Na konci univerzity dostanete diplom Detskej Univerzity Komenského. Na ňom budete mať znak univerzity a podpis rektora Gahéra. Absolventský diplom je diplom inštitúcie, právnickej osoby, ktorú rektor reprezentuje, a univerzita je právnická osoba. Nemôžeme ju chytiť za ruku, ale môžete spoznať jej aulu, poznáte jej učiteľov, predstaviteľov. Tí ľudia, ktorí predstavujú a reprezentujú Univerzitu Komenského, sú z mäsa a kostí, samotná Univerzita Komenského z mäsa a kostí však nie je a byť nemôže. Pre právnickú osobu nie sú „mäso a kosti“ rozhodujúce, keďže tieto sú nahradené tými ľuďmi, ktorí rozhodujú o veciach univerzity, konajú v jej mene, vykonávajú činnosti, pre ktoré bola univerzita založená.
Videozáznam z prednášky
Autor: T-Com – www.detskauniverzita.sk
Kto môže založiť právnickú osobu?
Na to, aby sme mohli byť zakladateľmi právnickej osoby, by sme museli byť uznaní právom za zakladateľov. Zakladateľmi môžu byť občania Slovenskej republiky. Ak je zakladateľom niekto, kto nie je občanom Slovenskej republiky, musí sa pri riešení otázky použiť právo štátu, ktorého je občanom.
Zakladateľom môže byť v princípe ten, kto už dovŕšil osemnásť rokov. Čo je to spôsobilosť na právne úkony? To je pojem, ktorí robí problém aj dospelým, nielen deťom. Ak urobím nejaký úkon, plynú mi z toho oprávnenia aj povinnosti. Napríklad aj dieťa môže ísť na nákupy a kúpiť mlieko a rožky, ak si už vie spočítať, koľko by malo platiť. Alkohol alebo cigarety kupovať nemôže, aj keď si to vie tiež spočítať, pretože na taký nákup nemá dostatočný vek, teda osemnásť rokov. Rovnaká podmienka platí aj pre založenie právnickej osoby. Človek môže byť výnimočne súdom zbavený spôsobilosti na právne úkony, prípadne ju môže mať obmedzenú. Pri založení právnickej osoby jej zakladatelia nestratia nič zo svojej spôsobilosti, napriek tomu nová právnická osoba získa právnu subjektivitu takmer ako človek.
Ak už vieme, kto z nás by mohol novú právnickú osobu založiť, zodpovedzme si otázku, ako ju môžeme založiť. Zväčša platí, že musíme byť na to aspoň dvaja, ale naše právo umožňuje založiť právnickú osobu aj jednou osobou. Ak by sme boli aspoň dvaja zakladatelia, založenie budeme mať zakladateľskou alebo spoločenskou zmluvou. V tejto zmluve si dohodnú podmienky. Toto všetko platí pre súkromnoprávne právnické osoby. Nemôžeme preto založiť verejnoprávnu korporáciu, keďže na jej vznik je potrebný osobitný zákon. Verejnoprávna korporácia je napríklad obec, v ktorej žijeme.
Foto: Ivan Majerský
Kedy môžeme založiť právnickú osobu?
Musíme mať účel, na aký ju chceme založiť, a musí byť na to vhodná doba. Zvyčajne platí, že ak chceme založiť právnickú osobu, musíme vedieť prečo. Právo nikomu nenariaďuje, kedy si ju musí založiť. Založiť sa nedá len tak z hocijakého dôvodu. Právnická osoba nie je nič, čo by sme stretli na ulici. Človek je fyzická osoba. Právnické osoby môžu byť v princípe založené na akýkoľvek účel, ak tento nie je zakázaný alebo v rozpore s dobrými mravmi. Ak budete mať podnikateľský zámer, o ktorom budete presvedčení, že sa môže presadiť, potom nastane správny čas na založenie.
Ako spoznáme právnickú osobu?
Tak ako každý človek má svoje meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo, občianstvo, tak aj právnická osoba má svoj názov, sídlo, identifikačné číslo, národnosť. Ak si dnes založíte právnickú osobu, máte voľnosť vo výbere názvu, ale nemôžete použiť klamlivý názov alebo sa dotknúť už existujúcich. Čiže si nemôžete založiť Detskú Univerzitu Komenského.
Názov je základným znakom právnickej osoby. Hovorí sa, že dobrá povesť právnickej osoby sa rovná cti a dôstojnosti človeka. Pri zásahu do názvu právnickej osoby, obchodného mena alebo dobrej povesti právnickej osoby sa tá môže brániť voči narušiteľovi, napríklad podaním žaloby na súd, a žiadať satisfakciu.
Poznáte z filmov o mušketieroch, že satisfakcia medzi šľachticmi sa vyžiadala úderom koženej rukavice, čo znamenalo výzvu na súboj. Ale ak je právnická osoba bez mäsa a kostí, kto udrie tou rukavicou, čiže kto podá žalobu na narušiteľa? Právnická osoba má „svojich ľudí“, ktorí sú jej hlavou a rukami. Tieto fyzické osoby voláme orgány alebo zástupcovia právnickej osoby. Pri univerzite je to rektor, pri divadle riaditeľ, v meste je to primátor. Tieto fyzické osoby môžu hodiť rukavicu a ochraňovať svoju právnickú osobu pred škodlivými zásahmi.
Sídlo a prevádzkarne zviditeľňujú právnickú osobu. Sídlo právnickej osoby si možno prenajať u inej právnickej osoby, ktorá poskytuje spoločnosti adresu či rokovacie priestory. Taký vývoj súvisí s tým, že mnoho činností sa vykonáva virtuálne. Identifikačné číslo organizácie, čiže IČO, je súhrn obvykle ôsmich čísel v rade. Štatistický úrad toto číslo prideľuje takmer všetkým právnickým osobám, okrem tých, ktoré sa zapisujú do obchodného registra. Databáza, v ktorej sú zapísané obchodné spoločnosti, je obchodný register. Založenie vyžaduje zakladateľov a splnenie istých formalít, najmä získanie oprávnenia od štátu. Po získaní potrebných podkladov sa vyplní formulár na zápis do obchodného registra. Ak boli splnené všetky podmienky, obchodná spoločnosť je zaregistrovaná do piatich pracovných dní a získava svoj rodný list, čiže prvý výpis z obchodného registra.
Pri zmene dôležitých faktov, ako je obchodné meno alebo sídlo, sa údaje zahlasujú do obchodného registra a následne sa získava nový výpis. Pri smrti fyzickej osoby sa vydáva úmrtný list, pri spoločnostiach je to opäť výpis z obchodného registra. Smrť právnickej osoby nastane v prípade, keď jej spoločníci rozhodnú o zrušení a zániku spoločnosti a obchodný register vykoná návrh na vymazanie z obchodného registra.
Foto: Ivan Majerský
Odkedy sa vo svete vyskytujú právnické osoby?
Kedy sa narodila prvá právnická osoba, nie je možné presne určiť. Pre Rimanov už boli obce prirodzenými verejnoprávnymi korporáciami. Súkromnoprávne korporácie boli rímskemu právu známe od čias zákonov dvanástich tabúľ. Od druhého storočia pred naším letopočtom jazdecké spoločnosti vyberali dane v provinciách.
Od jedenásteho storočia vznikali malé mestské štáty ako Benátky, Janov, Florencia či Miláno. Prvé stredoveké obchodné spoločnosti nachádzame v týchto severotalianskych mestách. V Benátkach od konca jedenásteho storočia existujú námorné spoločnosti „societates maris“. Tieto spoločnosti združovali dvoch spoločníkov, pričom ten zo spoločníkov, ktorý sa plavil po moriach, poskytoval tretinu kapitálu a druhý spoločník dve tretiny kapitálu. Zisk sa rozdeľoval na polovicu po úspešnom skončení výpravy. Čiže ten, kto by šiel na more dal päťtisíc eur a ten, kto by ostal na pevnine, by zaplatil desaťtisíc eur.
Technicky a obchodne náročnejšie činnosti, ktoré súviseli najmä s rozvojom námornej plavby, si vyžadovali väčšie sústredenie kapitálu. Preto vznikli nové formy spoločností. „Komenda“, ktorá umožňovala získavať kapitál od ľudí, ktorí nemohli požičiavať peniaze za úroky, a „kompania“, ktorá priniesla úplné oddelenie majetku spoločníkov od majetku korporácie. Niekedy sa za prvú akciovú spoločnosť považuje francúzska Société des moulins de Basacle, ktorá vznikla v Toulouse okolo roku 1250.
Najznámejšími akciovými spoločnosťami boli Východoindická a Západoindická spoločnosť zo začiatku sedemnásteho storočia, ktoré však na svoj vznik potrebovali aj kráľovský súhlas.
V historickom vývoji uznávania cudzích právnických osôb štátmi sa postupne utvárali dva prístupy, ku ktorým sa jednotlivé štáty prikláňajú. Prvý prístup reprezentuje „teória sídla“, ktorá vyžaduje pevné puto medzi štátom a právnickou osobou. Vychádza zo základnej požiadavky, aby sídlo bolo zapísané vo verejnom registri a zhodovalo sa so sídlom, odkiaľ je spoločnosť skutočne riadená. Druhý prístup reprezentuje „inkorporačná teória“, ktorá nevyžaduje také pevné puto medzi štátom a korporáciou. Vychádza zo základného predpokladu, že vnútorné otázky korporácie sa budú riadiť právom štátu bez ohľadu na to, kde bude mať skutočné sídlo. V spoločnom európskom priestore, ktorý si vyžaduje odstraňovanie prekážok v pohybe právnických osôb, tieto dva prístupy však do seba narážajú.
Doc. JUDr. Mária Patakyová, CSc.
Narodila sa 14. mája 1963 v Nových Zámkoch. V roku 1985 ukončila štúdium práva na právnickej fakulte Univerzity Komenského. V tom istom roku získala cenu rektora univerzity.
V roku 1992 obhájila dizertačnú prácu v odbore hospodárske právo a v roku 2000 habilitovala v odbore obchodné právo na Univerzite Komenského.
Zúčastnila sa na viacerých zahraničných pobytoch v Budapešti, Florencii, Grécku či Spojených štátoch amerických.
V roku 1999 dostala cenu Spolku slovenských spisovateľov za najlepšiu monografiu v právnych vedách.
Je vydatá a má dve deti.
Článok vznikol na základe prednášky uskutočnenej v rámci projektu Detská univerzita Komenského. Vydavateľstvo PEREX z každého ukončeného ročníka vydáva zborník vo forme pestro ilustrovanej knižky sumarizujúcej obsah prednášok z daného ročníka. Knižka z prvého ročníka (2003) je už vypredaná, vydania z ročníkov 2004, 2005, 2006, 2007 a 2008 si môžete objednať za cenu 5€ (151 Sk) + poštovné na tel. čísle 02/4959 6270 od 8. do 14. hodiny, alebo emailom na adrese predplatne@pravda.sk.
