Čo znamená byť dobre oblečený?

Človek má rád tajomstvá, rád ovláda svoje okolie a je rád, ak môže ísť príkladom iným. Vonkajší dojem, ktorým pôsobíme na ľudí, je rovnako dôležitý ako dojem vnútorný. Vytvára vizitku našej osobnosti a dotvára celkový dojem. Čo je to teda správny odev, štýl, klasické a neformálne oblečenie, čo to znamená byť dobre oblečený? Odev nosíme, aby sme sa chránili pred vplyvom počasia, aby sme predišli prirodzenej hanbe za nahotu, aby sme zapôsobili na okolie, lebo odev je súčasťou spoločenskej aktivity a styku. Je rozdiel medzi praktickosťou a výnimočnosťou, modernosťou a luxusom. Zladiť jednotlivé prvky oblečenia a jeho doplnky do harmonického a zaujímavého celku si vyžaduje istú znalosť histórie odievania, pravidiel spoločenského správania a duše človeka. Z týchto znalostí vznikajú za pomoci intuície a náhody, a predovšetkým tvorivosti, nové kombinácie, dezény látok, tvary, strihy a siluety, ktoré menia módu a módnosť.

23.08.2003 06:00
OSCAR MÓDA - Heidi Klum Foto:
ilustračné foto
debata

Odev a telo

Odev súvisí s anatómiou tela. Raz telo oslobodzuje, inokedy spútava. Raná talianska renesancia odev chápala ako čosi pohodlné, zdôrazňujúce prirodzenosť a anatómiu tela, milovala všetko prospešné a úžitkové. Naopak, neskorá španielska renesancia telo spútavala do geometrizujúcich častí odevu, z ktorého napriek nádherea kráse trčala hlava, ruky a nohy. Odev pripomínal krásnu, no nepohodlnú schránku tela. Pri svojom vývoji v čase odev prijíma nové prvky a iné zasa zamieta a zatracuje až do tej miery, že sa nám zdajú smiešne. Jednoducho starne nielen fyzicky, ale aj duchom. Je súčasťou kultúry a podlieha estetickým pravidlám, t. j. pravidlám krásy, vkusu, náhľadu, tvorivosti. Vyvíja sa spolu s civilizáciou, podlieha technickému a technologickému vzostupu a duchovnej vyspelosti. Odev sa šije z tkaniny a tá sa zhotovuje z prírodných vlákien: bavlny, vlny, hodvábu a ľanu, respektíve z umelého vlákna. Rafinovanosť tkaniny a jej kvalita má korene v Perzii, Číne, Indii, Egypte. Zástera, sukňa, nohavice sú základné časti odevu, ktoré tvoria podstatu histórie odievania a módy. Nohavice, napríklad, prišli z Perzie.

Čo je móda a ako pôsobí?

Je to štýl a úprava spotrebných predmetov príznačných pre určité obdobie. Týka sa rovnako odevu, ako auta, domu, jedla, športu, voľného času a iných radovánok. Móda predstavuje zároveň hodnotový rebríček. Keď pokušenie býva veľké, podliehame mocnej ruke módy. Obvykle ňou vyjadrujeme svoju serióznosť, tvorivosť, príťažlivosť, charakter. Niekedy sa stáva, že chceme šatami čosi vyjadriť, ale opak sa stane pravdou. Môže vzniknúť mylný dojem. Móda obsahuje akcenty, impulzy, fantáziu, diktuje pravidlá a rýchlo starne. Najmä módnosť, ktorá sa vyjadruje jemnými odchýlkami, ktoré sa z módy vytrácajú prvé. Móda pôsobí aj na spoločenské hodnoty. Dnešná móda má kozmopolitný štýl, lebo aj kultúra našej civilizácie má dnes kozmopolitný charakter – tým chcem povedať, že komunikácia dnešnej civilizácie je taká skĺbená a previazaná, že móda jednoducho diktuje vkus prakticky celej planéte. Vkus je buď vrodený, alebo získaný.

Je osobný a spoločenský. Tvorivý a netvorivý (kreatívny a konzumentský). „Dobrý vkus spočíva v jednoduchosti. Zlý v nepochopení jednoduchosti,“ tvrdí jeden z odborníkov. Zásada je, získať módny inštinkt, ktorým si vytvoríme naše osobité štýlové prvky: čo z nás uchovať, čo zdôrazniť, čo zmeniť. Jednoducho povedané, vytvoriť si vlastný osobný štýl. Základom šiat je tkanina, látka.

Tkanina sa v počiatkoch histórie odevu na telo prikladala a aranžovala, neskôr sa zošívala a obliekala. Povedali sme už, že odev rozpútava (oslobodzuje), spútava (uväzňuje). Tento fakt sa v histórii striedavo opakuje. Zrejme to súvisí aj s rozpútavaním a spútavaním ducha človeka. Styk medzi ľuďmi poznáme verbálny a neverbálny, slovný a neslovný. Oblečenie patrí k neverbálnemu styku. Forma verbálneho a neverbálneho styku sa uskutočňuje správaním, vystupovaním, zovňajškom, čiže oblečením a jeho celkovou úpravou. Styk medzi ľuďmi podlieha pravidlám spoločenského správania, formulovaným etiketou a protokolom. Jednoducho povedané, čo máme mať pri rozličných príležitostiach na sebe, čo a koľko máme hovoriť, ako sa správať k okoliu, ako jesť, ako komunikovať slovne i bez slov.

Naozaj robia šaty človeka?

Existuje výrok: Šaty robia človeka. To znamená, že náš vlastný osobný štýl pôsobí na naše okolie a okolie nás prijíma alebo neprijíma. Čím je prostredie náročnejšie, tým väčšmi narastajú nároky na naše oblečenie. Okolie nás prijíma, ak vidí, že náš osobný štýl zodpovedá náročnému očakávaniu. Náročné očakávanie sa týka najmä určitej dokonalosti v obliekaní, bezchybnosti a noblesnosti. Bezchybný musí byť výsledok ako celok. Vlasy, nechty, vôňa, doplnky, iskrivý pohľad očí. Pozor, perfekcionizmus sa však nesmie preháňať! Určovať módu znamená určovať zároveň morálne kvality. Kultivovaný odev predstavuje aj kultivovaného a vzdelaného ducha. To je obsah, ktorý sa skrýva za anglickým výrazom „gentleman a lady“. Opakujem, osobný štýl je predovšetkým zladenie viacerých súčastí odevov a doplnkov za pomoci nášho vkusu, inštinktu, dotvorený hygienou a správaním. Osobný štýl vytvárame rozumom – raciom, a citom – emóciou. Dobrý osobný štýl zároveň vytvára osobnú príťažlivosť – čaro osobnosti, po ktorom zväčša túži každý ctižiadostivec.

Oblečenie v sebe od nepamäti skrýva alebo vyzývavo vyjadruje erotiku a sexepíl – príťažlivosť ženy a muža, orientovanú na zachovanie druhu a rodu. Ide o zmyselnosť odevu, kultivované, zjemnené alebo nekultivované, hrubé vábenie ošatením. Nezáujem o oblečenie vyplýva z určitých osobných nedostatkov, ako je napríklad nedbalosť, nevšímavosť, nezdvorilosť, netaktnosť, necitlivosť. Sú to nedostatky vyplývajúce z nekultúrnosti, ale aj z finančnej núdze, osobnej krízy, choroby, dlhodobého spoločenského neúspechu. Nezáujem môže vyplývať aj z toho, že človek s inými ľuďmi nekomunikuje, alebo komunikuje, ale jeho okolie záujem o oblečenie nevyžaduje. Každé oblečenie vysiela správu o svojom nositeľovi: a) ktorú zamýšľame, b) ktorú nezamýšľame. Ako vidieť, všetko máme vo svojich rukách a výsledok závisí predovšetkým od nás. Odevom teda nahliadneme do duše. Maľujeme ním autoportrét, prezrádzame o sebe intímnosti.

Oblečenie býva aj signálom, správou a viditeľným znamením. Odevom môžeme prekvapivo meniť dojem. Nemal by to byť falošný dojem, ale zároveň ho môžeme šikovne využívať vo svoj prospech. Musíme tiež vedieť, že obliekanie nestojí len čas a námahu, ale aj peniaze. Investície do oblečenia nebývajú malé. Kto si kúpi perfektné topánky, musí podrobiť kritike svoj šatník. Takýto proces trvá niekoľko rokov, a tak nároky pretrvávajú prakticky stále. Šatník budujeme postupne, tak ako byt. Je to veľmi osobná záležitosť, s ktorou sa musí človek vyrovnať sám po svojom. Nedostatok peňazí nemá znamenať stratu záujmu o obliekanie. Znamená len obmedzenie, nie úplné zamedzenie. Osobný štýl si môžete vytvoriť aj bez mimoriadnych financií. Priznávam, že o to náročnejšie, ale vždy so cťou a možno aj pôsobivejšie.

Ako súvisí oblečenie s osobou?

Napríklad obyčajný sveter:

• z tenkej priadze siahajúci k bokom robí vyspelý a zrelý dojem,
• tmavý so vzorom po bedrá vyjadruje toleranciu a priateľstvo,
• hlboký výstrih v tvare V na svetri z jemného úpletu vyjadruje romantickú, citlivú osobnosť.

Temperament určíme podľa dĺžky sukne:

• úzka, dlhá sukňa vyjadruje uzavretosť, povýšenectvo, intelektuálnu vyzretosť,

• široká sukňa vyjadruje otvorenosť a priateľskosť,

• krátka sukňa vyjadruje mladistvosť a tvorivosť, bezstarostnosť.

1. Ktorá otázka bola najvtipnejšia?
Všetky otázky boli vtipné.
2. Ktorá otázka vás nútila k zamysleniu?
Otázky boli logické a správne, nebol problém na ne odpovedať.
3. Ktorá otázka vás prekvapila?
Čo je to habitus – rýchle som uvažoval, z ktorého prameňa pochádza táto otázka, a zistil som, že je z Harryho Pottera, a tak som mohol odpovedať.

Prof. Milan Čorba (26. 7. 1940)

Je kostýmovým výtvarníkom, scénografom a profesorom na VŠMU. Tu okrem pedagogickej činnosti pôsobil aj v akademických funkciách; v rokoch 1990 až 1996 ako dekan a v rokoch 1997 až 2003 ako rektor. Ako kostýmový výtvarník vniesol do kostýmového dizajnu koncepciu opierajúcu sa o herca, autentickosť charakteru a štýlu. Zdôrazňuje snové a bizarné situácie, estetično a účinnosť umeleckého vkusu. Opiera sa o historickú vernosť a zároveň aj o aktuálnu Haute Couture. Pracuje aj ako divadelný scénický výtvarník. Pracoval na vyše 400 teleíznych inscenáciách a seriáloch (Balada o siedmich obesených 1969, Mário a kúzelník 1976…), ďalej na 106 celovečerných filmoch (Ružové sny 1976; Ja milujem, ty miluješ 1980; Tisícročná včela 1983; Noční jazdci 1979) a vyše 200 divadelných tituloch (Čakanie na Godota 1968, Clavijo 1976, Višňový sad 1995…) a to ako doma, tak aj v cudzine. Za svoje výtvarné návrhy a riešenia získal mnoho domácich i zahraničných ocenení.

Milan Čorba DUK 03
DUK 2008 obálka
DUK 2008 obálka DUK 2008 obálka

Článok vznikol na základe prednášky uskutočnenej v rámci projektu Detská univerzita Komenského. Vydavateľstvo PEREX z každého ukončeného ročníka vydáva zborník vo forme pestro ilustrovanej knižky sumarizujúcej obsah prednášok z daného ročníka. Knižka z prvého ročníka (2003) je už vypredaná, vydania z ročníkov 2004, 2005, 2006, 2007 a 2008 si môžete objednať za cenu 5€ (151 Sk) + poštovné na tel. čísle 02/4959 6270 od 8. do 14. hodiny, alebo emailom na adrese predplatne@pravda.sk.

debata chyba