Ten, kto chce chovať teráriové zvieratá, musí sa pred kúpou svojho vysneného zvieratka o ňom dopodrobna poinformovať. Musí mu byť jasné, že teraristika je veľmi drahé hobby. Mnohé druhy potrebujú vysoké teploty a veľa svetla, čo značí, že účty za elektrinu môžu narásť pomerne vysoko. Aj krmivo a vitamínové prípravky môžu zaťažiť peňaženku – a väčšina plazov sa dožije vysokého veku. Preto si každý záujemca musí uvedomiť, že preberá dlhoročnú zodpovednosť za tieto živé tvory a že je to sčasti spojené aj s pomerne veľkou časovou náročnosťou. Okrem toho existujú zákonné nariadenia, ktoré treba rešpektovať a dodržiavať.
Ak vám v hlave skrsla myšlienka, že sa upíšete teraristike, nestačí, aby ste sa iba informovali o vysnívanom zvieratku, musíte sa zaoberať aj niektorými inými myšlienkami. Hlavnou zásadou je: teráriové zvieratá nie sú na maznanie, patria do terária! Mnohé druhy reagujú síce naoko prítulne a krotko, to však poukazuje na to, že poznajú a akceptujú svojho ošetrovateľa a ta ako „kŕmny stroj“. Nikdy nezabudnite, že ide o zvieratá, ktoré nemožno domestikovať. Ostatní členovia rodiny musia zviera takisto akceptovať.
Foto: Ikar, 250 teráriových zvierat
Choroby a výživa
Nesprávna výživa a nedostatočné podmienky chovu vedú pri hadoch a obojživelníkoch k poruchám z nedostatku živín, a vyvolávajú tým ťažké ochorenia. Dôsledkami sú obezita, deformácie a v najhoršom prípade uhynutie. Žiaľ, chovateľ zistí príznaky choroby často až vtedy, keď je už neskoro.
„Hady umierajú ticho“ – je to výrok, ktorý často počuť medzi skúsenými teraristami. Výstižnejšie by sme to ani nemohli vyjadriť, pretože zväčša sa musíme veľmi dôkladne pozerať, aby sme zbadali zmenu v správaní alebo výzore zvieraťa.
Nemáme tým na mysli iba zjavné príznaky, napr. cudzopasníky parazitujúce na povrchu tela (ektoparazity) alebo zblednutie inak žiarivých farieb (okrem zvliekania, vtedy je to prirodzené). Zmeny v správaní môžu poukazovať aj na to, že zvieraťu niečo chýba. Ale aby sme to zbadali, musíme do jeho starostlivosti a pozorovania investovať veľa času. Ten, kto to nerobí alebo sa uspokojí s tým, že zviera je jednoducho tu a „trávi si svoj život“, sotva bude schopný zbadať takéto zmeny. Je však nanajvýš dôležité zaoberať sa svojím zvieraťom čo najintenzívnejšie. Plazy a obojživelníky totiž prejavujú ochorenie navonok väčšinou až po dlhšom čase, navyše nie pre každého rovnako viditeľne – z rôznych dôvodov.
V prírode môže ochorenie značiť slabosť, čo koniec koncov znamená, že napr. dominantný samec v skupine s podriadenými samcami stratí svoje prednostné postavenie. Okrem toho sú choré zvieratá pre možné dravce veľmi ľahkou korisťou, preto na zvieratách dlho nič nepoznať. Tohto spôsobu správania sa nezbavia ani v zajatí, čo prácu chovateľovi nijako neuľahčuje. Preto je bezpodmienečne nutné zviera dôkladne pozorovať a pri každej zmene sa poradiť so zverolekárom špecialistom.
Foto: Ikar, 250 teráriových zvierat
Aby sme sa čo najviac vyhli chorobám, mali by sme presne dodržiavať podmienky chovu, starať sa o dostatočnú hygienu a vyváženú stravu. Pravidelná kontrola výlučkov nám dá patričnú istotu o zdravotnom stave zvieraťa. Podávanie vitamínov a minerálnych látok pre exotické zvieratá treba starostlivo uvážiť – informácie z letákov sú len všeobecné a je potrebné riadiť sa aj hmotnosťou a kondíciou zvieraťa. Je úplne jedno, či ide o rastlinnú alebo živočíšnu potravu – bez pridávania príslušných preparátov sa môžu objaviť príznaky nedostatku niektorých vitamínov a minerálov, ktoré môžu ohrozovať život. V obchodoch je bohatá ponuka rôznych produktov, nie však každý je vhodný pre všetky zvieratá. Zdravo živiť plazy a obojživelníky si vyžaduje dostatok odborných vedomostí.
Pre začiatočníka je predovšetkým dôležité, aby sa dozvedel, ako má vôbec vyzerať zdravé stravovanie. Že to v prvom rade závisí od toho, či chová v teráriu mäsožravé alebo bylinožravé zviera, by malo byť jasné. Aj druhy, ktoré prijímajú oba druhy potravy, však potrebujú špeciálne zloženie. Aby sme vedeli, ktoré krmivo je správne, musíme mať najskôr informácie o tom, ktoré účinné látky sú pre naše zviera dôležité. Vedomosti o tom, ktoré vitamíny sú napr. životne dôležité a ako osožia zvieratám, nás posunú o celý krok ďalej. Netreba však zabúdať, že pri prekročení správnej dávky si možno narobiť viac problémov (hypervitaminóza). Existujú vitamíny rozpustné vo vode a rozpustné v tuku. Vitamíny rozpustné v tuku sa ukladajú v pečeni a nesmú sa nadmerne podávať. Na rozdiel od nich nadmerná dávka niektorých vitamínov rozpustných vo vode sa vylúči močom.
Foto: Ikar, 250 teráriových zvierat
Vitamíny rozpustné v tuku
• Vitamín A sa vyskytuje v živočíšnych tukoch a karoténe (provitamín A). Nadmerná dávka zníži hodnotu vitamínu D3, nedostatok zapríčiní očné a kožné problémy.
• Vitamín D3 potrebujú zvieratá, aby mohli spracovať vápnik, a produkuje ho, resp. sčasti ešte pridáva UV-B žiarenie. Jeho nedostatok spôsobuje rachitídu. Kosti zmäknú a dochádza k ich deformáciám. Naopak, príliš nadmerná dávka vedie k otravám, pretože vitamín D3 sa v orgánoch „usádza“.
• Vitamín E je nápomocný pri tvorbe iných vitamínov. Jeho nedostatok sa prejavuje napr. vo forme zmien väzivového tkaniva
Vitamíny rozpustné vo vode
• Nedostatok vitamínu B vedie k zažívacím a kožným problémom. Je obsiahnutý okrem iného v strukovinách a pečeni.
• Jednou z možností, keď je zviera malátne a nemá chuť do jedenia, je že mu chýba vitamín B1, pretože tento vitamín ovplyvňuje dôležité funkcie nervového systému.
• Vitamín C zodpovedá za všeobecnú odolnosť a nachádza sa v mlieku, pečení, citrusových plodoch, zelených rastlinách a zemiakoch.
• Na látkovú premenu je potrebný vitamín H. Spomalený rast a svalová slabosť sú niektoré sprievodné znaky jeho nedostatku, čo sa často vyskytuje pri plazoch, ktoré žerú vajcia, pretože v surových, resp. neoplodnených vajciach sa nachádza bielkovina, ktorá viaže vitamín H. V takomto prípade pomáha kŕmenie iba oplodnenými alebo varenými vajcami.
Vitamíny i minerálne látky majú teda veľký vplyv na zdravie a dobrú kondíciu zvierat. Popri pridávaní príslušných prípravkov by sme mali dbať na vyváženú stravu. Pri bylinožravcoch a zvieratách, ktoré prijímajú rastlinnú a živočíšnu potravu, si pri plánovaní zloženia krmiva možno pokojne vypomôcť tabuľkami so živnými hodnotami. Tak vytvoríme dobré základné kombinácie, ktorých hodnotu – pretože zväčša nie je dostačujúca – zvýšime doplňujúcimi práškovými vitamínmi a minerálnymi látkami.
Pri mäsožravcoch platí to isté: aj v tomto prípade môžeme kŕmne zvieratá „zaprášiť“. Alebo si ich sami odchováme, vhodne kŕmime a potom, čo je nanajvýš potrebné, doplníme „prachom“ (nálevníkmi, vírnikmi, cyklopmi). Pri podávaní živého krmiva je dôležité, aby sme neponúkali veľmi mastnú potravu. Napr. múčne červy, zavíjače voskové a zlatone obsahujú veľa tukov a môžu viesť k stukovateniu pečene alebo nadmernej hmotnosti našich chovancov. Lepšie sa hodia cvrčky domové či banánové, saranče, ovocné mušky a myši.
Ochrana druhov
Foto: Ikar
Mnohé plazy a obojživelníky podliehajú prísnym zákonným ustanoveniam týkajúcich sa dovozu a vývozu, predaja a chovu. Odchyt divo žijúcich zvierat je protizákonný, povolenie naň môžu dostať len niektoré vedecké a výskumné zariadenia. Aj pri zvieratách nevyžadujúcich povolenie je nutné starostlivo uchovať všetky potvrdenia o kúpe alebo dovoze, resp. vývoze, aby sa v prípade pochybností mohla legalita preukázať. Pravdaže, platí to aj pre zvieratá, ktoré sa musia zahlásiť. Takéto potvrdenia by mali obsahovať čo najviac jednoznačných údajov – napr. slovenský a latinský názov, dátum narodenia, pohlavie zvieraťa (ak sa dá zistiť), meno a adresu chovateľa atď.