Prečo sa musí chodiť do školy?

Niektorí žiaci chodia do školy radi, iní sú nespokojní, ďalší nešťastní a unudení, pretože sa im nedarí. Prečo je to tak? Na vine nie sú len učitelia alebo schopnosti či inteligencia žiakov, ale aj to, ako sa dokáže žiak prispôsobiť podmienkam v škole, ako vie zvládnuť školské príkazy a pravidlá, ako vie tolerovať správanie spolužiakov a pedagógov, ako aj to, ako sa vie vyrovnať s novými náročnými situáciami a problémami.

03.08.2005 10:00
škola, univerzita, študenti, knižnica Foto:
ilustračné foto
debata

Tak ako väčšina dospelých pracuje a má svoje pracovisko, pre žiakov je prácou učenie, školská budova je ich pracoviskom a triedny kolektív pracovnou skupinou. Práve pomocou školy, učiteľov, spolužiakov a získaných poznatkov si každý môže odpovedať na otázky: Kto som a aký som? Aká je moja tvorivosť? Ako komunikujem s inými ľuďmi? Ako viem riešiť problémy a aké je moje postavenie v kolektíve? Samých seba, ale aj správanie ľudí okolo nás môžeme poznať na základe našej osobnosti.

Dve duše v jednom tele

Psychológovia najčastejšie používajú dve základné typológie osobnosti. Prvá z nich rozdeľuje ľudí na extrovertov a introvertov, druhá sa opiera o poznanie starovekých Grékov a Rimanov, že ľudí je možné rozdeliť do štyroch skupín podľa temperamentu – sangvinik, cholerik, melancholik a flegmatik. Tieto skupiny sa, samozrejme, prelínajú. A väčšina ľudí má zmiešaný typ temperamentu. Každý človek je iný a veľmi osobitý. Je skutočne fascinujúcou predstavou, že v súčasnosti chodí po svete šesť miliárd ľudí a všetci sú odlišní. Neexistujú dvaja ľudia, ktorí by boli povahovo rovnakí. Zaujímavosťou sú siamské dvojčatá s jedným telom a dvoma hlavami. V jednom tele žijú dve osobnosti s odlišným temperamentom a koníčkami. A museli sa spolu naučiť vychádzať. Aj v triede má každý žiak isté postavenie.

Môže byť hviezdou, môže patriť do skupiny prijatých a uprednostňovaných, prípadne neprijatých, či odmietaných a dobrovoľne sa izolujúcich. Na to, ku ktorej skupine sa žiak zaradí, vplýva jeho prospech, vzhľad, schopnosti a nakoniec vek. Žiaci častejšie odmietajú spolužiakov, ktorí majú vynikajúci prospech, ale aj žiakov s hraničným intelektom, či žiakov vyzdvihovaných učiteľmi pre učebné výsledky a správanie. Medzi odmietanými žiakmi je aj viac jedincov s telesnými chybami. Sú medzi nimi žiaci obézni, trpiaci zajakávaním alebo s poruchou zraku. Za vodcov si žiaci vyberajú šikovných, múdrych, životaschopných a aktívnych jedincov. Lepších, ako sú oni sami, ale zase nie najlepších a najschopnejších spolužiakov. Kým v nižších ročníkoch postavenie žiaka závisí od prospechu a správania, v puberte sa žiaci posudzujú medzi sebou podľa osobnostných vlastností. Medzi najdôležitejšie patria emocionálne, potom vôľové a nakoniec intelektuálne vlastnosti.

IQ nie je zárukou úspechu

Sú ľudia, ktorí majú vysoko rozvinutú inteligenciu, teda všeobecnú rozumovú schopnosť. Psychológovia ju vedia odmerať vybranými psychodiagnos­tickými testami a zistiť, či je IQ (inteligenčný kvocient) priemerné (84 a menej) alebo dokonca nadpriemerné, teda vyššie ako 115. Sú však ľudia, ktorých IQ je síce priemerné, ale majú vysoko rozvinutú emocionálnu inteligenciu, teda EQ, vďaka čomu sa im v práci darí. EQ môžeme pozorovať už v mladšom veku dieťaťa. Prvé známky empatie si môžeme všimnúť u detí okolo dvoch rokov. Emocionálna inteligencia sa dá rozvíjať a človek, ktorý na sebe pracuje, môže svoje EQ doviesť na skutočne vysokú úroveň. Podľa výšky IQ a výsledkov klasických psychologických testov sa vôbec nedá predpovedať úspešnosť človeka v práci, v sociálnych vzťahoch, vo vybranej profesii ani jeho spokojnosť v každodennom živote. Na úspešnosti človeka v živote sa podieľa IQ len dvadsiatimi percentami. V 80 percentách hrajú rolu iné vplyvy – spoločenský pôvod, kontakty, šťastie, schopnosť rýchlo sa adaptovať, schopnosť podstúpiť riziko. Významné sú práve vlastnosti emocionálnej inteligencie, medzi ktoré patrí schopnosť sebamotivácie, vedieť sa nevzdávať pri prekážkach a frustrácii, ovládať svoje city, nálady, zabrániť úzkosti a nervozite, schopnosť vcítiť sa do situácie iných ľudí.

Eva Gajdošová počas prednášky na DUK 2005. Foto: Robert Hüttner
Eva Gajdošová DUK 2005 Eva Gajdošová počas prednášky na DUK 2005.

Typ osobnosti

Introvert: Pracuje radšej sám, alebo s jedným, nanajvýš dvoma dobrými kamarátmi. Nemá rád spoločnosť, nie je rád stredobodom pozornosti, pracuje radšej s vecami ako s ľuďmi, je „obrátený“ do svojho vnútra. Extrovert: Pracuje radšej s ľuďmi a má rád kolektív. Je komunikatívny, spolupracuje, je spoločenský, je rád v centre pozornosti iných. Vyhovuje mu práca, v ktorej je
zmena, je „obrátený navonok“.

Sangvinik: Veselý, spoločenský, komunikatívny, je rád
medzi ľuďmi. Tiež povrchný, rýchly a niekedy nespoľahlivý.

Cholerik: Aktívny, prudký, výbušný, konfliktný, rýchlo sa
nadchne a vstupuje do rizika.

Flegmatik: Pokojný, pohodlný, pomalší, nekonfliktný,
spoľahlivý partner.

Melancholik: Jemný, citlivý a úzkostlivý. Neverí si, má
znížené sebavedomie, je detailista.

V škole sa okrem vedomostí naučíme:

• Poznať a pochopiť seba samého a iných ľudí okolo seba.
• Dobre komunikovať s inými (vrstovníkmi, staršími žiakmi,
dospelými).
• Správne riešiť konflikty.
• Mať celkom dobrý odhad na iných, odhadnúť, akí sú,
čo môžem od nich očakávať, ako sa budú správať.
• Byť empatický a vedieť vycítiť, čo kto prežíva, čo sa
odohráva v jeho duši, či je práve teraz smutný,
nazlostený alebo nešťastný.
• Tolerovať aj tých spolužiakov, ktorí sú celkom iní ako vy,
odlišní, s inými záujmami, názormi.
• Brať iných žiakov takých, akí sú, s ich rozdielmi,
odlišnosťami, chybami a nedostatkami.
• Meniť svoje správanie, keď sa ukáže, že nie je dobré,
že nevedomky ubližujem iným.
• Stávať sa postupne ľudskejším, pomáhať iným, slabším.
• Stáť na strane tých, ktorí to potrebujú.
• Naučiť sa nevysmievať sa tým, ktorí sú od nás slabší,
zraniteľnejší.
• Naučiť sa pracovať v tíme, byť schopný s ostatnými sa
dohodnúť, prijať dohodu či kompromis.
• Pochopiť svoje správanie a správanie iných.

Doc. PhDr. Eva Gajdošová, CSc.(1951)

Od roku 1987 je vysokoškolskou učiteľkou na Katedre psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Špecializuje sa na školskú psychológiu, venuje sa problematike vstupu školského psychológa do humanizácie škôl, novým formám spolupráce psychológa s rodičmi žiaka, riešeniu problémov žiakov v učení a v správaní, kariérovému poradenstvu mládeže. Je spoluzakladateľkou Asociácie školskej psychológie SR a časopisu Školský psychológ, členkou Metodickej rady Ministerstva školstva Slovenskej republiky pre výchovné a psychologické poradenstvo, koordinátorkou overovania Programu prevencie násilia v školách Srdce na dlani, spoluzakladateľkou humanistickej základnej školy – Školy priateľského partnerstva a v súčasnosti školy Deti Európy.

Eva Gajdošová
Eva Gajdošová
DUK 2008 obálka
DUK 2008 obálka DUK 2008 obálka

Článok vznikol na základe prednášky uskutočnenej v rámci projektu Detská univerzita Komenského. Vydavateľstvo PEREX z každého ukončeného ročníka vydáva zborník vo forme pestro ilustrovanej knižky sumarizujúcej obsah prednášok z daného ročníka. Knižka z prvého ročníka (2003) je už vypredaná, vydania z ročníkov 2004, 2005, 2006, 2007 a 2008 si môžete objednať za cenu 5€ (151 Sk) + poštovné na tel. čísle 02/4959 6270 od 8. do 14. hodiny, alebo emailom na adrese predplatne@pravda.sk.

debata chyba