Čím bol Leonardo da Vinci výnimočný?

Všetko poznanie má svoj pôvod v našom vnímaní, zaznamenala história slová maliara a vynálezcu Leonarda da Vinciho (1452-1519).

29.03.2010 08:00
debata

Leonardo da Vinci, jeden z veľkých géniov talianskej renesancie bol nemanželským synom sedliačky; jeho otec sa oženil s bohatou Florenťankou osem mesiacov po jeho narodení. Vychovaný bol na vidieku pri Florencii, dostalo sa mu málo formálneho vzdelania – latinčinu, ktorá patrila medzi základné znalosti vzdelaného človeka jeho doby, sa naučil až v dospelosti. Namiesto vzdelávania pozoroval zvieratá a krajinu okolo seba. Bolo pre neho príznačné, že v čase, keď sa maliari a filozofi zameriavali na znalosti antickej minulosti, on sa koncentroval na priame pozorovanie človeka a prírody.

Leonardo da Vinci nakreslil tento emotívny... Foto: Ikar
Leonardo da Vinci - autoportrét Leonardo da Vinci nakreslil tento emotívny autoportrét, keď mal asi 65 rokov, tri alebo štyri roky pred smrťou. Dlhé vlasy a brada mu dávajú výzor mudrca alebo proroka.

Kariéru Leonarda da Vinci možno charakterizovať ako spojenie ambiciózneho remeselníka a podnikateľa, ktorý sa vypracoval z chudobného chlapca, využívajúc príležitosti vo svoj prospech a postup. Mal veľké šťastie, že sa narodil blízko Florencie, domova vtedajšej elity maliarov, sochárov a architektov. Vo veku 14 rokov sa dostal do učenia k Verrocchiovi, poprednému sochárovi, ktorého dielňa sa vtedy viac venovala maľovaniu. Leonardov výnimočný talent, obzvlášť v pomerne novom spôsobe olejomaľby, bol nespochybniteľný – vo svojich dvadsiatich rokoch si dokázal založiť vlastnú dielňu.

Leonardo da Vinci v čase svojich učňovských... Foto: SHUTTERSTOCK
Florencia, katedrála Leonardo da Vinci v čase svojich učňovských rokov vo Florencii pomohol umiestniť guľu a kríž na vrchol kupoly slávnej katedrály tohto mesta.

Leonardove maľby sú dnes jeho najpreslávenejším úspechom, avšak v 15. storočí dokonca s vlastnou dielňou, bol iba remeselníkom naháňajúcim objednávky. Ďalším krokom nahor bolo dostať sa k šľachticovi a stať sa členom jeho dvora. Preto približne roku 1482 ponúkol Leonardo da Vinci svoje služby milánskemu vojvodovi Ludovicovi Sforzovi. Usúdil, že tento bojachtivý milánsky panovník by mohol viac potrebovať vojenského konštruktéra než umelca, a preto mu vypracoval podrobný zoznam „nekonečného radu útočných a obranných strojov“, ktoré by mohol vytvoriť, vrátane obrnených vozidiel, prenosných mostov a kanónov. Potom sa mu zmienil o svojich maliarskych a sochárskych schopnostiach.

Človek talentu

Leonardove všestranné schopnosti vrátane jeho dômyselnosti pri projektovaní strojov, boli presne tým, čo hľadali renesanční vládcovia, a tak po zvyšok svojho života len zriedka nemal prácu. Na sklonku života ho dokonca francúzsky panovník zamestnal ako „inžiniera“ a potom ako „maliara a architekta“. Jeho bezhraničná predstavivosť a experimentátorstvo však viedli k mnohým prehrám a sklamaniam. Pre Ludovica Sforzu navrhol jednu z najväčších sôch jazdca, aká kedy bola vymyslená, ale je nepravdepodobné, že by mohla byť odliata – bol vytvorený iba hlinený model. Obraz Posledná večera, považovaný za jedno zo základných majstrovských diel západného umenia, namaľoval s použitím novej techniky, ktorou chcel dosiahnuť, aby sa maľba začala rozpadať takmer hneď, ako bola dokončená. V službách vládcu Florencie od roku 1530 vytváral grandiózny projekt kanála spájajúceho mesto s morom, ktorý nebol nikdy vybudovaný, a podujal sa namaľovať fresku Bitka pri Anghiari pre Palazzo Vecchio, ktorú nikdy nedokončil. Stroje, ktoré si vymyslel, boli dômyselné a predbiehajúce dobu, väčšinou nepraktické.

V rokoch 1503 – 1504, keď sa vrátil do... Foto: Ikar
Leonardo da Vinci - La Gioconda, Mona Lisa V rokoch 1503 – 1504, keď sa vrátil do Florencie, namaľoval Monu Lisu, pravdepodobne portrét manželky obchodníka s hodvábom Francesca del Giocondo.

Väčšinu Leonardových pozoruhodných prác tvoria v skutočnosti zápisy a skice nájdené v jeho zápisníkoch, veci ktoré zostali nepublikované dlho po jeho smrti. V týchto zápisníkoch sa naplno prejavil Leonardov plodný, bádavý a dobrodružný rozum a oko. Stránky sú zaplnené prekvapivým množstvom myšlienok, pozorovaní, náčrtov a experimentov. Zahŕňajú štúdie pohybu vody a úvahy o podstate vesmíru, ako aj poznatky o fosíliách a princípoch lietania. Obsahujú i záznam jedného z jeho najväčších činov, systematického skúmania ľudskej anatómie. Leonardo da Vinci získal okolo 30 mŕtvych ľudských tiel na pitvanie, z ktorých vyhotovil nadmieru čisté, presné skice opatrené poznámkami.

Leonardo da Vinci - Vitruviov človek. Foto: wikimedia.com
Leonardo da Vinci - Vitruviov človek Leonardo da Vinci - Vitruviov človek.

Moderný mysliteľ

Idiosynkratická osobnosť Leonarda da Vinci a jeho nespútaná myseľ ho mohli ľahko priviesť do konfliktu s autoritami. Jeho homosexualita bola hriechom aj zločinom v spoločnosti, v ktorej žil, aj keď v intelektuálnych kruhoch sa to vcelku neodsudzovalo.

Pitvanie mŕtvol malo pochybnú legálnosť a okolo roku 1515 ho to v Ríme takmer dostalo do problémov. Zdá sa, že nemal pevné náboženské presvedčenie a naisto nepripustil, aby kresťanská doktrína postavila hranice jeho mysleniu. Ku koncu života bol Leonardo da Vinci uznávaný, dokonca v hlbokej úcte. Okolo roku 1515 ho pravdepodobne postihla mŕtvica. Neschopný pustiť sa do veľkých úloh, našiel súcitného patróna vo francúzskom kráľovi Františkovi I. Ten si cenil prestíž, akou bolo mať vo svojich službách takú slávnu osobu. Údajne sa vyjadril, že neverí v existenciu ešte jedného takého človeka na svete, ktorý by vedel tak veľa ako Leonardo da Vinci, no ich vzácnosť zapôsobila viac ako čokoľvek iné na jeho legendárny status.

Leonardo da Vinci - lietajúci stroj. Foto: SHUTTERSTOCK
Leonardo da Vinci - Lietajúci stroj Leonardo da Vinci - lietajúci stroj.

Vynález: Lietajúci stroj

História, unikátny obrazový sprievodca Foto: Ikar
História, unikátny obrazový sprievodca História, unikátny obrazový sprievodca

Leonardo da Vinci bol už od raného veku posadnutý myšlienkou lietania. Sledoval vtáky počas letu a komentoval to tým, že „vták je stroj fungujúci podľa matematických zákonov“. Tento model je realizáciou jeho návrhu ornitoptéry – stroja poháňaného mávajúcimi umelými krídlami. Nemôže nikdy fungovať, pretože ľudské svaly nie sú dostatočne silné v pomere k hmotnosti ľudského tela. V skutočnosti žiadny z lietajúcich strojov Leonarda da Vinci nebol prakticky použiteľný – boli to jednoducho predstavy.

Edičný konzultant Adam Hart-Davis, História, unikátny obrazový sprievodca, Ikar

debata chyba