Máš super pamäť? Otestuj sa

Niektorí ľudia často vravia, že ich pamäť je ako rešeto, ale nič nemôže byť ďalej od pravdy. Ak sa dožiješ 80 rokov, budeš mať zážitky z viac než 29 000 celkom odlišných dní a pravdepodobne si väčšinu z nich živo a jasne zapamätáš. Mnohí z nás majú tzv. superpomienky - a niektorí ľudia majú naozaj úžasnú, obdivuhodnú pamäť.

13.02.2014 16:00
debata (2)
Ilustračné foto. Foto: Slovart
mozog Ilustračné foto.

Pamäťoví šampióni

Roku 2005 Japonec Akira Haraguči dosiahol svetový rekord v presnom opakovaní matematického čísla pí (iracionálne číslo, začínajúce 3,141…, v ktorom sa číslice nikdy neopakujú) až po neuveriteľných 83 431 číslic. Nasledujúci rok jedenásťročný indický chlapec Nischal Narayanam zaujal miesto v Guinnesovej knihe rekordov zapamätaním a opakovaním 225 náhodných objektov v priebehu 12 minút. Neskôr dosiahol nový rekord tým, že sa naučil 132-číslicové číslo za minútu.

Pamäťové triky

Pamäťoví šampióni si vedia vytvoriť spojovací článok medzi náhodne pozbieranými informáciami. V súvislosti s pamäťovými trikmi sú známe tzv. mnemotechnické pomôcky – umelo vytvorené vety, ktoré spájajú sériu nesúvisiacich faktov do lepšie zapamätateľnej podoby – napríklad pri memorovaní vybraných slov:

Sýty Syn Sypal Sýkorkám Syr

Iný trik je priradiť objektom určité miesto. Napríklad umiestniť objekty, ktoré si chceš zapamätať z prechádzok. Neskôr si ich vybavíš tak, že sa v predstavách vyberieš na prechádzku týmto chodníkom.

Vypestuj si superpamäť

Mávaš niekedy strach, že si nebudeš vedieť zapamätať všetko potrebné na skúšky? Neprepadaj panike. Je jedna dobrá technika, ako zvýšiť úroveň svojej pamäti a hravo zvládnuť skúšky. Výskumy ukazujú, že keď sa učíš niečo nové, viac než polovicu z toho zabudneš v priebehu niekoľkých dní. Ale keď si o týždeň neskôr vyhradíš pár minút na zopakovanie nových informácií, tvoja pamäť sa značne zlepší. Ak si tieto týždňové opakovania zabuduješ do svojho študijného programu, tvoj mozog začne fakty ukladať do dlhodobej pamäti a mnohé z nich si zapamätáš na celý život. Táto technika funguje pri učení všetkého – od francúzskych slovíčok po botanické názvy rastlín.

Stephen Wiltshire

Britský výtvarník Stephen Wiltshire už ako osemročný maľoval až neuveriteľne detailné panorámy miest. Aby toho nebolo málo, maľoval výhradne podľa svojej „fotografickej pamäti“. Nakreslil precízny, 6 metrov široký obraz mesta po jedinom prelete helikoptérou. Stephen je autista a do svojich deviatich rokov nevedel rozprávať, ale má výnimočne skvelú pamäť. Slávnym sa stal ako trinásťročný, keď ho prvýkrát ukázali v televízii. Jeho maľby sa dnes predávajú za tisícky libier.

zväčšiť Foto: Slovart
vizuálna pamäť, test

Tvorivá myseľ

Tvorivosť znamená viac, než len maľovať obrazy alebo hrať na hudobnom nástroji. Tvorivá myseľ pomáha riešiť problémy a hádanky, tvorivé myslenie pomáha vedcom prichádzať na nové idey a vynaliezať nové technológie. Tvorivosť ti môže pomáhať v každodennom živote.

Ako byť tvorivým

Vo chvíli keď je človek tvorivý, mozog pracuje na plné obrátky. Správne inšpirovaný a prichádzajúci s novými myšlienkami, prechádza mozog niekoľkými štádiami.

Archimedes (257 – 212 pred n. l.) pri tvorivom zamyslení vo vani prišiel na to, že hodnotu zlatej koruny možno zamerať množstvom vody, ktorú po jej ponorení vytlačí.

Heuréka

Grécky učenec Archimedes bol práve vo vani, keď našiel riešenie hádanky. Vyskočil z vody a nahý bežal dole ulicou, vykrikujúc heuréka! (prišiel som na to). Tento „okamih heuréka“, keď človeku v hlave exploduje myšlienka, sa môže prihodiť kdekoľvek: vo vani, v posteli, v autobuse. Často práve zmena prostredia alebo relaxačná poloha je tým spúšťadlom, ktoré umožní uvidieť problém v celkom inom svetle a trafiť klinec po hlavičke.

1. Máme problém!
Prvým štádiom tvorivého myslenia je schopnosť predstaviť si a pochopiť problém.

2. Za scénou
Nástup druhého štádia si často vôbec neuvedomíme. Náš mozog sa problémom zaoberá aj v prípade, že myslíme na niečo celkom iné.

3. Heuréka!
Keď zachytíš veľkú myšlienku, je to „okamih rozsvietenia žiarovky“. Nápad často príde neočakávane, keď premýšľaš nad niečím celkom iným.

4. Možno aj nie…
Štvrté štádium nastáva vo chvíli, keď myšlienku rozvíjaš. Čo na prvý pohľad niekedy vyzerá ako veľká myšlienka, môže sa ukázať ako nepoužiteľné. Naozaj veľké myšlienky sa rodia z odmietania nezmyslov a skúšania nových možností.

5. Je po probléme!
Posledné štádium spočíva v overovaní, či nápad naozaj funguje. Keď poctivo prejdeš všetkými štádiami, myšlienka sa ukáže ako naozaj správna.

Vlny tvorivosti

Tvoj mozog celý čas len tak bzučí elektrickou aktivitou, vytvárajúc pri tom vzory zachytiteľné prístrojom zvaným elektroencefalograf (EEG). Vlny, ktoré prístroj zobrazuje, sa volajú mozgové vlny. Tvorivé myšlienky spravidla nevznikajú vtedy, keď mozog pracuje naplno a produkuje „vlny gama“, ale keď je odpočinutý a produkuje o čosi uvoľnenejšie „vlny alfa“. Odpočinutý stav otvára mysli nové možnosti vrátane celkom neočakávaných myšlienok a originálnych nápadov.

Bočné myslenie

Kľúčom k tvorivosti nie je ani tak logické, ako skôr laterálne (bočné) myslenie. Otestuj si svoju „bočnú“ tvorivú silu na týchto hádankách (odpovede na konci článku).

  1. Je jar. V niečej záhrade zbadáš mrkvu a pri nej dve kúsky uhlia. Ako sa tam dostali?
  2. Na poli leží chrbtom na zemi muž. Nijaké stopy ani odtlačky pneumatík. Vedľa mŕtveho je ruksak. Ako sa tam dostal?
  3. Čo je silnejšie než Boh? Pomôcka: bohatý to potrebuje, chudobný to má, a keď to často konzumuješ, umrieš.
zväčšiť Robert Winston - Čo sa deje v mojej hlave? Foto: Slovart
Robert Winston - Čo sa deje v mojej hlave? Robert Winston - Čo sa deje v mojej hlave?

Šialený génius

Najtvorivejšie mysle majú niektoré podobné rysy s mysľami duševne chorých. Priveľmi silná predstavivosť, otvorenosť novým myšlienkam, laterálne myslenie – to všetko pomáha pri tvorivom myslení, ale môžu to byť aj príznaky duševnej poruchy. Tak aký je v tom rozdiel?

Zdravý človek vie, že jeho divoké myšlienky sú iba predstavy, zatiaľ čo človek s duševnou chorobou má skutočnosť a predstavivosť popletenú, čo v konečnom dôsledku vedie k dezilúziám. Náznak duševnej choroby môže byť niekedy aj na prospech veci – niektorí veľkí myslitelia a umelci v priebeh dejín naozaj trpeli duševnými chorobami.

Isaac Newton

Vznikajúci anglický vedec Isaac Newton (1642 – 1727) vynašiel gravitačný zákon a zákony pohybu, a pritom trpel manicko-depresívnou (biopolárnou) poruchou. Tá má za následok náhle a prudké zmeny v nálade: od hlbokej skľúčenosti priamo k stavu prudkej radosti a vzrušenia.

Otestuj silu svojej mysle

Často si nahovárame, že na všetko ideme logicky, ale pravda je taká, že náš mozog prichádza k záveru niekedy až príliš unáhlene. Dokonca aj vtedy, keď sa vyslovene snažíme byť logickí, naša povedomá myseľ a naše emócie sa niekedy skrížia s naším myslením a doslova nás „nachytajú“. Skús, či sú tvoje mentálne sily dostatočne silné, aby rozlúštili tieto hádanky. Ale pozor! Sú to chytáky! (odpovede na konci článku)

Čo je to za meno?
Máriina mama má štyri deti. Prvé dieťa sa volá Apríl. Druhé Máj a tretie Jún. Ako sa volá štvrté?

Ako logicky myslíš?
Máš štyri karty, každá z nich má na lícovej strane číslo a na rubovej farbu. Na viditeľnej strane je 3, 8, červená, a zelená. Dajme tomu, že ti niekto povie, že ak má karta na lícovej strane párne číslo, rubová strana je červená. Ktoré karty musíš obrátiť, ak chceš overiť, či je toto pravidlo správne?

Hráčov mylný úsudok
Predstav si že ideš vsadiť 10 eur na hádzanie mincou. Najprv si svedkom, ako minca päťkrát zasebou padne hlavou hore. Teraz je čas na tvoju stávku. Čo si vyberieš? Hlavu alebo orla?

Klam už minutých peňazí
Deň vopred si za 10 eur kúpil lístok do kina. Keď na predstavenie prídeš, zistíš, že si lístok niekde stratil. Uvádzačka ťa dnu vpustiť odmieta. Navrhuje ti jediné riešenie: znova si kúpiť lístok za 10 eur. To by však znamenalo, že by si na ten film minul celkove až 20 eur. Ako sa rozhodneš: kúpiš si nový lístok, alebo odídeš preč?

Klamlivá diagnóza
Predstav si, že ideš k lekárovi dať si urobiť test na veľmi ojedinelú chorobu, ktorá postihuje len jedného z dvesto ľudí. 98 % času lekárovi zaberie krvný test. Na základe neho ti oznámi, že výsledok je pozitívny a poukazuje na fakt, že tú chorobu naozaj máš. Aká je šanca, že test je chybný a tebe nič nie je?

Problém troch dverí
Predstav si, že si v televíznej súťaži. Za jednými z troch dverí sa skrýva športové auto. Máš si vybrať správne dvere a auto je tvoje. Dvere vyberáš náhodne. Moderátor súťaže, ktorý vie, kde auto je, jedny z dverí otvorí a za nimi sa objaví prázdna miestnosť. Dáva ti tým šancu na zmenu tvojho rozhodnutia. Zmeníš ho?

Odpovede

1. Je jar. V niečej záhrade zbadáš mrkvu a pri nej dve kúsky uhlia. Ako sa tam dostali?
Boli súčasťou tváre snehuliaka, ale keď nadišla jar, sneh sa roztopil.

2. Na poli leží chrbtom na zemi muž. Nijaké stopy ani odtlačky pneumatík. Vedľa mŕtveho je ruksak. Ako sa tam dostal?
V ruksaku je padák, ktorý sa mužovi neotvoril.

3. Čo je silnejšie než Boh? Pomôcka: bohatý to potrebuje, chudobný to má, a keď to často konzumuješ, umrieš.
Odpoveď je slovo „nič“.

Čo je to za meno ?
Odpoveď: Mária. Je to klasický chyták.

Ako logicky myslíš?
Odpoveď: Číslo 8 a zelenú. Príde na to len veľmi málo ľudí. Väčšina obráti červenú kartu. Pritom je celkom jedno, čo je na lícovej strane. Pravidlo jasne hovorí, že ak je na lícovej strane párne číslo, rubová strana je červená – ale vôbec nie je proti pravidlu, ak červená karta má nepárne číslo. Namiesto čisto logického uvažovania, inštinktívne hľadáme potvrdenie platnosti pravidla, preto obrátime červenú. Keby sme uvažovali naozaj vedecky, snažili by sme sa platnosť pravidla vyvrátiť. Ak by číslo na lícovej strane zelenej karty bolo párne, znamenalo by to, že pravidlo neplatí. Tak isto pravidlo neplatí, ak by na rubovej strane osmičky nebola červená. Na ostatých kartách nezáleží, pretože platnosť pravidla nemôžu vyvrátiť.

Hráčov mylný úsudok
Odpoveď: Väčšina staví na orla, pretože si myslí, že je nepravdepodobné, aby minca padla hlavou hore viac než šesťkrát za sebou. Ale je to iba klam (chyba v logickom úsudku), pretože predchádzajúce výsledky sú irelevantné. Šance sú za každým 50:50, takže je celkom jedno, či vsadíme na hlavu alebo orla. Tento druh klamu matematici vysvetľujú pomocou vtipu: Pilot si predkaždým letom berie zo sebou do lietadla bombu. „Šanca, že na palube lietadla by mohla byť bomba, je štatisticky veľmi malá“ – vysvetľuje , „takže šanca, že by v lietadle mohli byť dve bomby, je absolútne minimálna!“

Klam už minutých peňazí
Odpoveď: Rozumným riešením je kúpiť si nový lístok. Stratený by tvoje rozhodovanie ovplyvňovať nemal, rovnako ako zaplatenie 10 eur v predošlý deň. Ak bol film ešte včera hodný 10 eur, je tejto investície hoden aj dnes. To je klasický príklad rébusu, ktorý ekonómovia nazývajú „klam už minutých peňazí“. Iným príkladom je pozeranie mizerného filmu až do konca len preto, aby človek nepremárnil minutých 10 eur, namiesto toho, aby v polovici vstal a odišiel. Odchod z kina je v tomto príade racionálnym riešením: peniaze boli už minuté, tak načo ešte bohapusto zabíjať čas?

Klamlivá diagnóza
Odpoveď: Zhruba na 80% je test zlý. Zdá sa ti to neuveriteľné? Matematika nepustí. Predstav si dvesto ľudí podstupujúcich test. Iba jeden človek by z neho mal vyjsť pozitívny, ale v teste sa stávajú (v priemere) štyri chyby, čiže štyrom zdravým ľuďom lekár oznámi, že sú chorí. Takže bude päť pozitívnych výsledkov, ale iba v prípade jediného človeka bude výsledok správny.

Problém troch dverí
Odpoveď: Áno. V prípade že svoje rozhodnutie zmeníš, sa tvoje šance na výhru z jednej tretiny zvýšia na dve tretiny. Môže sa to zdať neuveriteľné, smerujúce proti tvojim inštinktívnym pocitom, pretože to (v prípade, že názor zmeníš) vyzerá tak, že tvoje šance na výhru by mohli byť 50:50. Sú tam predsa už len dvoje dvere a auto je za jednými z nich. Jednoduchým výpočtom však zistíš, že tvoje šance na výhru sú 1 mínus jedna tretina, a sú to dve tretiny.

Z knihy Čo sa deje v mojej hlave, vydal Slovart

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #pamäť