Foto: Ikar
Pohyblivé oči
Každým okom pohybuje šesť svalov. Keď na niečo hľadíš, používaš obe oči, preto sa pohybujú súčasne.
Ochrana
Oči sú jemné štruktúry vyplnené rôsolovitou tekutinou, ich ochrana má preto veľký význam. Kosti lebky obklopujú mozog a zadné časti očí. Obočia sa nachádzajú nad očami a zabraňujú, aby do nich stekal pot. Mihalnice a riasy sťažujú prenikanie prachu do očí a odstraňujú ho z nich.
Ochrana očí
Oči ležia v kostených očniciach, kde ich chránia mäkké tukové vankúšiky. Pri pohľade spredu vidieť dúhovku, zrenicu a časti bielka.
Plač
Slzné žľazy, uložené za mihalnicami, tvoria kvapky slanej tekutiny. Mihalnice ich pri žmurkaní rozotierajú po povrchu očí, aby zostali čisté. Ak ti niečo vnikne do oka alebo zažívaš silné emócie, z kvapiek sa stanú potôčiky sĺz.
Veľkosť zreníc
Zrenica je otvor regulujúci množstvo svetla vstupujúceho do oka. V silnom svetle sa zúži, aby ochránila nervové bunky oka, v slabom sa rozšíri, aby doň vpustila viac svetla. Rozšíri sa aj vtedy, keď uvidíš niečo alebo niekoho, koho máš rád.
Farba dúhoviek
Farebná časť oka v okolí zrenice sa nazýva dúhovka. Za jej farbu zodpovedá pigment melanín. Ak je ho veľa, zrenice sú hnedé, v opačnom prípade sú svetlejšie. Dúhovka je jedinečná rovnako ako odtlačok prsta.
Ako vidíme
Rovnako ako aj vo fotoaparáte, aj v oku sa nachádza šošovka. Jej úlohou je sústreďovať svetlo na jeho zadnú časť, aby si videl ostro.
Ako fungujú oči
Svetlo odrazené od určitého predmetu vstupuje do oka zrenicou. Prechádza šošovkou a na sietnici v zadnej časti oka vytvára prevrátený obraz. Svetlocitlivé bunky prostredníctvom zrakového nervu vysielajú signály so mozgu. Ten potom obraz prevráti naspäť.
Foto: Encyklopédia ľudského tela, Ikar
Farebné videnie
Oči obsahujú milióny svetlocitlivých buniek. Čapíky umožňujú farebné videnie, nefungujú však dobre v šere. Tyčinky spoľahlivo pracujú aj v slabom svetle, rozlišujú však iba odtiene sivej farby.
Neostré videnie
Očná guľa má niekedy nesprávny tvar, takže šošovka nemôže sústrediť lúče svetla na sietnicu a vidíme rozmazane. Ostré videnie nám v takom prípade zabezpečia okuliare.
Krátka očná guľa
Ak máš krátku očnú guľu, robí ti problém zaostriť na blízke predmety. Trpíš ďalekozrakosťou.
Dlhá očná guľa
Ak je tvoja očná guľa pridlhá, vzdialené predmety vidíš neostro. Ochorenie sa nazýva krátkozrakosť.
Farbosleposť
Niektorí ľudia nerozlišujú určité farby, najmä červenú a zelenú. Hovoríme, že trpia farbosleposťou. Častejšie postihuje mužov ako ženy.
Foto: Encyklopédia ľudského tela, Ikar
Od oka k mozgu
Mozog porovnáva obrazy z očí so spomienkami na to, čo si videl v minulosti, aby si zistil, na čo hľadíš. Niekedy ho možno oklamať!
Foto: Encyklopédia ľudského tela, Ikar
Do mozgu
Oči sa ustavične pohybujú, sledujú okolie a zaostrujú na rozličné objekty. Získané informácie vysielajú do mozgu zrakovým nervom, ktorý vystupuje v ich zadnej časti.
Čo vidíš?
Ľudia musia otočiť hlavu, aby jasne videli nabok alebo sa obzreli.
Tigre vidia dopredu skvele, čo im pomáha nájsť a uloviť korisť.
Zebry dávajú pozor na pohyby po bokoch, aby unikli pred útočníkom.
Kačice vidia všetko za sebou, aj keď hľadia dopredu.
Chameleóny jasne vidia malé oblasti. Okolie skúmajú otáčaním očí.
Najvyšší kváder
Vyzerá zelený kváder vyšší ako ostatné? To preto, lebo stojí ďalej a my sme zvyknutí , že vzdialenejšie objekty vyzerajú menšie. Zdanlivú veľkosť predmetov ovplyvňuje aj ich farba. Všetky kvádre sú v skutočnosti celkom rovnaké.
Foto: Encyklopédia ľudského tela, Ikar
Rozpoznávanie predmetov
Ľudský mozog je veľmi bystrý – auto rozpozná pri pohľade z mnohých uhlov. Počítač by sme museli najskôr naučiť, že na oboch obrázkoch je ten istý predmet.
Veríš svojim očiam?
Vďaka mozgu chápeš to, čo vidíš očami. Niekedy zbadáš veci, ktoré vôbec neexistujú …
Foto: Encyklopédia ľudského tela, Ikar
Vidíš srdce, hoci ho nič neohraničuje. Tvoj mozog totiž doplní prázdne priestory informáciami, ktoré má k dispozícii.
Niektoré vzory oklamú mozog, takže vidí pohyb aj tam, kde nijaký nie je.
Foto: Encyklopédia ľudského tela, Ikar