Čo nám vlastne Konštantín a Metod priniesli?

Róbert Beutelhauser – Naše Hrôzyplné dejiny - Barbarskí Slovania, SLOVART | 28.01.2013 15:56
Barbarskí Slovania Foto:
Naše hrôzyplné dejiny: Barbarskí Slovania.
Pohanské náboženstvo bolo veľmi rôznorodé a nejednotné. Preto nečudo, že keď sa v prvých storočiach nášho letopočtu začalo šíriť organizované kresťanstvo, pohanské náboženstvá sa dostávali do úzadia.

Navyše, kresťanstvo bolo podporované vládnou mocou, preto boli pohanské náboženstvá zakazované a ich prívrženci prenasledovaní. A tak pohanských kňazov, nazývaných žreci, nahradili kresťanskí, namiesto do posvätných hájov veriaci chodili na bohoslužby do chrámov, namiesto prinášania obetí bohom veriaci prinášali rôzne poplatky a dary kňazom.

No napriek mnohým stáročiam, ktoré odvtedy prešli, niektoré pohanské zvyky stále pretrvávajú, aj keď ich tak nevnímame. Napríklad zvyk hádzať mincu do fontán, na veľkonočný pondelok šibať dievčatá vŕbovými prútmi a polievať vodou alebo pálenie jánskych ohňov.

Aj učitelia sa často dopúšťajú omylu a žiakom tvrdia, že kresťanstvo na naše územie priniesli Konštantín a Metod. No ty máš rád históriu, a preto toho svojho dejepisára môžeš jemne poopraviť a povedať mu, že kresťanstvo bolo na našom území šírené už na začiatku 9. storočia. Šírili ho írski, škótski a neskôr po vzniku Veľkej Moravy franskí misionári. A práve títo šíritelia viery sa stali tŕňom v oku kniežaťa Rastislava. Ten si uvedomoval, že franskí kňazi tu predstavujú záujmy Franskej ríše. Preto ho to jedného dňa naštvalo a začal pracovať na tom, aby v jeho kniežatstve vzniklo samostatné biskupstvo. Aby si rozumel, keď panovník začne pracovať, to znamená, že tí slušnejší, väčšinou sú to aj tí slabší, zavolajú pisárov, poobzerajú sa okolo seba, koľlo zlata, peňazí by mohli oželieť, a začnú pracovať na diplomatických vzťahoch. No a tí neslušnejší, väčšinou silnejší, zavolajú vojenských veliteľov a začnú chystať vojnu. Myslím, že pýtať sa, ako na to bol Rasťo, by bolo smiešne, preto v roku 861 vyslal poslov za šéfom všetkých kresťanov, pápežom Mikulášom I.

Zopakujme si, čo vieme o úrade pápeža.
Tak na počiatku bol apoštol Peter (jeden z dvanástich Ježišových žiakov), ktorý je považovaný za najvýznamnejšieho šíriteľa Kristovho učenia a zakladateľa kresťanskej cirkvi. No a pápež ako rímsky (teda najvýznamnejší) biskup je práve nasledovníkom apoštola Petra. Pápež sídli vo Vatikáne a volí ho zbor kardinálov. Táto voľba sa nazýva konkláve. Ak by si chcel spoznať pápeža, bezpečne by si ho spoznal podľa týchto znakov:

1. Pápežské meno dostáva pápež po svojom zvolení, súčasný pápež sa napríklad civilným menom volá Jospeh Ratzinger. V ruke drží pápežskú barlu.
2. Odev je vždy bielej farby a je na ňom 33 gombíkov ako Kristových rokov.
3. Prsteň
4. Mitra
5. Pálium býva utkané z bielej vlny, krížiky znamenajú utrpenie Krista. Na troch z nich sú symbolicky zobrazené klince, ktorými bol pribitý na kríž.

Mikuláš I. sa rozhodol na Rastislavov list neodpovedať. Nepovažoval to za podstatné. Ale Rastislav sa nechcel vzdať a s rovnakou žiadosťou ako na Mikuláša sa obrátil na byzantského cisára Michala III. A ten mu vyhovel a na územie Veľkej Moravy poslal misiu na čele so solúnskymi bratmi Konštantínom a Metodom. Ak máš chuť začať teraz spievať oslavné básne o Michalovi III., tak s tým počkaj a poď si zopakovať, čo mal spoločné so šírením viery. Zaiste si už počul, že spočiatku bol na čele cirkvi biskup sídliaci v Ríme. Ale potom, čo cisár Konštantín Veľký v roku 330 hlavným mestom Rímskej ríše spravil mesto, ktoré zo skromnosti pomenoval po sebe, Konštantinopol, Rímska ríša začína mať dve centrá. A navyše, samotná cirkev sa začína deliť na západnú so sídlom v Ríme a východnú, sídliacu v Konštantinopole. Zatiaľ, čo na čele západnej je pápež, na čele východnej je cisár. Tak už rozumieš Rastislavovi, v podstate robí to isté čo ty, keď nepochodíš u mamy, ideš za otcom.

Keď sa dvaja bijú

Dnes už aj malé dieťa vie, čo sa deje, keď sa dvaja bijú. No kto vie, čom sa deje, keď sa bijú kňazi? Nie, nečakaj lietanie pästí, rozbité nosy, to sa predsa nehodí k mníšskym kutniam. Čakaj horšie, a to ohováranie, sťažnosti, hádky, nenávisť, nepriateľstvo tvojich rozhádaných spolužiačok je oproti tomu idyla.

Pretože máš v rukách túto knižku, znamená to, že máš rozum, netreba ti vysvetľovať, že spor vznikol medzi franskými a byzantskými misionármi. Frankovia sa, jednoducho, nechceli zmieriť s tým, že už nie sú na Veľkej Morave šéfinkovia oni. Navyše, Solúnčania mali v rukách veľký tromf, ktorý im u veriacich zabezpečoval víťazstvo na celej čiare. Tým tromfom bolo, že začali používať jazyk, ktorému ľudia rozumeli.

Tento jazyk nazývame staroslovienčina a Konštantín, nazývaný aj Filozof, doňho preložil základné náboženské knihy. Na zapisovanie staroslovienčiny misionári začali používať písmo, ktoré voláme hlaholika. Toto písmo bolo zastavené na základe malých písmen z gréckej abecedy. Tu je abeceda, učiť sa ju nemusíš, ale skús si z nej napísať aspoň krstné meno.

Grécka abeceda  a jej prepis. Foto: Barbarskí Slovania, SLOVART
abeceda Grécka abeceda a jej prepis.

Frankovia sa nechceli zmieriť s porážkou, preto spravili to, čo si robil aj ty, keď ti v škôlke niekto zobral hračku. Že ty si nežaloval, no vidíš, ale franskí kňazi neboli ako ty a hneď utekali z a Mikulášom I. Lenže ten mal už dosť večných sporov, umrel a nahradil ho Hadrián II. Tomu však nestačilo len franské obviňovanie, preto Konštantína s Metodom pozval do Benátok, kde museli obhajovať svoju misiu a najmä prevratné šírenie viery v staroslovienčine.

A ako to dopadlo? Dnešní novinári by napísali: Zvíťazil rozum, bohoslužby v staroslovienčine boli napokon v roku 868 pápežom Hadriánom II. schválené. Ale znalci stredoveku, teda aj ty, vedia, že Konštantínovi s Metodom sa podaril doslova zázrak v cirkevnom živote. Presadenie štvrtého liturgického jazyka bolo výnimočným činom a v podstate už ďalších 1000 rokov cirkev podobný ústupok nespravila. Keď už vieš, čo sa podarilo, tak si skús spomenúť, ktoré tri jazyky boli oficiálne uznávané ako liturgické? Boli to tieto jazyky: hebrejčina, gréčtina a latinčina. No a práve na našom území franskí misionári používali latinčinu.

Takže po skončení stretnutia medzi vierozvestcami a Hadriánom II. môžeme povedať, že 1:0 pre Slovanov, lenže zápas sa ešte neskončil. A budúce bitky poznamenala veľká strata. Neustále cestovanie sa podpísalo na Konštantínovom zdraví, cítil, že spiatočná cesta by bola nad jeho sily, preto sa rozhodol odísť z Benátok do Ríma a vstúpiť do kláštora. Tu prijal rehoľné meno Cyril a po pár týždňoch vo veku 42 rokov zomrel. Po jeho smrti ťarcha mise zostala len na Metodovi. Ten sa vďaka priazni pápeža Hadriána II. stal biskupom a bol poverený správou moravského biskupstva, ktoré bolo vyňaté spod franskej správy. Metod musel absolvovať strastiplnú cestu späť, kým sa konečne v roku 873 ujal svojho biskupského úradu a obnovil prácu učilišťa pre budúcich kňazov. Na Veľkej Morave sa medzitým za nám už známych okolností dostal k moci Svätopluk, ktorý na rozdiel od Rastislava uprednostňoval latinské bohoslužby.

Navyše na Morave pôsobil úhlavný nepriateľ slovanskej misie – nemecký benediktínsky mních a neskôr biskup Wiching. Ten vo svojej nenávisti zašiel až tak ďaleko, že Metoda obvinil z hlásania bludov (bludy sú chorobné predstavy a pre takéto obvinenie človek v stredoveku mohol skončiť na popravisku.) A tak Metod opäť musel trieliť do Ríma, aby pred pápežom Jánom VII. vyvrátil Wichingove obvinenia. Podarilo sa, navyše pápež súhlasil s bohoslužbami v staroslovienčine, a dokonca vymenoval Metoda za arcibiskupa, teda najväčšieho veľkomoravského cirkevného šéfa. Po návrate na Veľkú Moravu sa Metod zradného biskupa Wichinga zbavil a poslal ho na misiu do okrajových častí Veľkomoravskej ríše. Krátke obdobie pokoja Metod využil na to, aby spolu so spolužiakmi dokončil preklad biblie.

V roku 885 však Metod zomrel. Za nástupcu určil svojho žiaka Gorazda, no s tým nesúhlasil Svätopluk a nakoniec sa na čelo moravských duchovných predsa len dostáva Wiching.

Pretože fakty sú pri poznávaní histórie najdôležitejšie, poďme si zopakovať, čo si pamätáš o slovanskej misii. No a aby naše skúšanie nebolo také jednoduché, odpovede na prvé tri otázky by si mal poznať, ak si pozorne čítal, no odpovede na druhú polovicu otázok asi nepoznáš.

Otázky

1. V ktorom roku prišli na Veľkú Moravu Konštantín a Metod?
2. Ako sa nazýva jazyk, v ktorom vykonávali bohoslužby?
3. Koho nazývame trojjazyčníci?
4. Čo sa stalo po smrti Metoda s jeho žiakmi?
5. Ako sa nazýva prvá báseň v staroslovienčine?
6. Čo sú to moravsko-panónske legendy?

Odpovede

  1. Konštantín a Metod prišli na naše územie roku 863 zo Solúna, čo je dnešné grécke mesto Thessaloniki. Bratia v strednej Európe nepôsobili len na Veľkej Morave, ale tešili sa veľkej podpore aj v Koceľovom Blatnohrade. Ďalšou zaujímavosťou je, že pri príležitosti 1000. výročia ich príchodu bola založená Matica slovenská.
  2. Jazyk sa nazýva staroslovienčina a, prosím ťa, nezabudni, že to bol jazyk liturgický a literárny. Jeho základom bolo nárečie Slovanov z okolia Solúna, teda jazyk, ktorý Konštantín s Metodom poznali. Dôležité je, že naši predkovia mu na rozdiel od latinčiny rozumeli. Po smrti Metoda jeho žiaci staroslovienčinu používali ako náboženský jazyk na Balkáne. Over si zrozumiteľnosť staroslovienčiny na prepise najznámejšej kresťanskej modlitby.
Over si zrozumiteľnosť staroslovienčiny na... Foto: Barbarskí Slovania, SLOVART
otčenáš Over si zrozumiteľnosť staroslovienčiny na prepise najznámejšej kresťanskej modlitby. Vyzeral približne takto...

Rozumel si? Vieš, ako sa volá táto modlitba? Ak nevieš odpovedať, pomôž si slovenským prekladom a všetko ti bude jasné…

Otče náš, ktorý si na nebesiach,
posväť sa meno tvoje,
príď kráľovstvo tvoje,
buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi.
Chlieb náš každodenný daj nám dnes
a odpusť nám naše viny,
ako i my odpúšťame svojim vinníkom,
a neuveď nás do pokušenia,
ale zbav nás Zlého. Amen.

3. Trojjazyčníci boli zástancovia názoru, že kresťanské bohoslužby sa môžu vykonávať len v troch jazykoch, a to v latinčine, gréčtine a hebrejčine. Latinčina bola jazykom Rimanov a dodnes je úradným jazykom katolíckej cirkvi, aj keď je to mŕtvy jazyk. Gréčtina je dodnes jazykom pravoslávnej cirkvi, no a hebrejčina je jazykom Starého zákona, bohoslužobnej knihy židovského náboženstva. No a kresťanstvo práve zo židovského náboženstva vzišlo.

4. Po smrti Metoda jeho nástupca Gorazd nezískal podporu Svätopluka, to využil nemecký mních Wiching a so stúpencami slovanskej bohoslužby spravil rýchly koniec. Najskôr ich dal zavrieť, potom si vstúpil do svedomia a veľkoryso ich z územia Veľkej Moravy vyhnal. Niekoľkí z nich odišli do Čiech, no väčšina sa uchýlila do kláštorov v Bulharsku. V Ochride na území dnešného západného Macedónska založili stredisko slovanskej bohoslužby a ďalej pokračovali v diele solúnskych bratov.

Prvá báseň v staroslovienčine sa nazýva Proglas. Foto: Barbarskí Slovania, SLOVART
proglas Prvá báseň v staroslovienčine sa nazýva Proglas.
Naše hrôzyplné dejiny: Barbarskí Slovania Foto: SLOVART
Barbarskí Slovania Naše hrôzyplné dejiny: Barbarskí Slovania

5. Tak týmto poznatkom dorazíš každého učiteľa. Prvá báseň v staroslovienčine sa nazýva Proglas a jej autorom je Konštantín. Táto báseň je predslovom k prekladu Nového zákona. Predpokladám, že si nič zlé neurobil, preto ju nemusíš čítať celú, ale len ukážku, ktorá nájdeš v obrázku hneď nad týmto textom.

6. Moravsko-panónske legendy je názov dvoch legiend, a to Života svätého Konštantína a Života svätého Metoda. Autormi týchto legiend sú žiaci Kliment a Gorazd. No a tieto legendy sú základným informačným prameňom o ich účinkovaní na Veľkej Morave.

Viac v knihe Róbert Beutelhauser – Naše hrôzyplné dejiny – Barbarskí Slovania

Knihu vydal Slovart.