Verili by ste tomu? Uhádnite, ktoré tvrdenia môžu byť pravdivé...

Jan Payne - Pravda alebo lož? Fortuna Libri | 03.10.2014 15:30
Ľudia robia rôzne nezvyčajné veci, niektoré z uvedených faktov sú však také neuveriteľne bláznivé, že azda ani nemôžu byť pravdivé - alebo môžu? Odpovedzte na konci článku, či je tvrdenie v texte PRAVDA alebo LOŽ.

Fakty

Jan Payne - Pravda alebo lož? Foto: Fortuna Libri
Jan Payne - Pravda alebo lož? Jan Payne - Pravda alebo lož?

1. Najštipľavejšia čili paprika na svete je desaťkrát štipľavejšia ako omáčka tabasco.
Štipľavosť čili paprík sa meria Scovillovou stupnicou (SHU). Čili paprika Infinity je 235-krát štipľavejšia než omáčka tabasca – verte či neverte – vypestovali ju v Anglicku. Omáčka tabasco má SHU asi 5000, zatiaľ čo čili paprika Infinity dosahuje 1 176 182. Tá teda štípe!

2. Roku 1957 aprílový žart presvedčil ľudí, že špagety rastú na stromoch.
Roku 1957 sa špagety nejedli tak bežne ako dnes. V anglickej televízii vysielali žartovný dokumentárny film, v ktorom ženy „oberajú“ špagety visiace z vetiev stromov. Niektorí ľudia boli po odvysielaní takí divokí do pestovania vlastných špagiet, že volali do televízie, aby zistili, kde možno špagetové stromy kúpiť!

3. V Oregone (USA) sa preteká vo veslovaní okolo jazera v obrovských melónoch.
Každý október sa na oregonskom jazere Tualatin koná Veľká melónová regata. Skladá sa zo štyroch pretekov, pred štartom však musí súťažiaci schmatnúť melón a vydlabať ho. Potom doň skočí, odštartuje a vesluje okolo jazera. V ideálnom prípade by mal obrovský melón vážiť 272 až 363 kilogramov. Väčšie melóny bývajú príliš pomalé, víťaz z roku 2010 však vážil úctyhodných 544 kilogramov.

4. Octopush je hokej pod vodou.
Rýchly a urputný vodný šport sa odohráva na dne plaveckého bazéna. Hráči držia v jednej ruke malú hokejku a snažia sa puk dotlačiť do súperovej bránky. Majú masky, plutvy a dýchacie trubice a hra prebieha v krátkych intervaloch medzi nádychmi, pri ktorých sa hráči, pochopiteľne vynárajú na hladinu.

5. Súťažiaci v extrémnom žehlení musia vyžehliť toľko bielizne, koľko stihnú za deň.
Pravda je ešte podivuhodnejšia. Extrémne žehlenie je jeden z najbláznivejších „športov“. Začalo sa to tým, že dvaja horolezci uskutočnili na jednej švajčiarskej hore rekord v žehlení v najväčšej nadmorskej výške. Odvtedy ľudia žehlia pri lyžovaní, jazde na kanoe alebo pri potápaní. Táto disciplína má jednoduché pravidlá: žehlička musí byť naozajstná, žehlený kus bielizne musí mať veľkosť aspoň ako kuchynská utierka a žehliaca doska nesmie byť kratšia ako meter.

6. V 18. storočí hniezdili vo vysokých dámskych účesoch vtáky.
V 18. storočí bolo v móde nosiť mohutné vyčesané parochne alebo príčesky. Niektorí bohatí ľudia mali parochne pripevnené na drôtené rámy a doplnené neuveriteľnou výzdobou. Týmto výstrelkom dominovala francúzska kráľovná Mária Antoinetta, ktorej parochne zdobili aj modely lodí. Konské vlásie a púder, z ktorých sa parochne vyrábali, boli ideálnym útulkom pre všetok možný hmyz ako vši a blchy, ktoré sa v parochniach udomácnili. A čo vtáky?

7. Najkratšia vojna v dejinách trvala 38 minút.
Anglicko-zanzibarská vojna sa odohrala 27. augusta 1896. Začala sa smrťou zanzibarského sultána, po ktorom sa trónu zmocnil Chálid bin Barghaš. Britské jednotky spustili z lodí paľbu na palác a už o 38 minút sa Barghaš vzdal.

Tajomná veda

Akokoľvek vyzerajú geniálne, niektoré vedecké pokusy a objavy sa zdajú príliš šialené na to, aby boli pravdivé. Trúfate si v nasledujúcich faktoch odhaliť fantastickú pravdu? Čítajte ďalej a zistíte, či ste mali vždy pravdu.

1. Mikrovlnná rúra bola vynájdená po tom, čo istému vedcovi vo vrecku zmäkla čokoláda.
Roku 1946 kontroloval vedec Percy Spencer časť vybavenia zvaného magnetrón, čo je výkonná elektrónka radaru. Keď pred ním stál, tabuľka čokolády, ktorú mal vo vrecku, začala mäknúť. Neskoršie požiadal o vrecúško kukuričných zŕn, ktoré pri magnetróne pridržal. Jeho tušenie sa vyplnilo – zrná sa zmenili na nadýchanú bielu praženú kukuricu (popkorn)! Týmto pokusom sa zrodila mikrovlnná rúra.

2. Jeden z najväčších vedeckých objavov 20. storočia bol premyslený podvod.
Roku 1912 bola v Piltdowne (Anglicko) vykopaná lebka. Vedcov sa nad nálezom zmocnilo veľké vzrušenie, pretože to vyzeralo na lebku primitívneho človeka. Skutočnosť, že bola nájdená vedľa niečoho, čo vyzeralo ako prehistorická kriketová pálka, mala vzbudiť podozrenie, ale nevzbudila až do roku 1953, keď sa preukázalo, že ide o premyslený podvod. K ľudskej lebke bola pripojená opičia čeľusť a pomocou chemikálií bola nálezu dodaná zdanlivá staroba.

3. Hubblov ďalekohľad po vypustení do vesmíru nefungoval.
Hubblov ďalekohľad vypustili do vesmíru roku 1990. Jeho výroba stála dve miliardy dolárov, ale prvé snímky, ktoré poslal na Zem, boli nepoužiteľné. Vyšetrovanie ukázalo, že zakrivenie obrieho zrkadla ďalekohľadu je vychýlené o necelú päťdesiatinu hrúbky ľudského vlasu. Výsledkom boli rozmazané obrázky. Pri odvážnom výstupe do voľného kozmického priestoru bolo pripojených niekoľko zrkadiel, ktoré chybu skorigovali, a Hubblov ďalekohľad potom už mohol posielať na Zem nevídané snímky vesmíru.

Zrod hviezdy zachytený Hubblovým teleskopom. Foto: SITA
hviezdy, vesmír Zrod hviezdy zachytený Hubblovým teleskopom.

4. Pomstychtivý vedec sa pokúsil zničiť všetky počítače vírusom Y2K
Vírus Y2K bol muchou počítačových programov, ktoré mali prvé dve číslice letopočtu nastavené na 19. Nebol to problém, kým si odborníci neuvedomili, že o polnoci 31. decembra 1999 sa počítače vrátia k dátumu 1900. Ľudia sa obávali, že vírus spôsobí výpadok počítačov a zmätky.

5. Penicilín bol objavený náhodou.
Liek nazývaný penicilín je jedným z najdôležitejších lekárskych objavov, ktorý obšťastnil ľudstvo čírou náhodou. V roku 1928 si vedec Alexander Fleming všimol, že bakteriálna kultúra, ktorá sa vyvinula v Petriho miske v jeho laboratóriu, je napadnutá plesňami. Okolo plesne neboli žiadne baktérie. Našťastie sa Fleming rozhodol zistiť prečo. Jeho objav viedol k vzniku penicilínu, prvého antibiotika, ktoré zachránilo nespočetné množstvo životov.

6. Keď bolo vynájdené málo lepivé lepidlo, spočiatku nikto nevedel, na čo ho využiť.
Keď Stephen Silver vynašiel neveľmi lepivé, ľahko oddeliteľné lepidlo, nemohol prísť na to, ako ho využiť a zdalo sa mu, že kdesi pochybil. Jeho kolega Art Fry našťastie dostal nápad naniesť toto lepidlo na úzke prúžiky papiera a používať ich ako záložky do kníh. Samolepiace lístky (samolepky) vznikli v roku 1890.

7. Vedci laboratórne zopakovali veľký tresk.
Veľký tresk je názov pre udalosti, ktoré sa odohrali v ranom štádiu vývoja vesmíru. Veľký hadrónový urýchľovač sa pokúsi znova vytvoriť podmienky, ktoré existovali krátko po veľkom tresku, nie však samotný okamih tresku ako taký. Neodohráva sa to v tradičnom vedeckom laboratóriu – urýchľovač je obrovský. Je vybudovaný v obrovskom tuneli, ktorý sa tiahne 27 kilometrov pod Švajčiarskom.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ