Prečo je dôležitá správna výživa?

Výživa je veľmi dôležitá, ale venuje sa jej málo pozornosti, povedal deťom na prvej prednáške Detskej univerzity Komenského Jozef Čársky z Lekárskej fakulty UK.

12.07.2010 11:08
Jozef Čársky z Lekárskej fakulty UK Foto:
Profesor Jozef Čársky.
debata

Vysvetľoval im, že zvlášť dôležité je dostať do povedomia, čo to správna výživa je a čo to všetko obnášaČo treba urobiť a akú pevnú vôľu musí človek mať, aby zmenil svoj životný štýl a zamyslel sa nad tým, čo je a koľko je.

Prečo je dôležitá správna výživa?

Každý vie, že bez výživy a jedenia nemôžeme existovať. Filozof Jean Anthelme Brillat-Savarin to vyjadril výrokom: „Osud národov závisí od toho, ako a čím sa živia.“ Trochu by som ho poopravil, že osud národov závisí aj od toho, ako a čím sa živia. Ďalší z jeho výrokov znie: „Povedz mi, čo ješ a ja ti poviem, kto si.“

Zúčastňovať sa na príprave jedla nie je dôležité len pre dievčatá, ale aj pre chlapcov. Mali by doma pomáhať rodičom, aby videli, čo to obnáša. Aby poznali spôsoby prípravy, vedeli, čo je to varenie, pečenie, grilovanie. Čo z toho je prospešné a čo nie.

Dôležité je aj to, ako často počas dňa jete. Výživa má základný význam pre existenciu a fyziologické funkcie človeka a všetky jeho aktivity, čiže je to existenčná záležitosť. Každý deň musíme jesť a dôležitý je aj spôsob výživy, ktorý sa vytvára správnymi stravovacími návykmi. Teda pravidelnosť, pohoda, stolovanie, zloženie potravín a čas venovaný stravovaniu.

V dnešnom uponáhľanom svete určite dávame podstatne viac denného času iným biologickým a životným potrebám – spánku, pracovnej a záujmovej činnosti, spoločenským aktivitám. V neprospech akého-takého záujmu o výživu je aj skutočnosť, že až 60 percent ľudí u nás vrátane detí konzumáciu potravy spája s ďalšou činnosťou, čo negatívne ovplyvňuje vstrebávanie a trávenie živín. Málokto si pritom uvedomuje, že jesť musíme nielen preto, aby sme zahnali svoj pocit hladu a doplnili si energetické zásoby, ale aj preto, aby sme si udržali a upevňovali svoje zdravie.

Na stravovanie treba mať vyhradený čas. A tiež je dôležité dodržiavať pitný režim a dbať na to, čo pijeme. Často vidím ľudí, ako sa snažia uhasiť smäd kokakolou alebo pepsikolou. To sa nedá považovať za správne. Všetci ľudia musia vypiť denne asi liter a pol tekutín, najlepšie vodu, ktorá sa zúčastňuje na množstve fyziologických procesov. Má očistný charakter. Vodou sa vyplavujú škodlivé látky, ktoré vznikajú počas trávenia, metabolizmu. Voda sa vyparuje a na očistnú funkciu sa jej veľa spotrebuje. Ako sa na cigaretách píše „zdraviu škodlivé“, presadil by som na sladkých nápojoch nápis „časté používanie neprospieva zdraviu“. Obsahujú totiž veľa cukrov, ktoré zaťažujú organizmus.

Z čoho sa skladá naša potrava?

Dôležité je, koľko a v akom pomere konzumujeme. Potrava musí byť vyvážená. V rámci výživy rozlišujeme makroživiny (sacharidy, tuky, proteíny) a mikroživiny (vitamíny, minerálne látky, vlákniny, ochranné látky – fytochemikálie). Príjem makro- a mikroživín by mal byť v pomere približne 2 : 1. Hlavným zdrojom mikroživín je zelenina, ovocie a niektoré lesné plody.

Profesor Čársky deti prednáškou o správnej... Foto: Robert Hüttner
prof. Čársky Profesor Čársky deti prednáškou o správnej výžive zaujal.

Sacharidy spolu s tukmi sú pre organizmus zdroj energie, ktorá sa uvoľňuje v procese ich biologického spaľovania v bunkových organelách – mitochondriách. Uvoľnenú energiu využíva ľudský organizmus na akúkoľvek svoju činnosť. Makroživiny obsahujú predovšetkým sacharidy, teda cukry, ktorých je až 60 percent. Ale pod pojmom sacharidy chápeme aj nesladké cukry ako škrob, ktorý nájdeme v chlebe, zemiakoch alebo ryži. To sú zložené cukry, ktoré nemajú sladkú chuť. Ale keď sa takých polysacharidov najeme, vzniká palivo pre organizmus a bunky.

Potom sú tu lipidy, teda tuky, ktorých je 25 až 30 percent. Tie sú tiež zdrojom energie, ale nie tak bezprostredne, ako keď prijímate sladké cukry. Lipidy obsahujú niektoré esenciálne látky, ktoré musíme prijímať. Vytvárajú a zabezpečujú integritu bunky, púšťajú dnu, čo treba a vypúšťajú to, čo už bunka nepotrebuje. Medzi ďalšie makroživiny patria proteíny, ktorých je 10 až 15 percent.

A potom tu máme mikroživiny. Teda minerálne látky, vápnik, sodík, draslík, vitamíny, vlákniny, fotochemické látky, ktoré sa nachádzajú v rastlinách a majú ochrannú funkciu. Ľudský organizmus môže veľmi efektívne využívať tieto látky na ochranu svojho zdravia.

Konzumácia sacharidov je pre nás veľmi významná, keďže je to zdroj energie. Glukóza, ktorej základom je sacharid, musí byť v istej konštantnej miere. Keď máme málo glukózy v krvi, nastane glykémia. Keď konzumujeme polysacharidy, musia sa glukózové jednotky uvoľňovať postupnejšie a to je pre organizmus prospešnejšie. Preto je chlieb prospešnejší ako sladké cukry.

Rozlišujeme tuky dobré a zlé. Zložkami tukov sú mastné kyseliny. Poznáme nasýtené tuky, ktoré sú napríklad v bravčovej masti. Nie sú škodlivé, ale je dobre obmedzovať ich príjem. Ďalej poznáme omega 9-mastné kyseliny a omega 6-mastné kyseliny, ktoré nájdeme v rastlinných olejoch, napríklad v kukuričnom či slnečnicovom. Niektoré tuky majú protizápalové účinky. Tie sú aj protirakovinové a nachádzajú sa v sardinkách či orechoch.

Medzi tuky vo výžive patria trans-tuky. Možno ich nájsť v priemyselne vyrábaných potravinách ako margaríny, stužené rastlinné oleje, teda vo fast foodoch alebo v keksíkoch. Tie patria medzi škodlivé. Blízkou problematikou tukov je cholesterol. Koncentrácia cholesterolu musí byť strážená tak, aby nenastali veľké problémy. Rozlišujeme HDL (dobrý) a LDL (zlý) cholesterol.

Ďalšími tukmi, s ktorými sa stretávame vo výžive, sú nasýtené tuky. Tie nájdeme v masle, šľahačke, tučnom mäse, kokosovom a palmovom oleji, slanine či bravčovej masti. Zvyšujú zlý, ale aj dobrý cholesterol, teda sa kompenzujú. Medzi tuky vo výžive patria aj polynenasýtené, omega 3-mastné, ktoré sú v rybách a ľanovom semienku, a mononenasýtené v olivovom oleji, orechoch a avokáde.

Aký je vzťah tukov a chorôb srdca?

V Japonsku je spotreba tukov nízka, len asi 10 percent, a napriek tomu majú päťsto srdcových chorôb na stotisíc obyvateľov. Vo Fínsku je spotreba tukov 38 percent a na stotisíc obyvateľov tam pripadá tritisíc srdcových chorôb. Na Kréte je spotreba tukov až 40 percent, ale výskyt srdcových chorôb je len dvesto na stotisíc obyvateľov. Je to tým, že na Kréte sa veľmi používa olivový olej, ktorý je prospešný.

Dôležité je, aby bol príjem energie v rovnováhe s výdajom a tiež hrá významnú úlohu pohyb. Nadbytočný príjem energeticky bohatých sacharidov a tukov sa totiž prejavuje ukladaním zásobných tukových produktov metabolizmu, čo pri dlhodobom pokračovaní vedie k obezite. Tá sa stáva jedným z rizikových faktorov vývoja civilizačných chorôb. Obezita má priamy vzťak k vzniku cukrovky (2. typ) a zvyšuje tiež riziko rakoviny a vzniku srdcovo-cievnych chorôb. Výskum ukázal, že nastal prudký nárast obéznych ľudí, najmä v 80. rokoch minulého storočia zmenou životného štýlu.

To, či máme nadváhu, obezitu, alebo optimálnu váhu, si vieme vypočítať pomocou BMI indexu. Tak, že hmotnosť v kilogramoch vydelíme výškou v metroch umocnenou na druhú. Optimálny BMI sa pohybuje v rozmedzí 19 až 24,9. Nadváha je už pri hodnotách 25 až 29,9. O obezitu ide pri čísle 30 a vyššom.

Medzi výživou a vznikom civilizačných ochorení existuje vzťah. U Japoncov je nízky výskyt kardiovaskulárnych chorôb, na Havaji je to viac ako 13 percent a v Kalifornii až 31,4 percenta. Je dokázané, že výživa vo významných percentách (asi 30) podmieňuje vznik rakoviny. Ak k tomu pripočítame aj fajčenie a ďalšie faktory, tak dokopy až v 70 percentách sa dá znížiť možnosť vzniku rakoviny. Zdravou životosprávou a výživou to môžeme ovplyvniť, nazýva sa to primárna prevencia. Prevenciu, ktorú podstupuje človek, ktorému rakovinu už zistili, voláme sekundárna.

Médiá nám vnucujú tabletky, v ktorých sú izolované látky z ovocia a zeleniny. Tie sa však práve v tej izolácii znehodnocujú a ich účinok je asi 10 percent oproti pôvodnému ovociu alebo zelenine. Taká reklama je nepriateľ zdravého životného štýlu. Výživové doplnky sú drahé, prírodné potraviny sú lacnejšie.

Hrozivý nárast civilizačných chorôb v priemyselne vyspelých krajinách veľmi aktualizoval problematiku výživy a životného štýlu ľudí. Pritom už starogrécky otec medicíny Hippokrates hlásal: „Nech je potravina tvojím liekom a nie liek tvojou potravinou.“ Dnes je vzťah výživy a zdravia dokazovaný intenzívnym výskumom vedcov. Zisťuje sa, že len malý pokrok, alebo až neúspech pri liečbe civilizačných chorôb, súvisí práve so zlým životným štýlom novodobého človeka. Zlý životný štýl sa nedá „vyliečiť“ iba tabletkami a injekciami. Rozhodujúcu úlohu tu má myslenie človeka, jeho odhodlanie a pevná vôľa zmeniť svoje návyky.

Prof. RNDr. Jozef Čársky, CSc.

Narodil sa v Chorvátskom Grobe v roku 1935. V roku 1958 absolvoval odbor chémie so špecializáciou na analytickú chémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Po ukončení vysokoškolského štúdia nastúpil na Katedru chémie na Lekárskej fakulte UK v Bratislave, kde zotrval dodnes. Na tejto škole prešiel všetkými stupňami pracovného zaradenia, naposledy ako prednosta Ústavu lekárskej chémie, biochémie a klinickej biochémie (1991 – 2001) a od roku 2008 ako emeritný profesor.

Je spoluautor dvoch zahraničných a štyroch domácich monografií, spoluautor učebných textov a vedeckých prác v periodikách. Absolvoval niekoľko zahraničných pobytov, napríklad v Ríme či Halle.

Jozef Čársky z Lekárskej fakulty UK
Jozef Čársky z Lekárskej fakulty UK. Autor: Robert Hüttner
debata chyba