝBERU, ktorá otriasla vedeckým svetom.

Na to, aby prebiehal prírodný výber, sú potrebné tri veci:
1. Premenlivosť
Jedince toho istého druhu sú mierne odlišné, čiže variabilné. Narodí sa viac jedincov, ako sa dožije dospelosti.

2. Boj o život
Ak príliš veľa jedincov bojuje o prežitie vo svojom prostredí, aj malý rozdiel môže dať niektorým väčšiu šancu na prežitie.

3. Dedičnosť
Niektoré variácie znakov sa objavujú oveľa častejšie ako ostatné, pretože sú úspešnejšie. Počas mnohých generácií sa vytvorí viditeľná zmena čiže adaptácia. Takéto zmeny môžu časom viesť k vzniku nového druhu.

1859 – Publikovanie
Kniha Pôvod druhov, ktorá vyšla v roku 1859, predstavovala súhrn Darwinových predstáv o tom, ako sa živé bytosti vyvinuli v procese „prírodného výberu“. Darwin zamýšľal napísať neskôr podrobnejšiu knihu , čo sa mu však nepodarilo.

1860 – Pobúrenie!
Krátko po vydaní Darwinovej knihy zorganizovala Britská vedecká spoločnosť v Oxforde stretnutie popredných vedcov a filozofov, ktorí mali prediskutovať, či je možné, aby sa tvory v prírode vyvinuli. Najhlasnejším zástancom odpovede „Áno, vyvinuli sa.“ bol biológ Thomas Huxley a zástancom „Nie, nemohli sa vyvinúť.“ bol biskup Samuel Wilberforce. Debata sa skončila hlučnou vravou a zmätkom.

1871
Aj v ďalších knihách, ktoré Darwin písal a vydával, rozvíjal svoju teóriu prírodného výberu. V knihe Pôvod človeka dokazuje, že ľudia a opice majú spoločného predka.

Je evolúcia revolúcia? Foto: Slovart
Je evolúcia revolúcia Je evolúcia revolúcia?

1872
Darwin tvrdil, že existuje podobnosť vo vyjadrovaní pocitov ľudí a zvierat, ktoré opisoval v knihe Prejavy emócií u človeka a zvierat. Podnietil tým záujem vedcov o správanie zvierat.

1880
V knihe O schopnosti pohybu rastlín Darwin vysvetľuje, ako sa popínavým rastlinám vyvinula schopnosť rásť dohora a získať tým viac slnečného svetla.

Umelý výber
Darwin sa veľa priučil aj od šľachtiteľov zvierat a rastlín, ktorí si všimnú aj nepatrné rozdiely medzi jedincami. Šľachtiteľ psov pári iba jedince s požadovanými vlastnosťami. Vyberie šteniatka s vybranými znakmi a tie sa potom krížia navzájom. Vybraná vlastnosť sa po viacerých generáciách stáva viditeľnejšou. Darwin si uvedomil, že podobný proces prebieha aj v prírode.

13 debata chyba