Prečo je more slané a prečo sa vlní?

Oceány sú obrovské plochy vody, ktorá zapĺňa panvy oceánskej kôry medzi pevninami. Plytké okrajové časti oceánov vnikajúce do pevnín sa nazývajú moria. V oceánoch sa sústreďuje asi 97% všetkého množstva vody na svete. Dlhodobé splachovanie minerálov zo súší spôsobilo, že oceánska voda sa stala slanou.

surf, vlna
Surferi na vlnách v Kalifornii.
Autor: ,

Svetový oceán
Prvotný oceán pravdepodobne pokrýval celú zemeguľu. Väčšina jeho vôd bola pôvodne zložkou hornín, ktoré budovali našu planétu. Teplo zmenilo tieto vody na paru, ktorú pred 4 miliardami rokov vychrlili sopky na zemský povrch. S ochladením planéty sa pary skondenzovali na dážď, ktorý padal milióny rokov a zaplnil svetový oceán.

Slaná voda
Keď vznikli prvé kontinenty, trvalý dážď zvetrával ich horniny a odnášal rozpustené minerály do mora. Medzi ne patril aj chlorid sodný, ktorý dodáva morskej vode slanú chuť. Tento proces pokračuje dodnes, no napriek tomu koncentrácia solí v morskej vode ostáva stabilná: nadbytočnú soľ viažu horniny morského dna.

Zem - detská encyklopédia.
Zem - detská encyklopédia.
Autor: Ikar

Oceánske dno
Dná oceánov zďaleka nie sú jednotvárne. Dá sa v nich nájsť množstvo vyhasnutých podmorských sopiek, ktoré občas vytvárajú dlhé reťazce. Iné sopky vyrastajú zo stredooceánskych chrbtov a produkujú roztavený čadič, ktorý buduje nové oceánske dno. Naopak, hlbokomorské priekopy sú miestom, kde sa stará oceánska kôra ponára do zemského plášťa.

Svetlo a teplo
Vedci členia oceán na vertikálne zóny podľa toho, koľko sa im dostáva slnečného žiarenia. Pri hladine sa začína eufotická zóna, kde je dosť svetla na fotosyntézu a kde žije väčšina oceánskych živočíchov. Od hĺbky 200 m nasleduje disfotická zóna, pásmo šera, kam preniká len modré svetlo a voda je chladnejšia. Mnohé živočíchy z tejto zóny stúpajú v noci k hladine a skrmujú tam planktón. Hĺbkou 1000 m sa začína tmavá afotická zóna, kde niet slnečného svetla a teplota vody sa blíži k bodu mrazu. Väčšina jej fauny sa živí mŕtvymi organizmami, ktoré klesajú zhora.

Výskum hĺbok
Väčšinu svojich vedomostí o oceánskom dne ľudstvo získalo diaľkovým prieskumom, t.j. za pomoci prístrojov, ktoré z morskej hladiny skúmajú pomery v hĺbkach. Vedcom sú k dispozícii aj ponorné plavidlá. Tie však pre problémy s ponáraním k morskému dnu zatiaľ preskúmali len jeho zlomok.

Podmorské kaňony
Priemerná hĺbka oceánov dosahuje takmer 4 km, no ich okraje sú oveľa plytšie. Dno mora pri pobreží totiž tvorí ponorený okraj pevniny, kontinentálny (pevninský) šelf. Rieky, ktoré vtekajú do mora, vymieľajú v šelfe hlboké kaňony.

Prehľad oceánov

Svetové oceány a moria zaberajú viac ako dve tretiny zemegule a obsahujú obrovské množstvo vody, ktorá pokrýva oveľa väčšiu plochu než všetka zemská súš. Rozprestierajú sa od rovníka až po polárne oblasti, patria k nim teplé a plytké koralové moria v trópoch i ľadové vody Arktídy a Antarktídy.

Severný ľadový oceán

Ľad na ústupe
Rozloha: 14 miliónov km2
Priemerná hĺbka: 1205 m
Maximálna hĺbka: 4665 m (v Euroázijskej pan­ve)

Severný ľadový oceán je mrazivá oblasť obklopená studenými kontinentmi. V zime ho takmer celý pokrývajú plávajúce ľady, v lete sa temer celý roztápa okrem trvalého ľadu okolo severného pólu. V dôsledku klimatických zmien sa však táto oblasť letného ľadu každým rokom viditeľne scvrkáva.

Atlantický oceán

Rozpínanie morského dna
Rozloha: 77 miliónov km2
Priemerná hĺbka:3926 m
Maximálna hĺbka: 8605 m (v Portorickej priekope)

Na Atlantický oceán pripadá 29 percent rozlohy svetového oceána. Začal vznikať pre 130 miliónmi rokov a dodnes sa rozširuje. Tektonické dosky, ktorých styk prebieha jeho stredom, sa totiž navzájom vzďaľujú. Na východe z Atlantického oceána vybehajú Stredozemné more a Baltské more, na západe Karibské more a Mexický záliv.

Južný oceán

Mrazivý okraj sveta
Rozloha: 20 miliónov km2
Priemerná hĺbka: 4500 m
Maximálna hĺbka: 7235 m ( v Juhosandwichskej priekope)

Na rozdiel od ostatných oceánov tento nemá hmatateľné rozhranie: jeho severnou hranicou je myslená čiara na mape – 60. rovnobežka južnej šírky. Južný oceán tvorí okraj svetového oceána okolo Antarktídy. Počas letného topenia ľadov sa jeho vody začínajú hemžiť morským životom, z čoho majú radosť aj také obrovské živočíchy ako tento vráskavec dlhoplutvý.

Vráskavec ja najväčšie zviera, aké kedy žilo na Zemi.
Vráskavec ja najväčšie zviera, aké kedy žilo na Zemi.
Autor: SHUTTERSTOCK

Indický oceán

Tropické vody
Rozloha: 69 miliónov km2
Priemerná hĺbka: 3963 m
Maximálna hĺbka: 7258 m (v Jávskej priekope)

Indický oceán leží medzi Afrikou, Indiou a Austráliou. Hoci na juhu jeho vody hraničia s ľadovým Južným oceánom, sú prevažne tropické s množstvom koralových útesov a atolov ako v Maldivách neďaleko Indie. Je najteplejším oceánom a jeho teplota býva v letných mesiacoch príčinou mnohých tropických búrok.

Tichý oceán

Koralové moria
Rozloha: 156 miliónov km2
Priemerná hĺbka: 4028 m
Maximálna hĺbka: 10 924 (v Mariánskej priekope)

Tichý oceán je síce najrozsiahlejší zo všetkých oceánov, no v dôsledku pohybu tektonických dosiek zemskej kôry sa zmenšuje rovnakým tempom, akým sa Atlantický oceán rozpína. Jeho nekonečné priestory sú posiate množstvom ostrovov, ktoré zemepisci zhrnuli pod spoločný názov Oceánia.

Koralové ostrovy v Karibiku.
Koralové ostrovy v Karibiku.
Autor: SITA/AP

Vlny a prúdy

Morské vetry vytvárajú na hladne morí vlny a poháňajú morské prúdy, ktoré v obrovských kolobehoch cirkulujú po svetovom oceáne. Tieto povrchové prúdy sú späté s hlbokomorskými a spolu s nimi tvoria systém, ktorý premiestňuje morské vody okolo sveta.

Prečítajte si aj:

Čerenie a vlny
Vetry členia hladinu morí, čím vytvárajú základ pre naozajstné vlny. Tie s prekonanou vzdialenosťou rastú, čiže silný vietor môže vyvolať obrovské vlny, ktoré po príchode do plytkých pobrežných vôd ešte narastajú. Hoci sa vlny ženú po hladine pomerne rýchlo, samy častice vody ostávajú zhruba na rovnakom mieste a pri prechode vlny sa posunú len o malý kúsok.

Postrach lodí
Sú miesta, kde do seba narážajú vlny prichádzajúce z opačných smerov. Tie sa môžu navzájom neutralizovať, ale aj kombinovať svoju silu do obrovskej „zabijackej“ vlny s výškou až 30 m, ktorá sa dokáže nielen preliať loďou, ale aj ju potopiť. Viaceré lode, ktoré sa stratili na mori, možno padli za obeť práve takýmto vlnám.

Povrchové prúdy
Morské vetry zvyčajne dujú v jednom trvalom smere. Tieto prevládajúce vetry poháňajú päť obrovských kolobehov na povrchu oceánov, ktoré na severnej pologuli cirkulujú v smere hodinových ručičiek a na južnej pologuli proti smeru hodinových ručičiek. Prenášajú teplé tropické vody k pólom a studené polárne vody do trópov.

Hlbokomorské prúdy
Povrchová voda v studených moriach zamŕza, čím sa z nej vylučuje soľ. Soľ a nízke teploty zvyšujú hustotu aj hmotnosť vody pod ľadom, v dôsledku čoho voda klesá k morskému dnu. Táto studená a hustá morská voda potom veľmi pomaly tečie pod teplejšou a redšou vodou. Postupne sa s ňou zmiešava a opäť vystupuje na povrch.

Výstupné zóny
Tam, kde vietor odháňa povrchové vody od pobrežia, na ich miesto vystupujú vody z veľkých hĺbok. Tie bývajú mimoriadne bohaté na minerálne živiny, ktoré sú nevyhnutné pre rast planktónu, tak ako pri pobreží juhozápadnej Afriky. Keďže planktónom sa živí množstvo organizmov, takéto výstupné zóny sa hemžia morským životom.

Ľadovcov ubúda a sú čoraz tenšie a redšie. Vedci
upozorňujú, že tento proces môže viesť k ďalšiemu zastaveniu toku
Golfského prúdu a následnému prudkému ochladeniu v Európe.
Ľadovcov ubúda a sú čoraz tenšie a redšie. Vedci upozorňujú, že tento proces môže viesť k ďalšiemu zastaveniu toku Golfského prúdu a následnému prudkému ochladeniu v Európe.
Autor: Shutterstock

Oceánsky dopravník
Povrchové a hlbokomorské prúdy predstavujú „dopravný pás“ vody cez všetky oceány, ktorý za stáročia prehnal každú kvapku morskej vody okolo sveta. Ohrozujú ho však klimatické zmeny: z topiacich sa ľadovcov vyteká do studených morí sladká voda, ktorá znižuje ich slanosť, a teda aj pravdepodobnosť poklesu vôd potrebných na pohon hlbokomorských prúdov.

Ako sa lámu vlny

Keď vlny dorazia do pobrežných vôd, na plytkom dne sa ich postup spomalí. Tým začnú do seba narážať a stanú sa vyššími a strmšími. Jednotlivé vody sa začnú lámať a ich chrbty prepadať dopredu v impozantnom príboji. Všetka energia vĺn sa v tomto momente vybíja v kaskáde prevaľujúcej sa a ničivej spenenej vody.

Slapové vzdúvanie

Väčšina morských pobreží zažíva pravidelný vzostup a pokles morskej hladiny (príliv a odliv), ktoré spôsobuje príťažlivosť Mesiaca. Rozdiel medzi hladinou prílivu a odlivu sa na rôznych miestach a v rôznych dňoch veľmi líši. Medzi dôsledky tohto javu, ktorý nazývame slapové vzdúvanie, patrí vznik silných pobrežných prúdov tečúcich najprv jedným smerom a potom opačným smerom.

Vplyv Mesiaca
Pri obehu Mesiaca okolo Zeme priťahuje jeho gravitačná sila oceánske vody, čím ich na mieste najbližšom k Mesiacu vydúva. Sily, ktoré súvisia s rotáciou Zeme, však ženú tieto vody aj na opačnú stranu zemegule, kde vzniká druhé vydutie. Za jedno otočenie Zeme prejde väčšina jej pobreží oboma vydutiami, čiže denne prežíva dva prílivy a dva odlivy.

Skočné vzdúvanie
Hlavnou príčinou morského vzdúvania je príťažlivosť Mesiaca, no prejavuje sa aj vplyv príťažlivosti Slnka. Ak sú Slnko, Mesiac a Zem v jednej priamke, ich príťažlivé sily sa spočítavajú a vzniká veľmi vysoký skočný príliv. Stáva sa to dvakrát mesačne, keď je Mesiac v splne a v nove. Pri prvej a poslednej štvrti Mesiaca má príťažlivosť Slnka iný smer, čo vedia k podstatne nižšiemu, hluchému prílivu.

Slapové prúdy
V dôsledku rozdielu výšky morskej hladiny za prílivu a odlivu vznikajú slapové prúdy. Počas prílivu tečú morské vlny jedným smerom, počas odlivu opačne. Slapové prúdy sťažujú námornú plavbu, lebo môžu posúvať čln nabok rovnakou rýchlosťou, akou pláva dopredu. Silu tohto prúdenia treba vykompenzovať úpravou kurzu.

Miestne vzdúvania
Veľkosť prílivu a odlivu môže ovplyvniť aj tvar pobrežia. Niekde ako napríklad v britskom Cornwalle, pôsobí pobrežie ako lievik, ktorý sústreďuje slapové prúdy, čím veľmi zvyšuje rozdiel medzi prílivom a odlivom. Inde však býva toto kolísanie oveľa menšie a daktoré pobrežia mávajú iba jedno vzdúvanie za deň.

Nebezpečenstvá
Na niektorých miestach môžu v dôsledku slapových javov vnikať nebezpečne silné miestne prúdy. Stáva sa to tam, kde slapovému prúdu stojí v ceste úzka tiesňava, alebo tam, kde musí obchádzať výbežok pobrežia, čím vznikajú nebezpečné strmé vlny. Občas sa môže prúd obrátiť opačným smerom a vytvoriť morský vír.

Prílivové rieky
Morský príliv vniká aj do riečnych estuárov, kde zastavuje, ba až zavracia pritekajúce vody. V dôsledku zastavenia toku klesajú plávajúce častice na dno a vytvárajú bahenné nánosy, ktoré sa počas odlivu odhaľujú. Veľmi silný príliv vyvoláva v niektorých riekach prílivovú vlnu s rýchlosťou 25 km za hodinu a vyššou, ktorá postupuje proti prúdu rieky a je dosť vysoká aj na surfovanie.

Pobrežia

Vlny udierajú do pobrežnej skaly a postupnou eróziou formujú v nej jaskyne, útesy a bralá. Vymletý materiál more odnáša na pokojnejšie miesta, kde z neho buduje kamenisté brehy a piesočné pláže. Tento prírodný proces nepretržite mení vzhľad pobrežia – niekde z neho more uberá, inde ho rozširuje.

Energia vĺn
Vlny udierajúce do pobrežných skalísk, vtláčajú do ich prasklín vodu, ktorej tlak môže viesť k ich rozpadu. Z miest na úrovni hladiny vypadávajú veľké balvany, čím sa znižuje stabilita skaly, ktorá sa napokon celá zrúti do mora.

Štrk a piesok
Vlny prevaľujú po pláži balvany, ktoré odpadli zo skál, a rozbíjajú ich. Zaobľovaním hrán a rohov vytvárajú okruhliaky a štrk, malé úlomky drvia na piesok. Prúdiaca voda odnáša tento materiál, veľké a ťažké kusy vyhadzuje na brehy priamo vystavené moru, kým jemný piesok naplavuje do chránených zátok.

Pohľad na pobrežie pri Santa Cruz.
Pohľad na pobrežie pri Santa Cruz.
Autor: SHUTTERSTOCK

Rozširovanie súše
Ak vlny narážajú na breh pod šikmým uhlom, uvoľňujú a premiestňujú jeho piesok i kamienky a splavujú ich do mora. Vzápätí ich trochu ďalej vyhadzujú späť na breh a týmto spôsobom ich nepretržite posúvajú pozdĺž pobrežia. Za istý čas môžu takto vybudovať aj dlhé pláže, ktoré vybiehajú do mora ako piesočná kosa.

Útesy, jaskyne, ihly
Z niektorých pobreží ostali už len holé skalné bralá. Týčia sa nad plochými skalnými platňami, ktoré siahajú ďaleko pod morskú hladinu. Pobrežie sa však často skladá z viacerých druhov hornín s rozdielnou odolnosťou proti vlnám. Zatiaľ čo sa slabšie skaly rúcajú, pevnejšie odolávajú a voda v nich vytesáva veľkolepé útvary ako jaskyne, brány či skalné ihly.

Zátoky a výbežky Mäkké horniny ustupujú erózii rýchlejšie než tvrdé, čím vznikajú malé zátočiny obklopené výbežkami z odolnejších skál. Tie ich chránia a zamedzujú ďalšej erózii. Chránené vody v nich ukladajú všetok prinesený piesok a budujú z neho polmesiacovité pláže. Nejedno pobrežie z množstvom takýchto výbežkov tvorí množstvo takýchto výbežkov a piesčitých plážčiek.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
Južná Kórea, Pak Kun-hje

Južná Kórea vydala zatykač na zosadenú prezidentku

30.03.2017 21:37

Juhokórejský súd vydal zatykač na zosadenú prezidentku Pak Kun-hje, ktorá čelí obvineniam z úplatkárstva, zneužitia právomocí a vyzradenia štátneho tajomstva.

dolára, peniaze, bankovky

CBO: Verejný dlh USA vzrastie za 30 rokov na dvojnásobok

30.03.2017 20:50

Americký verejný dlh vzrastie pri platnosti súčasných zákonov o daniach a výdavkoch po 30 rokoch na 150 percent ročného výkonu ekonomiky.

Porošenko

Ukrajinský prezident nariadil od 1.apríla prímerie v Donbase

30.03.2017 20:05

Ukrajinský prezident Petro Porošenko nariadil armáde začať od 1. apríla uplatňovať prímerie v Donbase.

Kiska, hodnotenie volieb

Zaplatí Kiska za súkromné cesty špeciálom?

30.03.2017 20:00

Prezident Andrej Kiska mlčí, či takmer milión eur, ktoré za jeho súkromné lety platil štát, vráti do verejnej kasy.