Denne na celom svete registrujú približne 1,2 milióna trestných činov. Ak by sme zohľadňovali skrytú (latentnú) kriminalitu, tento počet by bol dva- až trikrát väčší. U nás bolo vlani zaevidovaných 104 759 trestných skutkov, priemerne denne 287. Odhaľovanie, objasňovanie a dokumentovanie všetkých druhov trestnej činnosti, teda majetkovej, násilnej, mravnostnej, ekonomickej, ale aj drogovej či organizovanej, ako aj kriminality mládeže a proti mládeži, je záležitosťou orgánov činných v trestnom konaní. Sú to prokurátori a policajný orgán, teda vyšetrovatelia a poverení príslušníci Policajného zboru.
Ľudia sa dopúšťajú trestnej činnosti v každom veku, najviac však v mladosti a v ranej dospelosti. Slovenská právna úprava umožňuje trestne stíhať za porušenie zákona aj mladistvých, ktorí v čase spáchania činu už dovŕšili 14 rokov. Mladiství sú tí, ktorí majú od 14 do 18 rokov. Trestne zodpovední teda sú, ale sankcie, ktoré im možno uložiť, sú menej prísne ako u dospelých – trestné sadzby odňatia slobody sa znižujú na polovicu, horná hranica nie je viac ako 7 rokov a dolná 2 roky. Pri závažných zločinoch je to až do 15 rokov.
Osobám mladším ako 14 rokov, ktoré naša legislatíva nazýva deti, môže byť namiesto trestnej sankcie uložená takzvaná ochranná výchova, teda výchova v štátnom zariadení, ktoré patrí do rezortu Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Podiel detí a mládeže na počte všetkých páchateľov trestných činov vzrastá. V roku 2009 bolo odsúdených 2 026 mladistvých (6,55 % zo všetkých odsúdených) za 2 934 spáchaných skutkov.
Aké podoby a príčiny má kriminálne správanie
Medzi najčastejšiu majetkovú trestnú činnosť, ktorú páchajú deti, patria krádeže v bytoch, obchodoch, vecí z áut, krádeže bicyklov či krádeže vlámaním. Násilné trestné činy s podielom detí a mládeže sa páchajú desaťnásobne menej ako majetkové, najčastejšie ide o úmyselné ublíženie na zdraví a lúpež. Päťdesiatkrát menej častá je kriminalita mravnostná (sexuálne zneužívanie – súlož s osobou mladšou ako 15 rokov, alebo iné sexuálne zneužitie). Časté je výtržníctvo, teda slovná alebo fyzická neslušnosť na verejnosti prístupnom mieste. Ide o napadnutie iného či hanobenie historickej alebo kultúrnej pamiatky. Jeho formami sú nadávky a urážky na verejnosti, ale aj znečisťovanie verejných priestranstiev, poškodzovanie cudzieho majetku, rušenie nočného pokoja a podobne.
Štátna i mestská polícia má často dôvod riešiť konflikty, ktoré sú výrazom poruchy vo vzťahoch medzi ľuďmi. Skúsenosti zo škôl hovoria, že konflikty sú na dennom poriadku v škole i mimo nej. Výtržníkov je veľa, ich fyzické, ale aj psychické týranie alebo ubližovanie je časté. Prečo odchádza k výtržnostiam? Niekedy je to pre maličkosti, ale aj pre peniaze, veci, z dôvodu inej farby pleti, pre iné názory, iné oblečenie. Ďalším dôvodom je túžba „ovládať“ druhých, zosmiešniť ich, zastrašiť, zahanbiť, predviesť sa pred kolektívom, ale aj pred druhým pohlavím.
Výtržníci či agresori sú spravidla fyzicky zdatní jedinci, strach z ich postavy im dáva silu – sú to „viditeľní výtržníci“. Druhú skupinu reprezentujú „neviditeľní výtržníci“, ktorých nezaregistrujete na prvý pohľad a netúžia po publicite. K výtržníkom sa radia aj inteligentní jedinci, často s dobrou povesťou, sú to dobrí manipulátori – „inteligentní výtržníci“. Výtržníci predstavujú menšiu časť detí či maloletých. Väčšina je tých, ktorí výtržníckym aktivitám mlčky prihliadajú, konanie výtržníkov schvaľujú, pridávajú sa na ich stranu (najmä zo strachu). Patria sem aj tí, ktorí sú k obetiam šikany ľahostajní.
Prečo existuje a narastá detská kriminalita
Už deti sa dopúšťajú nebezpečného správania a konania. Dôvody na páchanie trestnej činnosti deťmi môžeme hľadať v ich zvláštnostiach, v prostredí, v ktorom žijú, vyrastajú. Zdôrazňujem vplyv rodiny, školy, kamarátov, partie, prostredia, ale aj médií. Akýkoľvek negatívny vplyv, ktorý sa tu objavuje, výrazne zasahuje osobnosť mladého človeka, jeho psychiku, sebaovládanie, motiváciu, jeho morálnu a citovú oblasť.
Najzávažnejšou príčinou, ktorá vedie deti a mládež k porušovaniu zákonov, je nedostatočný alebo nevhodný vplyv rodiny. Vinu nesú najmä deti rodičov, ktorí nejavia záujem o výchovu dieťaťa. Konfliktná rodina, nedostatok uznania v okolí, preťažení rodičia – to sú hlavné dôvody, ktoré vedú k orientáciu „von“, na skupinu vrstovníkov. Deti sa „flákajú“, bez kontroly rodičov sa zdržujú mimo domu. Motivácia a dôvody združovania sa do partií sú rozmanité. Ide najmä o uspokojovanie citových a sociálnych potrieb detí. Veľká časť takýchto vašich rovesníkov zažíva pocit, že sú v očiach druhých potrební, obľúbení, uznávaní.
Mnohé rodiny nie sú schopné uspokojiť tieto potreby, preto je skupina pre takéhoto jedinca veľmi príťažlivá. Deti v partii majú často pozitívne postoje k nežiaducemu, škodlivému správaniu. Vzájomne sa posilňujú, školské hodnoty odmietajú. Žijú pre nich neprimeraným životným štýlom – pijú alkohol a užívajú aj iné drogy, jazdia na motocykloch bez oprávnenia, správajú sa nápadne až extrémne agresívne, vyhľadávajú nebezpečné situácie, ktoré majú často charakter kriminálneho správania.
K typickým kriminálnym a negatívnym prejavom delikventnej partie patrí majetková trestná činnosť, vandalizmus, výtržníctvo, násilie, terorizovanie, návyk na alkohol, konzumácia drog. Je známe, že nikto nemá právo akokoľvek ubližovať druhému, ale ani byť ľahostajný k tomu, že inému niekto robí niečo zlé, spôsobuje mu ujmu. Každý musí rešpektovať zákony, ľudské práva, ľudskú dôstojnosť a majetok druhého. Ak tak nerobí a pácha alebo sa chystá páchať trestnú činnosť, musí počítať s tým, že ho prichytia, odhalia a následne potrestajú.
Čo sú reedukačné domovy
Na Slovensku je možné nariadiť náhradnú starostlivosť, ktorá nahrádza osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Súd môže svojím rozhodnutím nariadiť náhradnú výchovu v reedukačných (prevýchovných) detských domovoch a reedukačných domovoch pre mládež. Ich poslaním je výchova sociálne a mravne narušených detí a narušených mladistvých, u ktorých zistili také závažné nedostatky v sociálnej prispôsobivosti, v osobnostných vlastnostiach a charakterovom vývine, že ich výchova sa nedá zvládnuť v iných zariadeniach.
Foto: Robert Hüttner
Napriek tomu, že sa uprednostňujú výchovné opatrenia v snahe predchádzať umiestňovaniu detí do ústavnej starostlivosti, detí s nariadenou ústavnou starostlivosťou a nariadenou ochrannou výchovou nie je málo. Ich počet je vyše 700, z toho viac ako dvesto vo veku do 14 rokov, ostatní nad 14 rokov.
Aké tresty hrozia deťom a mladistvým
Súčasťou Trestného zákona a Trestného poriadku sú aj časti, ktoré sa týkajú trestania mladistvých. Existujú viaceré sankcie za činy trestné alebo inak trestné. Patrí sem aj ochranná výchova, ktorá má tri účely. V prvom rade kladne ovplyvniť duševný, mravný a sociálny vývoj mladistvého so zreteľom na dosiahnutý stupeň jeho rozumového a mravného vývoja, na jeho osobné vlastnosti, rodinnú výchovu a prostredie, z ktorého pochádza. Po druhé chráni mladistvého pred škodlivými vplyvmi. Okrem toho sa tak chráni spoločnosť pred páchaním trestnej činnosti. Ide teda o individuálnu prevenciu.
Pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia sa dbá na to, aby boli primerané povahe a závažnosti spáchaného činu. Platí tu zásada úmernosti. Súd môže mladistvému uložiť napr. trest povinnej práce, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti, trest vyhostenia či trest odňatia slobody. Trest sa vykonáva v špecializovanom ústave v Sučanoch, v ktorom si ho teraz odpykáva 102 mužov a v Nitre jedna žena. Mladiství odsúdení sa rozdeľujú podľa kritérií do štyroch podskupín.
Zvlášť nebezpeční odsúdení sú zaradení do oddielu s bezpečnostným režimom. Penitenciárne (týkajúce sa výkonu trestu) zaobchádzanie s odsúdenými sa realizuje individuálnymi a skupinovými formami a metódami ovplyvňovania, osobitnými výchovnými postupmi, komunitnou prácou, diskusnými skupinami, ako aj individuálnym poradenstvom. Odsúdených mladistvých, ktorí nepracujú, zaraďujú do vzdelávacích programov. Vedomosti si dopĺňajú tí, ktorí majú neúplné alebo neukončené základné vzdelanie.
V učebniach sa vyučuje aj teoretická časť odborného vzdelávania. Prebiehajú tu rekvalifikačné kurzy v odbore stolár a kuchár. Veľký priestor je vytvorený pre záujmovú činnosť. Tá sa uskutočňuje formou krúžkov zameraných na kultúrnu, technickú a športovú výchovu. Pravidelne sa konajú letné a zimné hry mladistvých.
Aké sú príčiny kriminality páchanej deťmi a mládežou
Nevhodný alebo nedostatočný vplyv rodiny sme zaradili na prvé miesto príčin. Ďalšou je nedostatok potrebných skúseností a vedomostí dôležitých pre začlenenie sa do spoločnosti, kde sú mladiství často vystavovaní rôznym medziľudským vzťahom, konfliktom, ktoré musia sami riešiť. Nevyzrelosť osobnosti sa môže prejavovať chybami v konaní a v nezvládaní najmä náročných, nezvyčajných a krízových situácií. Deti sa neraz ocitajú v rizikových situáciách, napríklad pri riešení neprimeraných úloh a požiadaviek, nových, konfliktných, stresových situáciách či v prípadoch ovládania prirodzenej alebo vyprovokovanej agresie.
Univerzálny návod, ako bojovať s výtržníctvom, neexistuje, ale je niekoľko dobrých rád. Nedovoľte jednotlivcom ovládať celý kolektív, nebuďte ľahostajní k tomu, čo sa deje okolo vás. Nikto nemá právo vám ani vašim spolužiakom ubližovať akýmkoľvek spôsobom. Správne je „označiť“ toho, kto šikanuje, provokuje, ale aj jeho pomocníkov a „kumpánov“. Nebojte sa oznámiť, keď vám niekto ubližuje alebo sa vyhráža ublížením, ponižuje vás, berie vaše veci.
Oznámte to aj v prípade, ak vidíte, že tak robia druhým. Nebuďte ľahostajní, keď sa deje príkorie druhým. Vysvetľujte kamarátom, že treba nekompromisne postupovať proti tým, čo konflikty vyvolávajú. Snažte sa vznik konfliktnej situácie (šikany) rozpoznať už v jej začiatku, nepridávajte sa k tým, čo to chcú robiť, lebo je to výraz slabosti. Nemyslite si, že konfliktní ľudia sú hrdinovia – naopak, je to zbabelé, podlé a necivilizované. A nakoniec, nepodceňujte rôzne vtipy na vašu adresu.
Aká je úloha polície
Jej úlohou je účinne zasiahnuť a poskytnúť obeti ochranu. Konkrétna pomoc obeti výtržníckeho správania závisí od štádia, v akom sa práve nachádza. V úvodných štádiách môže polícia zohrať významnú úlohu tým, že výtržníkovi a jeho obeti definuje incident, ku ktorému došlo, ako násilie, ktoré je v rozpore so zákonom. V neskorších štádiách má obeť právo podať trestné oznámenie. To je polícia povinná prijať a konať v najlepšom záujme obete. Všetko sa spravidla začína prijatím trestného oznámenia telefonicky na linku 158, alebo priamo na útvar Policajného zboru, prípadne osobne na ktoromkoľvek útvare Policajného zboru.
Oznámenie môže podať obeť, svedok, sused, ale aj páchateľ. Príslušník Policajného zboru zisťuje od oznamovateľa čo najviac informácií, aby informoval hliadku, ktorú pošlú na miesto činu. Ideálne by bolo získať informácie na základné kriminalistických otázok: kto, čo, kde, ako, prečo, s čím, prípadne na otázku s akým následkom, aby sa policajti mohli čo najlepšie pripraviť na služobný zákrok.
Doc. PaedDr. Samuel Uhrin, CSc.
Narodil sa v roku 1948. Pracuje na Katedre kriminológie Akadémie Policajného zboru v Bratislave. Vyučuje kriminológiu, prevenciu kriminality a mimorezortné bezpečnostné služby. Špecializuje sa na štúdium príčin a podmienok páchania trestnej činnosti u nás. Venuje sa optimalizácii systému foriem a metód činností zameraných na predchádzanie prípadov kriminality a ďalších sociálnopatologických javov.
Bol spolugarantom holandsko-slovenského projektu MATRA II – minority, v rámci ktorého pripravil obsah prípravy policajtov špecialistov pre prácu s rómskymi komunitami, ktorí pracujú na miestach s veľkou koncentráciou Rómov.
Je viceprezidentom Európskej asociácie pre bezpečnosť so sídlom v Krakove. Medzi jeho záľuby patrí literatúra, šport a príroda.
